Vždy budú ľudia, ktorých integrácia trhov vytlačí

Ignorovať ľudí, ktorým voľný trh skôr uškodil je krátkozraké. Treba pre nich robiť, čo sa dá, aby sme im dali príležitosti znovu sa zapojiť do ekonomiky, hovorí v rozhovore o obchodnej dohode medzi EÚ a USA americký konzultant Jonathan Kallmer.

Jonathan Kallmer
Zdroj: U.S. Embassy in Bratislava

Na diskusii Face2face TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) ste povedali, že globalizácia je nadužívané slovo.  Čo ste tým mysleli? Nie sú práve takéto dohody jej manifestáciou?

Pojem globalizácia sa používa tak často, že dnes už na seba viaže všetky druhy nánosov, pokiaľ ide o jej prínosy a náklady. Práve existencia týchto nánosov a predpojatosti na oboch stranách debaty je podľa môjho názoru v prípade dohody, akou je aj TTIP, jedna z najškodlivejších vecí.

Rôzni ľudia si pod globalizáciou predstavujú rôzne veci a vnímajú ju cez optiku vlastných politických preferencií. Je lepšie si najprv vyjasniť, čo máme na mysli a nepoužívať slovo „globalizácia“ ako skratku, keďže pre niekoho iného môže mať tento termín iný význam.

Pre mňa je to v podstate ekonomika, pre ktorú je typická centrálna úloha trhov, ktoré určujú alokáciu tovarov a služieb, malé bariéry pre cezhraničný obchod, ale zároveň prítomnosť rozumných regulačných mechanizmov, pretože trhy nie sú dokonalé. Kategórie ako sú zdravie alebo životné prostredie je potrebné ochraňovať. Pravdepodobne toto ale nie je definícia, s ktorou by sa stotožnil Ľuboš Blaha (spoludiskutér v spomínanej debate, pozn. redakcie).

Vladimír Vaňo (ďalší diskutujúci) počas debaty povedal, že kým výhody dohody TTIP sa rozložia medzi mnoho subjektov, náklady a straty sa naopak budú koncentrovať do niekoľkých odvetví, a najmä ich zástupcovia budú generovať odpor voči tejto dohode. Vy sám ste povedali, že dohody ako je TTIP, budú vždy o kompromisoch v ktorých niekto stratí, a iná získa a preto je vhodné mať mechanizmy, ktoré v budúcnosti umožnia získať niečo tým, ktorí z dohody nebudú mať okamžitý prospech. Aký druh mechanizmov ste mali na mysli?

Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) je príkladom spred dvadsiatich rokov, kedy Spojené štáty urobili podobné rozhodnutie. Z celkového pohľadu mohla táto dohoda vytvoriť oveľa viac príležitosti, než ich mohla zničiť alebo zabrániť ich vzniku. Vždy tu ale budú nejakí ľudia, ktorých integrácia trhov vytlačí. Podľa môjho názoru a myslím, že aj podľa názoru vlády USA, je jednou z požiadaviek dohody ako je táto, robiť všetko, aby sa do nej takýto mechanizmus zakomponoval.

Existujú nástroje, ako to urobiť. V USA máme mechanizmus TAA (Trade Adjustment Assistance). Ide o Kongresom schválený program. Zmyslom mechanizmu je poskytovať hotovostné transfery, preškolenia pracovníkov, či ďalšie podporné služby pre ľudí, povedzme pre robotníkov v južnom Texase, ktorí prišli o pracovné miesta, keď sa tieto presunuli do severného Mexika. Nie je vhodné takýchto ľudí ignorovať a tvrdiť, že ľudia, ktorým by voľný trh uškodil, neexistujú. Treba pre nich robiť, čo sa dá, aby sme im dali príležitosti znovu sa zapojiť do ekonomiky.

Išlo o integrálnu súčasť dohody NAFTA?

Nie, bolo to súčasťou národnej legislatívy, ale vnímalo sa to ako dôležité politické protiopatrenie, pričom tu úlohu stále hrá. Jednou z diskusií v poslednej dobe bolo, aký záber by to malo mať. Mali by byť do toho zahrnutí len pracovníci z tovární? Alebo by pod to mali spadať aj pracovníci zo sektoru služieb, ktorí stratili prácu? Toto je však to len jeden z príkladov, ako by negatívne vplyvy dohody mohli byť riešené.

Využíva americká strana pri vyjednávaní o TTIP konkrétne skúsenosti z implementácie dohody NAFTA?

