Aj v diskusii o rozpočte “bič plieska na konci”

Mali by sme zabojovať za to, aby národná alokácia pre Slovensko, pri naťahovačkách a kompetenčných sporoch s Radou nijako neutrpela, hovorí po rokovaní výboru EP pre rozpočet slovenský europoslanec Jaroslav Paška.

Jaroslav Paška
Zdroj: TASR
  • Ako sa Vaša politická skupina stavia k parametrom rozpočtu EÚ na roky 2014-2020 tak ako ho nastavila dohoda z februárového summitu?

Európska únia prechádza od roku 2010 zdĺhavým hospodárskym úpadkom a preto je logické, že členské štáty zvažujú výdavok každého eura. Väčšina národných delegácií v EFD chápe rozhodnutie Rady stanoviť záväzky štátov na nadchádzajúce sedemročné obdobie vo výške 960 miliárd EUR ako prirodzený dôsledok klesajúcich príjmov štátnych rozpočtov.

Naša politická skupina dlhodobo kritizuje často neúčelné a veľkorysé šafárenie Únie s ťažko dorobenými prostriedkami daňových poplatníkov. Sme presvedčení o tom, že v čase pretrvávajúcej krízy a sústavného zlyhávania európskych inštitúcií pri manažovaní spoločných záležitostí Únie, nemá bruselská administratíva morálne právo domáhať sa zvýšenia jej rozpočtu. 

  • Vnímate odmietavý postoj 4 politických skupín EP (EĽS, SD, ALDE, Zelení) k dohode ako taktický?

Viacročný finančný rámec Európskej únie je prvý raz prijímaný podľa nových pravidiel, stanovených Lisabonskou zmluvou. Európska rada s Európskym parlamentom sa dnes už musia na obsahu tohto dokumentu zhodnúť. Parlament nespochybňuje právo členských štátov a Rady rozhodnúť o objeme finančných prostriedkov, ktorými prispejú na spoločné činnosti a programy Únie. Vnútorná štruktúra, prerozdelenie a mechanizmy nakladania s financiami však podliehajú spolurozhodovaniu s Parlamentom. Predseda Výboru EP pre rozpočet Alain Lamassoure charakterizoval závery rokovania Rady z 8.2.2013 o viacročnom finančnom rámci ako štátny prevrat.

Európska rada totiž podcenila, že aj Parlament má v tejto oblasti významné právomoci a hrubo odignorovala viaceré zásadné požiadavky uvedených politických skupín. Do rozpočtu pritom vložila dvanásť nových rozpočtových balíkov, bez akéhokoľvek odôvodnenia a definovania procedúry čerpania. Podľa predsedu rozpočtového výboru Rada v svojom rozpočte povedala, čo je dobré pre členské štáty a Parlament teraz povie, čo je dobré pre Európu. Dve tretiny Radou prijatého dokumentu podliehajú spolurozhodovaciemu procesu. Preto sa ešte treba pripraviť na dlhé expertné rokovania, pri ktorých sa bude Radou navrhnutá predloha postupne upravovať tak, aby nakoniec bola akceptovateľná tak pre Radu, ako aj pre Parlament.

  • Potrebuje podľa Vás európsky rozpočet posilnené vlastné zdroje?

O získanie čo najväčšieho množstva vlastných zdrojov sa bruselskí byrokrati usilujú už dlhší čas. Pokiaľ sú vo financovaní svojich aktivít závislí od peňazí a súhlasu členských štátov, ich prirodzená rozpínavosť je obmedzovaná ochotou členských štátov dávať svoje finančné prostriedky na ich rozličné iniciatívy. Európska únia je v súčasnosti kreovaná na zmluvnej dohode zvrchovaných štátov, ktoré časť svojich kompetencií preniesli na spoločné európske inštitúcie. Je preto prirodzené, že členské štáty svojimi rozhodovacími aj finančnými mechanizmami určujú a limitujú náplň aj rozsah práce týchto inštitúcií. Úsilie o získanie vlastných zdrojov pre bruselskú administratívu vnímam ako úsilie byrokratov vymknúť sa spod kontroly a regulácie členských štátov a začať vytvárať vlastnú, ekonomicky nezávislú riadiacu štruktúru Únie.

Argumentácia, že umožnenie získavania vlastných zdrojov Únii by odbremenilo štáty od jej financovania, je pokrytecká. Únia aj členské štáty majú tú istú množinu potenciálnych zdrojov príjmov. O zdroje, ktoré by získala Únia priamo by prišli štátne rozpočty. Štáty by súčasne stratili kontrolu nad využitím týchto finančných prostriedkov. S takouto zmenou by iste prichádzalo aj posilňovanie rozhodovacích právomocí orgánov Únie najmä v oblastiach, pre ktoré by získali vlastné finančné zdroje. Bez zmeny základných zmluvných dokumentov by však mohlo takéto postupné pretváranie a federalizovanie Únie generovať mnohé kompetenčné spory. Preto som presvedčený o tom, že pri súčasnej zmluvnej báze je posilňovanie vlastných zdrojov Únie neopodstatnené.

