Ak prenesieme acquis, diskusia o členstve bude realistickejšia

Zatiaľ nie sme v štádiu, aby sme krajinám Východného partnerstva mohli dať európsku perspektívu. Najmä ak môžeme spraviť veľa s asociačnými a obchodnými dohodami, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk európsky diplomat, poradca pre otázky obrany a bezpečnosti v ESVČ.

Michael Zilmer-Johns
Zdroj: Európska rada

Je zaujímavé, že špeciálnym poradcom pre bezpečnostnú a obrannú politiku v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť EÚ (ESVČ) je človek z Dánska, ktoré sa na tomto type európskej spolupráce nezúčastňuje.  

Môže sa to zdať zvláštne, ale ako pracovník v ESVČ pracujem pre spoločný záujem, nie pre partikulárne dánske preferencie a v skutočnosti mám dlhú skúsenosť s oblasťou bezpečnosti a obrany, keďže som bol osem rokov štátnym tajomníkom a pred tým dva roky poradcom pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku dánskeho premiéra Fogh Rasmussena. Desať rokov som pracoval na angažovanosti Dánska v oblasti bezpečnosti a obrany, na našej účasti vo vojne v Iraku, v Afganistane, v oblasti boja proti terorizmu, operáciách v Líbyi a Mali. V kontexte EÚ som bol hlavným vyjednávačom pre Lisabonskú zmluvu a zúčastnil som sa mnohých diskusií o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Je realistické očakávať, že Dánsko v blízkej budúcnosti usporiada referendum o zrušení výnimiek z európskej spolupráce, ktoré má?

Máme trochu zvláštnu situáciu. V parlamente je väčšina, ktorá by sa chcela zbaviť výnimiek v oblasti bezpečnosti a obrany. Podporuje to väčšina opýtaných v každom prieskume verejnej mienky, ktorý sa robil. Problémom je, že táto výnimka je naviazaná na tie ostatné a preto neexistuje zatiaľ zhoda v tom, že buď by sme mali mať referendum o všetkých troch výnimkách, teda aj o eure a spolupráci v oblasti spravodlivosti, alebo aspoň o spravodlivosti, vnútorných veciach  a bezpečnosti a obrane.

Táto vláda je odhodlaná usporiadať referendum o posledných dvoch spomínaných. Zároveň ale prevláda názor, že kvôli kríze v eurozóne sú si ľudia menej istý európskym projektom celkovo a bolo by preto jednoduchšie pre euroskeptikov mobilizovať ich voličov.

Takže rozhodnutie zatiaľ nepadlo?

Nie. Pokračujú rozhovory medzi stranami o širokej dohode o podobe dánskej politiky smerom k EÚ. Jednou z ostávajúcich otázok je načasovanie a rozsah referenda.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika bude jednou z tém decembrovej Európskej rady. Čo je tu v stávke?

Prípravy napredujú veľmi dobre. Vysoká predstaviteľka vydala priebežnú správu v lete, podľa požiadaviek Európskej rady, v ktorej upozorňuje na všetky relevantné aspekty európskej obrannej a bezpečnostnej politiky v troch oblastiach. Prvý sa týka efektívnosti a dopadov SZBP. Druhý je o schopnostiach, ako zabezpečiť potrebné investície do nových technológií a vybavenia, ktoré potrebujeme, v oblasti kybernetickej bezpečnosti alebo v oblasti tzv. dronov, ktoré sú mimoriadne drahé a ktoré nikto nemôže financovať sám.  Tretia je o európskom obrannom priemysle ako novej a zaujímavej kapitole. Komisia prišla s Bielou knihou a novými nápadmi. O nich sa diskutovalo už na decembrovom stretnutí ministrov obrany a zahraničných vecí vo Vilniuse a na základe tejto diskusie a príspevku od Európskeho parlamentu a od ďalších stakeholderov bola spracovaná záverečná správa, ktorú minulý týždeň dostal predseda ER Van Rompuy. Teraz sa rozprávame o tom, čo by mohol byť konkrétny výsledok v decembri. Ešte sa tomu samozrejme budú venovať ministri zahraničných vecí a ministri obrany na novembrovom stretnutí.