Som si istý, že áno. NAFTA bola prvou dohodou v USA, v rámci ktorej sme riešili diskusiu o pracovných podmienkach a životnom prostredí. Bolo to však iba na báze príloh k dohode. V tom čase išlo o veľký pokrok, no obavy silneli práve preto, že nešlo o plnohodnotnú súčasť dohody.  

Za posledné desaťročie sa Spojeným štátom podarilo tieto časti dostať priamo do obchodných dohôd. Koncipujú sa samostatné kapitoly o pracovných podmienkach a životnom prostredí, ktoré sa postupne posilňujú.

Myslím, že tento proces odzrkadľuje niektoré poznatky získané zo skúseností zo zmluvy NAFTA aj vývoj politických síl v USA, ktoré popri odstraňovaní obchodných prekážok v obchodných zmluvách čoraz viac volajú aj po ochrane pracovného a environmentálneho prostredia.

Široko sa v súvislosti s TTIP diskutuje o transparentnosti . Hoci európsky vyjednávací mandát bol nedávno zverejnený, istý stupeň utajenosti bude zrejme prítomný počas celého vyjednávania. Ako to zvyčajne obhajujete? 

Pri viacerých typoch medzinárodných rokovaní nemôžete mať absolútnu transparentnosť. Zvlášť to platí pri vyjednávaniach spojených s trhom, pretože do celého procesu sú zapojení ľudia, ktorí fungujú na princípe delegovaných právomocí, od parlamentu alebo Kongresu, poprípade niekoho iného. Vyžaduje si to vyvažovanie protichodných záujmov mnohých domácich aktérov.

Pri vyvažovaní záujmov producentov mliečnych výrobkov, chovateľov dobytka a producentov mäsa, či poskytovateľov finančných služieb, sa kompromisy objavujú na makro aj mikro úrovni. To je len americký systém, analogicky sa to deje v EÚ, poprípade inde. 

Je to hlavná časť demokratického procesu. Ľudia chápu, že nie každý bude nakoniec spokojný. Ak máte takýto dynamický súbor záujmov a vyjednávačov, ktorí ich musia vnímať, urobiť nejaké rozhodnutia, ísť za vyjednávačom z druhej strany, ktorý má vlastné záujmy a spôsob vyvažovania, je to veľmi interaktívny proces. Často musíte viesť hypotetické konverzácie  typu „čo ak“. V opačnom prípade nikdy nenájdete kompromis.

(Vladimír) Vaňo to pomenoval na dobrom príklade. Je to situácia delegovanej autority, podobne ako v korporáciách. Jednoducho nemôžete riadiť veľké organizácie, ak všetci zúčastnení aktéri budú hlasovať o každom taktickom rozhodnutí. Myslím si, že vlády sa pokiaľ ide o otvorenosť posunuli dosť dopredu, aj keď sa dá urobiť viac. Myslím, že o tom hovoria a snažia sa nájsť spôsob ako odkomunikovať čo najviac detailov bez toho, aby ohrozili schopnosť viesť takéto rokovania.

Dá sa tvrdiť, že miera otvorenosti, ktorú dnes vidíme, je výsledkom tlaku verejnej mienky? Každá diskusia o TTIP dnes už začína uisteniami, že žiadne štandardy týkajúce sa sociálnej, environmentálnej, či zdravotnej oblasti, sa nebudú oslabovať. Nie je toto výsledkom doterajšieho tlaku verejnosti?

Určite. Aj na americkej strane bol tlak verejnosti obrovský. Biznis komunita je takmer rovnako pobúrená, ako zástupcovia odborových a environmentálnych skupín, keďže nedostatok transparentnosti v rokovaniach považujú za neprijateľnú vec. Rovnako to znervózňuje aj Kongres. Je to pre nás nový fenomén. Keď sme pred niekoľkými rokmi začali vyjednávania o Trans-pacifickom partnerstve, obavy sa objavili najmä v prípade Vietnamu. Práve vtedy pre nás vyvstala otázka prístupu k obsahu vyjednávaných textov. Úplne súhlasím, že tlak verejnosti bol za posledné dva roky obrovský. 

V akom stave sa nachádza verejná diskusia o dohode TTIP v USA?

Povedal by som, že je to umiernené. Nie je až takým stredobodom pozornosti ako v Európe a v niektorých členských štátoch EÚ. Čiastočne sa to dá vysvetliť tým, že my sme diskusie napríklad o ochrane investorov absolvovali pred pätnástimi rokmi. Tieto boje máme za sebou.

