Chceme pomôcť susedom, tak ako Slovensko pomohlo nám

Vďaka Chorvátsku sa celý región hýbe dopredu, hovorí v rozhovore pre European Stagiares Journal chorvátsky veľvyslanec pri EÚ. Hoci sa Chorvátom mnohí čudujú, že chcú do Únie práve v čase keď sa borí s krízou, diplomat tvrdí, že ostať mimo je pre nich oveľa väčší problém.

Branko Baričević
Zdroj: Európska rada

Rozhovor uverejňujeme v spolupráci s European Stagiaires Journal.

Proces vstupných rokovaní sa začal v roku 2005. Prístupová Zmluva bola podpísaná 9. decembra, Chorvátsko sa stane 28. krajinou EÚ. V decembri ste si dokonca od Európskeho parlamentu vyslúžili ako krajina standing ovation. Aké pocity to vo vás vyvoláva?

Osobne ma nesmierne potešila príjemná atmosféra počas podpisovania Zmluvy. Ak mám byť úprimný, čakali sme, že veci sa budú hýbať omnoho rýchlejšie, aj keď sme vedeli, že to bude ťažké a komplikované. Navyše nám nič z toho, čo sa momentálne vo svete deje, spojené s krízou a obavami s Európou a jej rozširovaním, nepomáhalo. Minulý rok, keď sme stáli na prahu ukončenia rokovaní, boli sme nesmierne šťastní. Pri začiatkoch našich rokovaní sme využívali najmä skúsenosti krajín veľkého rozširovania EÚ v roku 2004. Európska komisia bola rovnako nesmierne nápomocná, hoci niekedy sme mali pocit, že žiada príliš a nároky sú priveľké. Náš vstup nebude len našou zásluhou, ale aj zásluhou Komisie a členských krajín.

Čo Chorvátsko do Únie prinesie?

Chorvátsko ukazuje celej Európe, že proces rozširovania je živý a že Únia je stále atraktívna. Verejnosť má pochybnosti o samotnej existencii Únie a zabúda na samotnú podstatu zjednocovania. Aj napriek tomu však musíme byť aktívni a zanietení pre proces. Mier a bezpečnosť sú výsledky veľkého úsilia, nestalo sa to len tak. Vo všeobecnosti verím, že potrebujeme prepojiť všetky krajiny na kontinente. Chorvátsko je dôležitou krajinou v Európe, stredomorským štátom na Balkáne, ktorý pomáha rozširovať európsku oblasť stability a prosperity. Biele územie na Balkáne sa zmenšuje a dúfame, že v budúcnosti budú náš príklad nasledovať aj naši susedia a my im v tom pomôžeme.

Vyjednávania o vstupe Chorvátska do Únie predĺžil najmä hraničný spor so Slovinskom. Sudcovia arbitrážneho súdu sa po prvýkrát stretli len prednedávnom, 10. januára v Bruseli. Aké má Chorvátsko očakávania?

Celý proces vyjednávania bol v podstate kvôli tomuto sporu zastavený. No nesmieme zabúdať na to, že Slovinsko preukazovalo Chorvátsku vždy silnú podporu, vždy sme mali nadštandardné vzťahy. Nakoniec sa riešenie problému našlo v arbitrážnom súde a my sme boli schopní posunúť sa v komunikácii. Je však ťažké hovoriť o výsledkoch, keďže sme len uprostred procesu. Momentálne čakáme na zoznam sudcov a dúfam, že túto záležitosť doriešime už čoskoro a budeme sa môcť v procese posunúť ďalej.

Neobávate sa možnosti, že by Slovinci vetovali členstvo Chorvátska v EÚ práve z tohto dôvodu?

Nie, to nie je možné. Okrem oneskorenia nevnímame žiadne problémy. Proces, ktorý teraz beží bude pokračovať.

Ako sú na tom vzťahy s ďalšími vašimi susedmi? V akých oblastiach Chorvátsko tieto vzťahy podporuje?

V prvom rade sme radi nápomocní. Radi vidíme, že veci sa hýbu. Čierna Hora je bližšie k členstvu a vzťahy sa zlepšujú aj s Bosnou. Myslím si, že vďaka Chorvátsku sa celý región hýbe dopredu. Je to rovnako motivujúce ako to bolo vtedy, keď naši susedia Slovinsko a Maďarsko vstúpili do EÚ.