Formuje sa niekoľko zaujímavých výsledkov. Napríklad Európska obranná agentúra rozvíja v spolupráci s NATO niekoľko vlajkových projektov v oblasti potrebných schopností. Napredujeme v otázke, ako môžeme využiť nástroje jednotného trhu, aby sme mali konkurencieschopný európsky obranný priemysel a v tom, ako môžeme využiť prostriedky na výskum v tomto kontexte. Prepojenie medzi obranným a civilným sektorom rastie. Kybernetická bezpečnosť má tiež obrovský civilný aspekt. Jednak preto, že musíme chrániť naše firmy a jednak preto, že mnohé technológie, ktoré potrebujeme pre efektívnu obranu vyvíja súkromný sektor.

Môžeme očakávať nejaké skoré zmeny vo fungovaní a podobe ESVČ?

O tom tiež momentálne uvažujeme. Správa Vysokej predstaviteľky a nedávne celkové hodnotenie ESVČ ukazujú na niektoré veci v usporiadaní, ktoré možno viac ako je nevyhnutné sťažujú efektívnu koordináciu a rýchlosť prijímania rozhodnutí v krízovom manažmente. Nemyslím si, že sa niečo stane vo veľmi krátkom čase, ale dajú sa urobiť niektoré veci, ktoré sú čisto interné a ktoré môže rozhodnúť Vysoká predstaviteľka.

Prišli ste do Bratislavy na konferenciu o Východnom partnerstve EÚ. Podľa niektorých pozorovateľov túto politiku oslabuje okrem iného aj to, že je prioritou len pre členské krajiny, ktoré sú geograficky bližšie východným hraniciam.

Je samozrejmé, že na geografii záleží. Je prirodzené, že pre členské krajiny, ktoré sú bližšie k východným susedom je to silnejší záujem, podobne ako je prirodzené, že Francúzsko a Španielsko viac zaujíma južné susedstvo. Aj tak si myslím, že je príkladom úspechu východnej politiky. Napriek niektorým prekážkam sa hýbeme správnym smerom. Mali sme síce vojnu v Gruzínsku v roku 2008 a máme tu aj zamrznuté konflikty, vidíme však progres v politických a ekonomických reformách. Nemáme tu žiadny otvorený konflikt ako v Sýrii, Líbyi, či v Egypte.

Je tiež dôležité vedieť, že je rozdiel medzi obrazom, aký dávajú médiá a tým, čo sa naozaj deje. Ak sa pozriete na úroveň angažovanosti, peňazí a úsilia, ktoré sa investovali do rokovaní o DCFTA (komplexných dohodách o voľnom obchode), sú obrovské. Máme inštitucionálny rámec s našimi východnými partnermi, ktorý je solídnejší, hlbší a poskytuje omnoho silnejšiu hospodársku integráciu spojenú s mobilitou.

Nemáte však pocit, že neistota ohľadom konečného cieľa Východného partnerstva tejto politike neprospieva?

Prebieha diskusia, či je čas, aby sme boli špecifickejší čo sa týka európskej perspektívy Východného partnerstva. Geografia je tu opäť dôležitý faktor a rozhoduje o končenej perspektíve. No nie sme v štádiu, kedy by sme mohli diskutovať o dlhodobej perspektíve, najmä ak môžeme tak veľa vecí urobiť prostredníctvom DCFTA a AA (Asociačných dohôd) a začatím ich implementačnej fázy, ktorá je sama o sebe veľkou perspektívou. Ak raz prenesieme európske acquis na Ukrajinu a do ďalších krajín, ktoré na to budú pripravené, vytvorí to takú mieru integrácie, pri ktorej bude aj diskusia o členstve realistickejšia.

Dá sa Asociačná dohoda (AA) a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA) naozaj považovať ta taký výrazný medzník? Sú v nich obsiahnuté mechanizmy na urovnávanie sporov a monitorovacie mechanizmy dostatočne efektívne nástroje?

Je to umenie možného. Veľká zmena si samozrejme bude vyžadovať čas.  Myslím, že každý vie, že to zatiaľ nebude rovnaké ako Nórsko v EHP, ale je to výrazný krok tým smerom. Prinesie to obrovské výhody pre priemysel a pre ekonomiky, ktoré získajú prístup na európsky trh.