Ďalším významným dôvodom je to, že v porovnaní s Trans-pacifickým partnerstvom sa na TTIP ľudia pozerajú ako na „jednoduchú“ dohodu, ako na zmluvu s ľuďmi, ktorí zdieľajú západné hodnoty, v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú z rozvojových krajín. Samozrejme, veľa z týchto názorov založených na nepochopení, snažím sa len vysvetliť, ako to podľa môjho názoru vníma verejnosť.

V súčasnosti sa na TTIP veľká pozornosť nekoncentruje. Iné to však je medzi biznismenmi, ale aj medzi odbormi a environmentálnymi organizáciami. Tí sa na to skutočne zameriavajú.   

Je odpor časti členských štátov EÚ voči TTIP pre americkú stranu prekvapivý?

Je pre mňa ťažké hovoriť o tom, ako to vnímajú a cítia vyjednávači. Keď som bol vo vláde, mal som na starosti investičnú politiku. Žil a dýchal som každý deň témou ISDS (Investor-state dispute settlement), a musím sa priznať, že mi to úplne uniklo. Myslel som si, že to bude jedna z tém, ktoré prejdú mimo záujem ľudí. Ja aj mnoho ďalších ľudí, ktorí to sledujú, sú z toho prekvapení. Na druhej strane, GMO, hormóny a chlórované kurčatá  – tam ten odpor nie je nič nečakané.

Spomenuli ste, že hoci si to Európania nie vždy uvedomujú, aj na americkej strane existuje istá citlivosť na niektoré regulácie. Ktoré napríklad?

Nie som právny expert na konkurečné regulačné režimy, takže nemôžem robiť vyhlásenia o tom, čo je väčšia či menšia priorita. Ale veľké znepokojenie je z ISDS (Investor-state dispute settlement) alebo z toho, že by regulačná spolupráca kompromitovala schopnosť vlád ochrániť životné prostredie.  

Spojené štáty nie sú až tak laissez faire ako si často mnohí myslia. Máme mnoho sporových právnikov, ktorí nerobia nič iné len hľadajú porušenia regulačných režimov a podávajú žaloby voči firmám. To by nebolo možné, ak by sme nemali vytvorený základný regulačný rámec.

Vzhľadom na situáciu s Ruskom je energetika v Európe momentálne dôležitou agendou. V kontexte zmluvy TTIP sa hovorí o americkej výnimke pre exportu ropy a plynu. Podľa niektorých správ by bola EÚ rada, ak by od zákazu vývozu USA upustili. Je to reálne?

V USA je veľa ľudí, ktorí to vidia rovnako. Rozdiel vo vnímaní je medzi ropnými a plynárenskými spoločnosťami na jednej strane a spotrebiteľmi na strane druhej. Takýto zákaz máme od roku 1978, pričom to malo spojitosť najmä s ropnou krízou na Blízkom východe, najmä situáciou s vtedajším režimom v Iráne a obavami o energetickú bezpečnosť.

Štartovacím bodom je tento veľmi reštriktívny režim, ktorý nikto nespochybňoval, až pokým sa pred niekoľkými rokmi stala populárnou frakingová metóda ťažby a my sme si uvedomili, že naše zásoby energie sú omnoho väčšie, ako sme si mysleli. 

Odvtedy boli niektoré spoločnosti schopné vyvážať energetické suroviny a produkty, na čo získali od ministerstva obchodu licencie, avšak celková situácia je stále daná reštrikciami.

Vzhľadom na spojitosť s národnou bezpečnosťou, a napriek tomu, že v USA je výrazný záujem o väčší export, nebude TTIP pravdepodobne tým momentom, ktorý by to zmenil. Z hľadiska obchodu odhadujem, že sa situácia môže zmeniť tak o tri až štyri roky.

Ak by sme mali dohodu sfinalizovať do jedného roka, tak by som nepredpokladal, že by v nej mohla byť rozsiahla kapitola venovaná energetike.

Čo s reguláciou finančného sektora v kontexte TTIP?

Je to veľmi komplikovaný bod. Poskytovatelia finančných služieb v USA sa spojili s poskytovateľmi finančných služieb v EÚ, za podpory Európskej komisie, proti nášmu ministerstvu financií. 

