Členstvo v EÚ nie je kompenzácia za reformy

Riaditeľ oddelenia pre Stratégiu rozširovanie EÚ na Európskej komisii v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí, že intenzívnejšia diskusia o integrácii Rómov, ktorá v Európe prebieha, bude mať dôsledky aj pre prístupový proces krajín západného Balkánu.

Axel S. Wallden
http://euractiv.sk

Onedlho Komisia zverejní správy o pokroku kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín. Možno očakávať nejaké prekvapenia?

Nemyslím si, že tam budú prekvapenia. Pochopiteľne nemôžem sa s vami podeliť o obsah toho, čo je možno najzaujímavejšie – naše návrhy pokiaľ ide o Čiernu Horu a Albánsko (tzv. avis, pozn. red.). Pre túto chvíľu to ani nie je rozhodnuté. Nemôžem k tomu viac povedať než to, že ako sme prisľúbili bude to férové a analytické.

Naše správy sú zvyčajne tretími stranami hodnotené ako objektívne a snažíme sa o to aj tento rok. Mohol by som dodať, že očakávame v období vydania správ niektoré dobré správy ak nie prekvapenia: vízovú liberalizáciu pre Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, čo sa môže stať ešte trochu skôr, ako aj mandát pre Komisiu, aby pripravila posudok pripravenosti Srbska (ministri zahraničia na stretnutí 25.10. dali Komisii tento mandát, pozn. red)

Okrem Slovenska je v strednej Európe viac krajín, pre ktoré je región západného Balkánu a jeho integrácia do EÚ zahraničnopolitickou prioritou. Má táto snaha vplyv na agendu rozširovania Európskej komisie možno aj s ohľadom na blížiace sa predsedníctva Maďarska a Poľska v Rade?

My na DG Enlargement (Generálne riaditeľstvo EK pre rozširovanie) sme vždy radi ak nejaké Predsedníctvo má túto otázku vo svojej agende. Z našej strany samozrejme vítame, že vítame, že Poľské a Maďarské predsedníctva majú túto prioritu, my však dobre pracujeme s každým Predsedníctvom a preto nemôžeme hovoriť, že by boli dobré a zlé Predsedníctva, pretože sme všetci viazaní rovnakým rozhodnutím z roku 2006, ktorý nazývame „obnoveným konsenzom o rozširovaní“. Znamená to, že celá EÚ je odhodlaná pokračovať v rozširovaní, nie len niektoré členské krajiny. Samozrejme, zároveň sú tu nejaké podmienky.

Neočakávate teda, že bude viac vyťažení budúci rok?

Dúfame, že budeme vyťažení, aj keď sme aj teraz. V konečnom dôsledku to závisí od pokrok štátov, ktorých s proces týka. Bude ale iste veľkou pomocou, ak to bude aj priorita Predsedníctiev.

Pred niekoľkými týždňami z Francúzska zazneli skeptické vyjadrenia ohľadne rušenie vízovej povinnosti balkánskym krajinám. Francúzsky predstaviteľ dokonca povedal, že bezvízový styk by nemal byť „diplomatickým darom“, pretože je to zároveň bezpečnostná otázka. Čo si o tom myslí Komisia?

Nemám informácie o takýchto vyjadreniach v žiadnom členskom štáte. O čom vás ale môžem uistiť z pohľadu Komisie je že víza majú svoju vlastnú agendu. Nie sú súčasťou žiadnych dohôd. Agendou je cestovná mapa. Keď si myslíme, že boli splnené podmienky, napíšeme o tom správu a navrhneme ich zrušenie. Nič viac v tom nie je. Zhodnotili sme, že podmienky boli naplnené.

Francúzsko chce pravdepodobne o tomto celom diskutovať, a o tom sa na Rade diskutovať bude. To je prirodzené, členské štáty musia byť o našom návrhu presvedčené. Vo všeobecnosti som ale optimista.

