Balkán si uvedomuje, že ťažké reformy zaň nikto nespraví

Balkánske krajiny nemajú o Európskej únii žiadne ilúzie. Je pre nich však zárukou stability a prosperity. Pred plným členstvom ich však ešte čaká cesta ťažkých reforiem, ktoré je potrebné vykonať, a zmierenie sa so susedmi, povedal v rozhovore pre EurActiv výkonný riaditeľ Balkánskej spoločnosti pre demokraciu Ivan Vejvoda.

Ivan Vejvoda
foto: výkonný prezident Balkánskej spoločnosti pre demokraciu Ivan Vejvoda

Ivan Vejvoda v minulosti pôsobil ako poradca srbských premiérov Zorana Dindiča a Zorana Zivkoviča v oblasti zahraničnej politiky a európskej integrácie. V 90. rokoch bol kľúčovou postavou opozičného hnutia v Juhoslávii.

S Ivanom Vejvodom sa rozprávali Zuzana Vašková a Zuzana Gabrižová.

  • Európske krajiny a šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton nedávno presvedčili srbského prezidenta, aby stiahol svoj pôvodný návrh rezolúcie OSN, kde sa staval proti nezáväznému rozsudku Medzinárodného súdneho dvoru o Kosove. Mnohí pozorovatelia to považujú za významný úspech európskej diplomacie. Súhlasíte?

Úplne. Súhlasím, že je to absolútny úspech, a to ako pre Európsku úniu, pre Srbsko, a dodal by som aj pre Kosovo, lebo to dokazuje vôľu pohnúť sa napriek všetkým vpred, hľadať riešenie niečoho, čo by bol inak zamrznutý konflikt- teda niečo, čo nie je možné vyriešiť.

Vďaka tomu, že máme Európsku úniu, máme magnet pre celý región- vrátane Srbska- ktorý ich ťahá k tomu, aby sa pohli smerom vpred a stali sa sami členmi EÚ. To pre nich znamená stabilizáciu, opätovné nastolenie normality a vyriešenie problémov, ktoré majú všetky krajiny v hospodárskej kríze- nezamestnanosť, klesajúcu životnú úroveň- a jedinou cestou, ako to napraviť, je mať spojencov a správne ohodnotiť svoju pozíciu. Domnievam sa, že rezolúcia a kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť, mieria práva týmto smerom.

  • Dal by sa teda tento kompromis ohľadne rezolúcie OSN vnímať ako prvý krok ku normalizácii vzťahov na Balkáne?

Nuž, normalizácia už teraz prebieha, vo všeobecnosti od pádu Miloševičovho režimu pred desiatimi rokmi, a tento rok budeme za dva týždne (5. októbra) oslavovať udalosti z roku 2000, kedy sme v pokojných voľbách porazili Miloševiča v Srbsku.

A keď sa pozrieme na bilaterálne vzťahy napríklad medzi Chorvátskom a Srbskom, alebo Bosnou a Srbskom, ide o jasné zlepšenie. Všeobecné smerovanie je napred, a aj tieto posledné udalosti okolo rezolúcie podľa mňa dokazujú vôľu všetkých naďalej sa stabilizovať.

  • Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle povedal, že na Balkáne už nedôjde k žiadnej ďalšej zmene hraníc. Ako niekto, kto si za svojho života už zažil viaceré takéto zmeny, veríte jeho slovám?

Nuž, je to veľmi traumatizujúca skutočnosť pre všetkých ľudí žijúcich v bývalej Juhoslávii, keďže tam prepuklo v 90. rokoch násilie. V určitom zmysle to všetko začalo v 80. rokoch s Kosovom a zdá sa, že to Kosovom aj všetko končí. Vidíme, ako sa táto cesta k riešeniu posúva smerom vpred.

Dúfam spolu s ostatnými, že toto je posledná kapitola toho násilného rozpadu a nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že každý v regióne- všetky zvolené demokratické vlády- sa zaviazali ísť cestou európskej integrácie. Skutočne si preto nemyslím, že budeme svedkami ďalších zmien.

  • Myslíte, že krajiny EÚ, ktoré doposiaľ neuznali Kosovo tak neskôr urobia?

Tých päť krajín Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo sa celkom jasne vyjadrili, že ich postoj voči uznaniu sa nezmení. Nový slovenský minister zahraničných vecí, bývalý premiér Dzurinda v nedávnom interview povedal, že priamo nepovedal: neuznáme Kosovo. Bolo to v srbských médiách dva alebo tri dni dozadu, spravil celkom jasné vyhlásenie.

Takže uvidíme ako sa diplomacia týchto piatich krajín vyvinie. V tomto okamihu všetky jasne zachovali svoje stanovisko a povedali, že sa nezmení. Myslím, že veľa bude závisieť ako sa vyvinú tieto rokovania, ktoré by mali začať, dúfajme, že radšej skôr ako neskôr.

  • Konflikt na Balkáne sa stal pomerne nedávno a v tom zmysle ide o ešte stále otvorenú ranu. Je preto nádej, že sa problémy v regióne podarí vyriešiť ešte za tejto generácie politikov alebo musí prísť nová generácia, ktorá ich vyrieši?

Nie, myslím, že táto generácia ich môže vyriešiť. Sú to politici, ktorí neboli priamo zapojení do vojny, minimálne nie v Srbsku. V Kosove bola väčšina lídrov súčasťou vojnového snaženie, ale napríklad čo pomohlo pri otepľovaní srbsko– chorvátskych hraníc, je nový chorvátsky prezident. Josipovič je niekto, kto je nový a nebol predtým súčasťou politiky. Takže v určitom zmysle ide o zmenu elity. Sú to ľudia, ktorí bojovali proti Miloševičovmu režimu, sú presvedčení demokrati a chcú tieto problémy vyriešiť zodpovedne.

  • Líši sa vnímanie európskej perspektívy v krajinách na Balkáne od tých štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie už v roku 2004, a potom v roku 2007?

Nemyslím si, že je medzi nimi veľký rozdiel, pretože je tu túžba stať sa členom Európskej únie- a samozrejme, aj ďalšie dôvody. Je tu slávny návrat do Európy, ktorý bol ohlásený v roku 1989. Tieto krajiny boli odrezané Studenou vojnou a svetovým poriadkom na základe konferencií na Jalte a v Potsdame. Ide o krajiny, ktoré boli ponechané napospas počas éry Sovietskeho zväzu a Varšavského paktu. Myslím, že Juhoslávia, či skôr krajiny bývalej Juhoslávie- krajiny Západného Balkánu plus Albánsko chcú byť členom Únie.

Všetky tieto roky má EÚ konštantne podporu vo verejných prieskumoch. Je to tak jednoducho preto, že to prináša o niečo väčšiu predvídateľnosť v živote, o trochu viac istoty, viac bezpečnosti a o niečo viac prosperity ako keď ostanete vonku.

A to je to, čo bude kraľovať túžbe stať sa členom Európskej únie. Nemyslím si ale, že má niekto ilúzie o tom, že EÚ je niečo dokonalé. Chápu, že ide o nedokonalý ľudský výtvor, ale stále ten najmenej zlý, aký máme.

Keďže sme boli vo vojne vo veľmi zlom čase, kedy k nej v Európe nemalo dôjsť v 90. rokoch, tak ľudia, myslím, rozumejú, že je dôležité stať sa súčasťou mierového projektu.

  • V jednom zo svojich interview ste spomenuli, že vstup Bulharska a Rumunska do Európskej únie sťažilo situáciu pre balkánske krajiny. Zvýšil sa totiž dôraz na témy ako korupcia…

Áno, pravidlá európskej integrácie sa budú uplatňovať s oveľa väčším dôrazom. Samotné pravidlá sa tak veľmi nezmenili, čo sa zmenilo je ich uplatňovanie. Takže nebude panovať žiadna zhovievavosť, všetko bude potrebné urobiť, bude treba dokončiť každú reformu. Nebudú môcť povedať: „Dobre, vieme, že to dokončíte“. Toto sa zmenilo.

Povedal by som však, že je na tom niečo pozitívne, a to pochopenie toho, že je treba robiť reformy pre vlastné dobro. Ak chcete mať krajinu v poriadku a s vládou zákonov, kde sa občania môžu cítiť bezpečne, a s nezávislým súdnictvom, kde je korupcia pod kontrolou, je lepšie spraviť všetku ťažkú robotu na začiatku a až potom vstúpiť.