  • Ako hodnotíte výsledok z pohľadu národnej alokácie pre Slovensko?

Na dnešnom rokovaní Výboru EP pre rozpočet sa kolegovia zhodli na tom, že všetci prezidenti, či predsedovia vlád, ktorí sa na rokovaní o viacročnom finančnom rámci zúčastnili po skončení samitu rovnako vyhlasovali, že pre svoju krajinu vybojovali skvelý výsledok a navyše získali ešte nejaký malý bonus. Presne tejto schéme zodpovedá aj vyhlásenie slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý sa pochválil, že "Slovenská republika je jedným z najväčších víťazov tejto súťaže o peniaze z EÚ", pretože sme druhí najúspešnejší z hľadiska objemu prostriedkov na politiku súdržnosti na obyvateľa. Navyše nám, ako bonus, ostalo aj tých, v minulom roku prisľúbených, 95 mil. EUR na vyraďovanie V1 v Jaslovských Bohuniciach. Každý štát si teda z Bruselu odnášal jedno veľké víťazstvo v určitej oblasti a jednu drobnú prémiu.

Skutočnosť, že všetci účastníci samitu boli s dohodnutým návrhom rozpočtu rovnako spokojní, ako my, by mohla napovedať, že sme na dobrej ceste k širokej dohode. Bohužiaľ, na rokovaní rozpočtového výboru poslanci viacerých politických frakcií naznačili, že majú výrazne odlišné predstavy o prerozdelení európskych peňazí a sú pripravení na pôde Parlamentu urobiť vnútorné arbitráže o novom prerozdelení prostriedkov medzi jednotlivými oblasťami. Staré slovenské príslovie hovorí, že "bič plieska na konci" a preto považujem za dôležité nespoliehať sa na to, že sme už v závere rokovacieho maratónu. Radšej by sme sa mali pripraviť na ďalšie pokračovanie negociácií v Európskom parlamente a zabojovať za to, aby národná alokácia pre Slovensko, pri naťahovačkách a kompetenčných sporoch s Radou, nijako neutrpela.  

  • Čo by malo Slovensko zmeniť z hľadiska čerpania európskych štrukturálnych fondov v novom období – zameranie operačných programov, oprávnené subjekty a podobne?

Slovensko sa síce nachádza na okraji Únie, ale v strede európskeho kontinentu. Pri akýchkoľvek ekonomických zmenách, ostane geografická poloha krajiny našou nemeniteľnou charakteristikou. Dá sa očakávať, že Únia čoskoro uzavrie asociačnú dohodu s Ukrajinou a obchodné trasy zo západnej Európy na Ukrajinu a ďalej na východ získajú na dôležitosti. Preto by sme mali jedinečnú možnosť získania mimoriadnych zdrojov z Únie využiť na zvýšenie kapacity a zmodernizovanie všetkých významných, najmä dopravných, tranzitných koridorov prechádzajúcich našim územím, tak aby sme sa stali významným logistickým uzlom v strede Európy.

Mali by sme teda podporiť realizáciu nových projektov spájajúcich západnú Európu s východom, ktoré prechádzajú našim územím (vybudovanie prepojenia rýchlovlakov z Paríža, cez Viedeň, Bratislavu a ďalej na východ, predĺženie širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou aspoň do bratislavského prístavu a podobne. Fondy by sme mali využiť na realizáciu zmysluplných investícií s dlhou životnosťou, ktoré podporia zamestnanosť našich občanov aj v budúcnosti.

Krajina v centre kontinentu s dobre vybudovanou dopravnou aj energetickou infraštruktúrou bude profitovať nielen z tranzitných poplatkov, ale stane sa aj vhodným miestom pre alokáciu nových produkčných kapacít. Mali by sme sa vyhnúť chybám Grékov, Portugalcov, či Talianov, ktorí  prostriedky z fondov prehajdákali na jednorazové investície s krátkou životnosťou a s európskou pomocou na modernizáciu krajiny sa dopracovali až k hospodárskym bankrotom.

Pozadie

Jaroslav Paška je od roku 2009 poslancom Európskeho parlamentu za SNS. Pôsobí tam v skupine Európa slobody a demokracie (EFD, Europe of Freedom and Democracy). V minulosti bol poslancom NR SR aj ministrom školstva (1993-94).

REKLAMA

REKLAMA