Domnievate sa, že v dôsledku kontroverzií ohľadne rómskych imigrantov vo Francúzsku sa  rómska otázka sa stane viac vypuklou v prístupovom procese krajín západného Balkánu?

Rómska otázka je súčasťou skríningu už dlho a ako viete bola aj v prípade piateho rozšírenia . Robíme v tejto oblasti dosť, pretože je to v niektorých krajinách spomínaného regiónu, nie vo všetkých no vo väčšine, veľká výzva. Nie je to nič nové, ale nepochybne zvýšime svoje úsilie smerujúce k integrácii týchto komunít. Nemôžeme samozrejme ignorovať diskusiu, ktorá sa odohráva v celej Európe a tiež v našom procese rozširovania. Dúfam, že sa prejaví pozitívne, budeme prijímať viac opatrení na integráciu týchto komunít.

Vo vašom príspevku (na konferencii Enlargement: Make not Break) ste povedali, že nevidíte súvis medzi „únavou z rozširovania“ badateľnou v niektorých krajinách a „únavou z reforiem“ kandidátskych, či potenciálne kandidátskych krajinách. Môžete to rozviesť?

Ako to vnímam ja, prví, ktorí majú záujem na reformovaní, zmierení a posilnení stability sú vlády a ľudia, ktorí v tom regióne žijú. Nerozumiem preto tomu, čo sa niekedy možno dočítať v médiách – ak nám nedáte rozšírenie, nebudeme robiť reformy. Samozrejme platí, že jeden z dôvodov, prečo je prioritou EÚ pokračovať s rozširovaním na západný Balkán, pomôcť procesu stabilizácie a reformám. Nesúhlasím ale s argumentom, že ej to „quid pro quo“.

Neveríte teda v politiku „cukru a biča“ v rozširovaní?

Nikdy som nemal rád toto prirovnanie, pretože to znamená, že niekto tu musí byť „osol“ (v reakcii na angl. vyraz "stick and carrot" policy, pozn. red.), čo sa mi nepozdáva. Je to pre obe strany spoločným záujmom. Oni majú záujem na tom, aby vstúpili aj my máme záujem na tom, aby vstúpili, no nemyslím si, že vstúpia len preto, že ich kompenzujeme za to, čo urobili vo svojich krajinách.

Povedali ste, že EÚ má záujem na tom, aby tieto krajiny vstúpili. Robí Komisia „analýza nákladov a výnosov" rozširovania?

Robili sme to pre piate rozširovanie a záver bol, že bolo vo všeobecnosti pozitívne. Robíme tiež štúdie dopadu pre súčasné rozširovanie v špecifických oblastiach počas trvania prístupových rokovaní (napríklad v dopravnej politike, slobodnom pohybe pracovníkov). Tieto hodnotenia vo všeobecnosti hovoria, že pre naše politiky nebude predstavovať rozširovanie vážnejší problém a zároveň bude z toho naša ekonomika prospievať. Samozrejme, že môžu byť nejaké problémy, ale to sa dá očakávať pri akomkoľvek integračnom procese.

Treba mať ale na pamäti, že okrem Turecka ide o malé štáty, takže ich dopad na politiky EÚ nie je veľký, či už v dobrom alebo v zlom.

Pokračuje v Komisii diskusia ohľadne „absorpčnej kapacity Únie“, mení sa nejakým spôsobom jeho obsah?

Mali sme o tom diskusiu, ktorá vyústila do „obnoveného konsenzu o rozširovaní v roku 2006. Nie sme univerzita ale ako politická inštitúcia máme nejaké parametre. Je tu inštitucionálna kapacita, ktorá ale bola vyriešená Lisabonskou zmluvou. Máme tu nejaký dopad na politiky o ktorom, ako som už povedal robíme štúdie, napríklad sme takú robili pred otvorením prístupových rokovaní s Tureckom. Teraz to robíme štúdie o vplyve na naše politiky pri viacerých kapitolách v prípade Chorvátska a Islandu.

REKLAMA

REKLAMA