Po tom, čo som toto všetko spomenul, si myslím, že je dobre, že RumunskoBulharsko sa stali členmi- z geopolitických a strategických dôvodov. Ide o širokosiahlu stabilitu a to bol dôležitý faktor. Áno, sú tu ťažkosti, ale domnievam sa, že Európa a svet sú iné, pretože tieto krajiny sú teraz členmi Európskej únie a NATO.

  • Kedy sa podľa Vás najbližšie stane balkánska krajina členom EÚ?

Nuž, Chorvátsko bude určite prvou spolu s Islandom a potom, viete, myslím, že Srbsko bude pravdepodobne druhou na rade, a potom niektorá z ďalších krajín- možno Čierna Hora, možno Macedónsko– ktoré je už plným kandidátom, ale má problémy kvôli názvu.

Je ťažké predvídať, ale stane sa to niekedy pred koncom tohto desaťročia. Prognózy boli vždy veľmi zradná vec, ale myslím, že medzi krajinami panuje teraz pochopenie, že najväčšie bremeno zodpovednosti leží na ich pleciach a musia pracovať na reformách.

Ďalšou dôležitou vecou je, že proces sa musí hýbať celý čas- Európska únia spraví krok, my spravíme krok. Je tu vzájomná motivácia dokončiť to, čo je vnímané ako veľmi ťažký proces zmeny v spoločnosti z toho, aká bola smerom k usporiadanejšej, demokraciou riadenej spoločnosti.

  • Takže Srbsko bude podľa Vás členom EÚ do desať rokov?

Za menej, dúfam, že za menej. Naši odborníci na integráciu spravili niekoľko výpočtov, a je to niekde približne okolo rokov 2016 a 2017. To je najskorší možný dátum, vzhľadom na všetky potrebné kroky, ktoré je potrebné urobiť a na ratifikačný proces.

  • Raz ste povedali, že Európska únia už po prijatí Cypru nechce vo vnútri svojich hraníc žiaden zmrazený konflikt. Očakávate preto zároveň, že sa do tohto obdobia vyrieši otázka Kosova?

Áno, úplne.

  • Verejná mienka v Srbsku je ale proti nezávislosti Kosova. Zmení sa to niekedy?

Dve veci. Jednou z nich je, že v súčasnosti nikto Srbsko nežiada, aby uznalo Kosovo, ani Biden, ani Westerwelle a ostatní. Myslím si ale tiež, že verejnosť si uvedomuje skutočnosť, že sa niečo stalo keď NATO bombardovalo a Srbsko sa muselo stiahnuť z Kosova, a sú tu dva milióny Albáncov, ktorí si neželajú žiť pod správou Srbska. To znamená, že Srbsko má de jura suverenitu nad Kosovom, ale nie de facto.

Toto je skutočnosť. Ak ste zodpovedný- čím sa vraciame späť k môjmu pôvodnému argumentu o tom ako prežijete v tomto svete, ako prilákate investície- lebo v Srbsku nie sú investície- tak potrebujeme priame zahraničné investície, aby sa ekonomika naštartovala a mohla vytvárať pracovné miesta. A to je to, čo ľudia skutočne chcú keď máte prieskumy. To je to, čo ľudí naozaj zaujíma- zamestnanie, bezpečnosť. A myslím, že pri týchto dvoch veciach máme možnosť dospieť k riešeniu. Nič ľahké to nie je.

  • Najzložitejším problémom na Balkáne sa zdá byť Bosna a Hercegovina, keďže ide o krajinu, ktorá je hlboko rozdelená medzi tri etnické skupiny. Je nádej, že sa tento problém vyrieši?

Nuž, budú tiež musieť prejsť ťažkými zmenami a začať spolu hovoriť. Myslím, že v prípade Bosny si musíme počkať na to, čo sa stane po voľbách, ktoré sú už o niekoľko dní. Potom tu bude možnosť dosiahnuť nejaké kompromisy a pohnúť sa vpred. Budú sa tým musieť zaoberať.

Ďalšia vec je, že sa na tieto záležitosti musíme vždy pozerať v regionálnom kontexte. Chorváti, Srbi sa pohli vpred a to bude mať vplyv aj na Bosnu. Videli sme to pri vízovom režime.

Rozhovor vznikol v spolupráci so Slovenskou atlantickou komisiou na konferencii GLOBSEC, najväčšej bezpečnostnej konferencii v Strednej Európe, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13.- 14. septembra 2010.

REKLAMA

REKLAMA