Ministerstvo financií USA ale v systéme tvorby politiky vo finančnej oblasti zastupuje aj nezávislé agentúry FED a Security and Exchange Commision. U nich našlo ministerstvo podporu pre svoje obavy, že spoločný postup v oblasti finančných regulačných mechanizmov s EÚ by mohol nabúrať kompromisy obsiahnuté v legislatíve Dodd-Frank. Mnoho ľudí, vrátane mňa, je veľmi skeptických, čo sa týka tejto obavy. Predpokladám, že to bude pokračovať skutočným bojom.

Predpokladajme, že TTIP sa vyjedná, schváli a nadobudne platnosť. Ako budú obe strany do budúcnosti riešiť novelizácie svojich regulácií, ktoré ovplyvňujú vzájomný obchodu a investície? Nevzniká nám potreba pre konzultácie ešte predtým ako sa nejaká legislatíva prijme alebo dokonca navrhne?

Je to veľmi dobrá otázka. Sme v bode, kde každý súhlasí s tým, že nikto nebude nútený zmeniť alebo znížiť svoje štandardy; nikto nebude nútený pristúpiť k vzájomnému uznávaniu. Budeme ale hľadať miesta, kde môžeme zdieľať informácie, aby sme sa vyhli duplicite.

Pracujem na jednom príklade, ktorý sa zameriava na maximálne povolené zvyškové stopy pesticídov. EÚ aj Spojené štáty majú ich úroveň, ktorá je bezpečná, nastavenú približne rovnako. Vzhľadom k tomu, že obchodné toky sa líšia, EÚ možno nemá stanovený maximálnu povolenú úroveň pri nejakom konkrétnom produkte a Spojené štáty zase pri inom.

Mal by tam byť spôsob, ako v takomto prípade rozhodnúť a potom nemusíte nevyhnutne vytvárať úplne novú regulačnú štruktúru, ale nejako využiť to, čo druhá strana urobila bez zmeny základného prístupu.

Jedným z cieľov je mať zavedené rôzne mechanizmy, napríklad rady alebo výbory, či už vo všeobecnosti alebo na úrovni jednotlivých odvetví. Pomocou nich by sa napríklad každý rok preskúmala situácia a zisťovali by sme, ako môžeme navzájom profitovať zo svojej práce.  

Môžeme dnes povedať, aký by bol rozsah takejto koordinácie?

Mohol by to byť akýsi regulačno-kooperačný výbor. Je pre mňa ťažké odhadnúť, aký veľký  význam bude mať alebo, aký by mala mať rozsah právomocí. Mohli by tam byť nové bilaterálne mechanizmy, aj keď pravdepodobne to nebudú veľké agentúry s obrovským aparátom. 

Diskutovali ste o TTIP s dvoma najhlasnejšími slovenskými kritikmi TTIP spomedzi politikov, Jozefom Viskupičom a Ľubošom Blahom. Bolo niečo konkrétne, čo Vás v ich argumentácii zarazilo?

Dve veci. Po prvé, bol som prekvapený z toho, aké to bolo príjemné. Z mojej skúsenosti, pričom som bol na nespočetnom množstve podobných diskusií, ľudia, ktorí so mnou nesúhlasili, boli často nepríjemní a šlo to do osobnej roviny. Myslím, že obaja boli v diskusii príjemní, Ľuboš má svoj štýl, svoje názory, je to zjavne chytrý človek, ale je zrejmé, že jeho politická agenda ovplyvňuje to čo hovorí o merite veci.  Bol som trochu sklamaný tým, ako chýbali jeho záverom dôkazy. Nie, že by som chcel, aby vyhral diskusiu, avšak nevyužil príležitosti byť konkrétnejší.

Pozadie

Jonathan S. Kallmer je konzultantom v spoločnosti Crowell & Moring, kde sa zaoberá predovšetkým systémom riešenia medzinárodných investičných sporov. Radí firmám pôsobiacim na zahraničných trhoch v oblasti prekonávania bariér. V minulosti pôsobil na vládnej pozícii v oblasti obchodu (Office of the U.S. Trade Representative), kde bol zodpovedný za rozvoj a implementáciu americkej investičnej politiky v zahraničí.

Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencie "Nové hospodárske, obchodné a investičné dohody medzi EÚ a Kanadou, EÚ a USA (CETA a TTIP) – Prínosy pre Slovensko", ktorú usporiadalo 9. októbra Ministerstvo hospodárstva SR, v spolupráci s Veľvyslanectvom USA na Slovensku, s kanceláriou veľvyslanectva Kanady na Slovensku a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA