TTIP je ten transparentnejší spôsob nastavenia pravidiel

Regulácie platné v národných hraniciach sú zastaraný koncept. Ak ich nastavíme rámci TTIP a nie v zákulisí na ad hoc báze, je omnoho pravdepodobnejšie, že tento proces bude transparentný, tvrdí expert na americkú obchodnú politiku Sherman Katz.

Sherman Katz
Zdroj: carnegieendowment.org

Dnes bola reč o význame dohôd o voľnom obchode, ako je napríklad aj dohoda TTIP medzi EÚ a USA, v globalizovanom svete. Sú tieto dohody hlavným poháňačom procesu globalizácie alebo jedným z posledných nástrojov pre vlády ako globalizáciu formovať?

Veľa z motivácie pre TTIP prišlo z Európy, ktorá videla, že sa USA obracajú na Áziu. Európa sa možno domnievala, že jej uniká nejaká príležitosť. Tí, čo vidia tento proces ako niečo, čo sa iniciovalo z prostredia amerických korporácií, prehliadajú túto časť príbehu.

Ďalšou časťou príbehu je, že 160 členov Svetovej obchodnej organizácie spustilo v roku 2001 Rozvojovú agendu z Dohá, ktorá sa mala venovať otázkam obchodu v 21. storočí. Bohužiaľ sa tieto rokovania neposúvali tak rýchlo a s takými výsledkami ako sa dúfalo. Preto aj narástla motivácia uzatvárať regionálne obchodné dohody.

EÚ a USA chcú obchodné dohody posunúť aj do oblastí ako je digitálny obchod, ktoré sa v predchádzajúcich obchodných dohodách nevyskytovali. Aj preto by EÚ a USA chceli, aby sa táto obchodná dohoda stala modelom pre mnohé iné krajiny, ktoré nie sú jej súčasťou.

Áno, pri obchodných dohodách budú vždy víťazi a porazení. V USA máme program pre pracovníkov, ktorým môže medzinárodný obchod ublížiť. Nemyslím si, že je dostatočne široký a efektívny, ale to je iná diskusia. Myslím, že aj v Európe máte podobný program, hoci tiež možno nie je až taký efektívny.

Celkovo ale prínosy TTIP prevažujú náklady a nemali by sme preto nechať tých, ktorí sa k týmto benefitom nedostanú, rozhodnúť o tom, že ich nevyužijú ani tí druhí.

Dá sa pri dnešnom stave rokovaní odhadnúť, kto bude z TTIP ťažiť viac? Európa alebo USA?

Určite to nebude jedna krajina viac ako tá druhá. Dá sa ale z povahy globálneho hospodárskeho rozvoja odhadnúť, ktoré časti ekonomiky budú profitovať viac. Príkladom môže byť slovenská spoločnosť Resco Net, ktorá dodáva mobilnú aplikáciu pre spoločnosť Microsoft v Spojených štátoch.

Ide aj o to, že ťažký priemysel napríklad z Pittsburghu, odkiaľ pochádzam, sa čoraz častejšie presúva do krajín, kde môže byť úspešnejší a flexibilnejší než v Spojených štátoch. Najväčším zamestnávateľom v mojom rodnom meste je už dnes medicínske centrum. Podobne je to v Clevelande. Postupne zistíme, že sa v našich krajinách posúvame smerom k novým priemyslom, kde majú najväčšiu hodnotu kreativita a duševná práca, omnoho menej ako manuálna práca a ďalšie vstupy.

Naznačujete teda, že voľný obchod spôsobí širšiu ekonomickú transformáciu. Sme na to ale pripravení v zmysle nastavenia vzdelávania a kvality pracovnej sily? Hovoríme tu o časovom rámci niekoľkých generácií, nie?

Áno a to, čo spomínate sú otázky, ktorým veľmi silne čelíme v Spojených štátoch. Štátny vzdelávací systém má problém držať krok. Bojujeme, aby sme zistili aká kombinácia zdrojov, učiteľov, rodičov a detí prinesie najlepšie výsledky. Podobne zápasíme s problémom, čo s pracovníkmi, ktorí strávili väčšinu produktívneho života v odchádzajúcich odvetviach a ktorí teraz potrebujú nástroje, aby sa mohli pohnúť ďalej. Ako motivujeme priemysel, aby spolupracoval s vládou, aby boli títo ľudia pripravení na pracovné pozície v budúcnosti? Toto sú ťažké otázky, ale globálna ekonomika sa hýbe rýchlo a víťazstvo patrí najrýchlejším, takže preteky treba vyhrať.

Argument v prospech TTIP, ktorý často počúvame je, že pomôže nastaviť globálne štandardy. Akým spôsobom by sa to presne malo udiať?

Vezmite si príklad energetiky. V roku 1947, keď vznikla GATT (General Agreement on Tariffs and Trade) padlo rozhodnutie, že do nej nezahrnieme ropu, s ktorou vtedy neobchodovalo veľa krajín. Teraz ale obchod s ropou zahŕňa takmer všetky krajiny a napriek tomu tam platí len málo pravidiel. Neexistujú pravidlá proti monopolom, proti fixovaniu cien a preto sme svedkami toho, že sa producenti ropy združení v OPEC pravidelne stretávajú, aby určovali ceny.

My, v krajinách, ktoré ropy neprodukujú, silne závisíme od rozhodnutí, ktoré robia oni bez nás. Malo by to tak byť? Preto ak sa EÚ a USA budú vedieť v TTIP dohodnúť na určitých pravidlách, takých ako už dnes platia v našich ekonomikách – viac transparentnosti, viac prístupu pre konkurenciu z tretích strán pokiaľ ide o infraštruktúru prepravy surovinových komodít – nebol by to dobrý príklad pre zvyšok sveta?

Na druhej strane, jeden z argumentov proti TTIP sa týka regulácie. Niektorí kritici tvrdia, že hoci TTIP asi nepovedie k znižovaniu súčasných štandardov v citlivých oblastiach, môže spôsobiť, že bude tieto štandardy ťažšie sprísňovať do budúcnosti, s postupom vedeckého poznania napríklad.

Nemyslím si to. Uvedomte si, že USA aj EÚ v minulosti uzavreli dohody s mnohými rozvojovými krajinami s omnoho menším stupňom industrializácie. K žiadnemu znižovaniu našich štandardov to neviedlo, naopak, sú také silné ako vždy boli. Po druhé, nástroje ako preklenúť rozdiely v reguláciách sú dva – vzájomné uznávanie a regulačná spolupráca. Vzájomné uznávanie neznamená, že sa vzdáme našich štandardov. Znamená to, že my budeme mať naše, vy môžete mať vaše a v niektorých prípadoch ich budeme vzájomne uznávať ako rovnocenné. To, že sa budeme o tom rozprávať neznamená, že sa aj dohodneme. Predpokladajme napríklad, že v dohode bude 10 oblastí regulácie. Možno že sa dohodneme na princípoch, ktoré by ich mali upravovať v 7 alebo 8 oblastiach. Aby sme mohli užívať prínosy z dohody ako celku a mohli sa pohnúť dopredu s tými, na ktorých sa vieme dohodnúť, môžeme odložiť ostatné na prechodné obdobie.  

Regulačná spolupráca neznamená, že sa regulátori alebo tí, čo schvaľujú legislatívu vzdajú svojej iniciatívy a práva prijímať regulácie vo svojej krajine, skôr ide o proces dialógu, ktorý môže byť obojstranne prínosný.

Nebude to ale znamenať, že bude celý proces prijímania legislatívy komplexnejší a menej transparentný tým, že do toho vstúpi ďalší kanál, ktorým sa vplýva na rozhodnutia?