A čo zvyšok Balkánu? Chorvátsko uznalo nezávislé Kosovo. Nemal tento fakt negatívne dôsledky vo vzťahoch so Srbskom?

Myslíme si, že Srbsko a Kosovo musia nájsť východisko. Kosovo sme uznali v ten istý deň ako Maďari a Bulhari – traja susedia Srbska tak krajine poslali spoločný odkaz. Naozaj si nemyslím, že by sa týmto krokom vzťahy zhoršili. Chorvátsko musí byť akýmsi mediátorom, pretože potrebuje stabilných a prosperujúcich susedov. Aj z tohto dôvodu chorvátsky premiér pripravil iniciatívu, na základe ktorej boli všetky vstupné kľúčové dokumenty EÚ aquis communitaire na naše náklady preložené a poskytnuté našim susedom. Keďže sú niektoré krajiny v procese vyjednávania, chceme im poskytnúť naše know-how tak, ako to kedysi napríklad robilo Slovensko pre nás.

Referendum o vstupe Chorvátska sa v krajine uskutočnilo 22. januára. Odhadovala sa nízka účasť a pozitívy výsledok, len čosi nad 50 percent. Napokon bola situácia lepšia. Aké čísla ste očakávali vy?

Je zaujímavé, že po voľbách, ktoré sme v Chorvátsku mali koncom minulého roka sú dnes v parlamente všetky strany pro-európske, okrem niekoľkých poslancov. Strany, ktoré boli proti vstupu do EÚ sa do parlamentu ani nedostali. Žijeme v demokracii a každý má právo svoj názor vyjadriť. Vieme, že mnohé krajiny sú dnes euroskeptické, no Chorvátsko je stále pro-európske. V roku 2011 Chorvátsko navštívilo okolo 10 miliónov turistov a z nich 80 až 90 percent bolo z EÚ. Náš obchod je s Úniou prepojený na takmer 80 percent. Európska únia pre nás nie je otázkou výberu, je to náš osud. Nie je racionálne hovoriť, že nechceme byť jej súčasťou, keď v nej už v podstate sme: zemepisne, hospodársky aj diplomaticky. Pred referendom som bol optimistom a veril som, že sa k hranici 60 percent za vstup priblížime.

Aké sú posledné zostávajúce otázky, ktoré musí Chorvátsko do svojho vstupu v júli 2013 vyriešiť?

Nasledujeme určité monitorovacie tabuľky. Podľa nich Komisia pripraví doplňujúce správy v konkrétnych povinnostiach, najmä v kapitole 2 – ľudské práva, všeobecné práva a súdnictvo, ako aj v kapitole o súťaži, kde sme mali nejaké problémy v oblasti lodeníc. Komisia stavy overí a informuje radu o tom, ako postupujeme. Vyjednávanie je ukončené, no v určitých veciach máme stále ustanovený deadline. Nebudú žiadne prekvapenia, lebo neexistujú nijaké povinnosti, ktoré by sme odmietali plniť. Pre nás ide o záležitosti, ktoré by sme museli vyriešiť aj tak.

V týchto ekonomicky ťažkých časoch, sú Chorváti stále nadšení z toho, že čoskoro vstúpia do súčasne nestabilnej Únie?

Niektorí sa nás tu v Bruseli pýtajú, či sme si stále istí, že do Únie chceme vstúpiť. Počas niekoľkých ostatných mesiacov však podpora vstupu do EÚ v Chorvátsku rástla aj napriek kríze. Našim priateľom v Únii stále odkazujeme: áno chlapci, máte tam nejaké problémy, no pochopte, že byť mimo EÚ je ešte stále omnoho väčší problém. Samozrejme, že sme si vedomí toho, že EÚ má problémy, no ide skôr o záležitosti štruktúry a my ich vidíme ako výzvu. Sme na prahu novej fázy života Únie. Každý zrod je bolestivý, no ja som presvedčený, že nakoniec sa staneme iným, zmeneným, no lepšie fungujúcim spoločenstvom. Svet na nás nepočká.


S Brankom Baričevićom sa rozprávala Lucia Mrázová

 

 

REKLAMA

REKLAMA