Ako sme videli na príklade „nových členských krajín“ v tejto kríze, kde majú staré členské krajiny veľké problémy, takmer všetok náš rast pochádza z nových členských štátov. Sú tiež rýchlejšie v prijímaní potrebných reforiem.

Je tlak z Ruska na krajiny Východného partnerstva ohľadom ich alternatívnej integračnej ponuky intenzívnejší s nadchádzajúcim vilniuskym summitom?

Rusku sa nepáčia európske ašpirácie krajín Východného partnerstva. Vždy bolo skeptické, ale teraz sa aktívne snaží proti nemu pôsobiť politickým tlakom a ekonomickými incentívami, aby ich pripútalo bližšie k ruskému konceptu Eurázijskej colnej únie. Čiže áno, máme tu boj, ale z našej perspektívy je zbytočný, pretože Rusko je pre EÚ a pre každú z týchto krajín veľmi dôležitý partner a to kultúrne aj hospodársky. Rusko má podobné záujmy na rozvoji obchodu, bezvízovom režime. Z hospodárskeho rastu na niektorých zo svojich dôležitých trhov bude tiež profitovať.

Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina volajú po väčšej diferenciácii vo Východnom partnerstve. Chcú aby sa k ich skupine, ktoré jasne pomenovala svoje európske ašpirácie, pristupovala špecificky. Pôjde týmto smerom vývoj po vilniuskom summite?

Tento koncept diferenciácie tam je prítomný od začiatku – máme všeobecný multilaterálny rámec, no krajiny si musia vybudovať svoje vzťahy podľa toho, ako im to dovolia ich zásluhy. Ak urobia potrebné reformy v hospodárskej a v politickej oblasti, môžu napredovať rýchlejšie. Vilniusky summit bude dobrým príkladom, dúfame, že podpíšeme alebo parafujeme dohody práve s týmito troma krajinami. Takže diferenciáciu tu je a v budúcnosti bude silnejšia. Je to trochu neférová kritika.

Exituje tu tiež argument, že by sa EÚ mala viac sústrediť na podporovanie dopytu po reformách zdola, konkrétne tým, že sa sústredí na radových občanov týchto krajín –  poskytne značné zdroje do programov mobility a zruší víza. Títo ľudia budú cestovať a vrátia sa domov, kde budú žiadať zmeny. Nemohlo by byť toto efektívnejšie ako dialóg s nie vždy ochotnými politickými elitami?

Toto je názor, ktorý do veľkej miery zdieľam a aj členské krajiny, ktoré majú na Východnom partnerstve najväčší záujem ho presadzujú. Vidia to ako jeden  z kľúčových aspektov vo vytváraní prostredia priaznivého pre reformy najmä tam, kde politická elita na takýto krok ešte nie je pripravená. Je to veľmi dôležité, ale nie je to jednoduché.

V niektorých krajinách je pre nás ťažké dostať sa k práci s občianskou spoločnosťou a sú tam aj obmedzenia pre študentov, aby cestovali. To je jeden problém.

Druhým je, že aj keď chceme mať vyššiu mobilitu, je to v Európe citlivá politická téma. Imigrácia je najmä teraz veľmi problematické téma a musíme byť veľmi opatrní. Sú isté obmedzenia, kam sa dá ísť s vízovou liberalizáciou. EÚ sa k tomu však zaviazala a bude to dôležitou témou na vilniuskom summite. Mohli by sme ale urobiť viac napríklad v oblasti študentskej mobility z krajín Východného partnerstva, no tiež by sme sa mali uistiť, že po svojich štúdiách sa vrátia domov a budú inšpirovať zmenu a navyše môžu domov priniesť zručnosti, ktoré môžu byť pre tieto krajiny dôležité.

Pozadie

Michael Zilmer-Johns je špeciálnym poradcom zástupcu Gnerálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činosť pre otázky obrannej a bezpečnostnej politiky. Má za sebou dlhoročné skúsnosti z dánskej diplomacie. 

Rozhovor vznikol na konferencii "Východné partnerstvo: Čo po summite vo Vilniuse?", ktorá sa konala v Bratislave 22. októbra 2013. Organizátorom podujatia bolo Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Partnermi podujatia bola kancelária Nadácie Friedricha Eberta na Slovensku a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

REKLAMA

REKLAMA