Pridá to ďalší hlas, ale nesúhlasím, že to bude menej transparentné. Keďže sa obchod čoraz viac robí cezhranične, je aj čoraz viac anachronické mať regulácie, ktoré sa platia len v rámci hraníc krajiny. Chceme, aby všetky strany mali čo povedať do regulácií, ktoré sa ich týkajú. Ak to urobíme v rámci TTIP a nie nejako v zákulisí na ad hoc báze, je omnoho pravdepodobnejšie, že ten proces bude transparentný.

Ďalšou veľkou témou v európskych diskusiách o TTIP je mechanizmus urovnávania sporov medzi štátom a investorom, známy pod skratkou ISDS. V EÚ rastie chuť na reformu systému súkromných investičných arbitráží, čo sa stretáva sa skôr odmietavou reakciou na americkej strane. Prečo je pre USA tak dôležité mať ISDS v TTIP?

USA sú asi najväčším vývozcom zahraničných kapitálových investícií na svete. Zmluva, ktorú sme v roku 1992 uzavreli s Československom tento fakt odzrkadľovala, je nastavená tak, aby zvýhodňovala investorov. Dnes sú ale investície omnoho rôznorodejšie a prichádzajú z rôznych smerov, preto si aj USA začínajú uvedomovať, že potrebujeme nájsť novú rovnováhu.

Fakt, že Cecilia Malmströmová (eurokomisárka zodpovedná za obchod) z verejnej konzultácie a 160 tisíc príspevkov vydefinovala 4 oblasti pre reformu; fakt, že úrad amerického predstaviteľa pre obchod (US TR) tieto oblasti chápe a diskutuje o nich, nahráva tomu, aby sme dospeli k nejakej forme dohody.

Ktorá z aktuálne vyjednávaných obchodných dohôd je pre USA väčšia priorita? Je to TTIP s EÚ alebo TPP (Trans-Pacific Partnership) s ázijskými krajinami?

Domnievam sa, že je to skôr otázka postupnosti, než dôležitosti. Rozhovory o TPP sme začali v roku 2005 a trvalo nám to skoro 10 rokov ale blížime sa k cieľu. Kapacita Washingtonu riešiť tieto dohody je v princípe obmedzená na jednu v konkrétnom čase. Určite teda ukončíme TPP dlho predtým ako uzavrieme TTIP. TTIP trvá dlhšie než sme dúfali. Máme za sebou veľa histórie, máme spojenectvá a mnoho spoločného, no tiež máme kultúrne rozdiely a tie stoja za rozličnými rozhodnutiami v oblasti regulácie. Najmä preto to trvá dlhšie než sme si pôvodne mysleli, ale nakoniec to dotiahneme do konca. Možno nie za Obamovej administratívy ale ak aj nie, ďalší prezident rokovania dotiahne.

Predpokladáte, že to bude téma v americkej prezidentskej kampani?

Politici sa snažia čo najviac držať otázku obchodu mimo kampane, ale nemyslím si, že sa im to podarí, pretože obchod je čoraz dôležitejší. Nakoniec ich niekto vyzve, aby zaujali postoj. Celkovo konsenzus pre obchodnú politiku v USA silnie, preto podporia ako TTIP tak aj TPP.

Pozadie

Sherman E. Katz je senior poradcom washingtonského Center for the Study of the Presidency and Congress, think-tanku, ktorý aktívne pracuje s predstaviteľmi americkej federálnej vlády a členmi Kongresu.

Sherman Katz vyštudoval obchodné právo, medzinárodné vzťahy i právo Európskych spoločenstiev. Dlhodobo sa z rôznych pozícií venuje medzinárodnému obchodu. Ako poradca sa podieľal na prezidentských kampaniach (o.i.) Jimmiho Cartera, Billa Clinton a Baracka Obamu. Jeho odborné texty sa objavujú v periodikách ako Wall Street Journal, The Washington Post, International Herald Tribune a iné.

V Bratislave sa 11. júna zúčastnil diskusie: Why the Globalized World Needs Free Trade Agreements in the Globalized World: Understanding the U.S. Policy Behind TTIP.

Jeho vyjadrenia nijakým spôsobom neodrážajú oficiálnu pozíciu vlády USA.

REKLAMA

REKLAMA