Demiralp: EÚ musí byť vierohodná

Podľa prieskumu nemeckého Marshall Fund’s Transatlantic Trend, 56% Európanov zastáva názor, že Turecko sa pripojí k EÚ. Na druhej strane túto víziu zdieľa len 26% tureckých respondentov. EurActiv sa s odkazom na tejto prieskum rozprával s Musfatom Oguz Demiralpom, ktorý vo svojom hodnotení prieskumu uvádza, že súčasný stav je len vyústením krízy, ktorá sa vystupňovala počas negociačného procesu.

Oguz Demiralp
http://euractiv.sk
  • 56% Európanov verí, že sa Turecko pripojí k EÚ, zatiaľ čo tento názor zdieľa len 26% tureckých respondentov. Ako by ste interpretovali tento výsledok?

Zatiaľ čo hodnotíme výskumy verejnej mienky, musíme brať v úvahu aj vývoj vzťahov EÚ – Turecko a verejné diskusie, ktoré prebiehali v čase, keď prebiehal výskum. Naproti tomu, ak sa pozrieme na výskumy z minulosti, zvlášť po summite v Helsinkách, môžeme vidieť, že turecká verejná mienka bola voči členstvu v EÚ naklonená pozitívne. Ale diskusie počas otvárania prístupových rokovaní a niektoré vyjadrenia lídrov EÚ počas negociačného procesu sa celkovo negatívne dotkli prístupového procesu. Teda verejnú mienku Turecka je vhodnejšie označiť skôr za „nedôverčivú“ ako za „pesimistickú.“

Keď bolo Turecko predstavené ako kandidátska krajina, EÚ deklarovala, že proces sa bude niesť v duchu hesiel „spravodlivosť“ a „rovnaké zaobchádzanie.“ Komisár pre rozšírenie, Günter Verheugen, v tom čase navyše podčiarkol, že EÚ uplatní k Turecku rovnaké kritériá a metódy, ako aj k ostatným novým kandidátskym krajinám. Ale ak sa spätne pozriete na negociačnú sústavu, ktorá stanovila všeobecné princípy  negociačného procesu, objavilo sa v nej mnoho pridaných tém. Napríklad pojem „absorbčná kapacita“ nebol predtým daný tak výrazne do popredia, ako tomu bolo v negociačnom procese Turecka. Bezo sporu, absorbčná kapacita nie je novou témou a nachádza sa v agende EÚ od summitu v Kodani z roku 1993. Akokoľvek, táto téma nebola dominantnou počas predchádzajúcich rozhovorov o vstupe, ale bola skôr spojená s prijatím nevyhnutných reforiem spojených s vlastnými inštitúciami EÚ, politikami a rozpočtom.

  • Aké nástroje musia byť prijaté s cieľom zvrátiť verejnú mienku?

Bez pochýb, vyjadrenia lídrov EÚ spojené so snahou Turecka o členstvo v EÚ sú jedným z hlavných dôvodov tureckého skepticizmu voči EÚ. Zatiaľ čo sa Turecko snaží naplniť svoje záväzky spojené s negociačným procesom, používanie niektorých argumentov lídrami EÚ na adresu tureckej populácie, geografie a kultúry, za účelom obhajoby „privilegovaného partnerstva“, naštrbuje dôveru tureckej verejnosti voči EÚ. Napríklad vyhlásenie francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, že začatie rozhovorov o kapitole „hospodárskej a menovej politiky“ by mohlo Turecko priblížiť k členstvu v EÚ a nasledovné zablokovanie otvorenia tejto kapitoly Európskou úniou vzbudzujú v tureckej verejnej mienke obavy, že EÚ aplikuje dvojitý štandard.

Nakoniec nemožno zabudnúť, že najdôležitejším faktorom formujúcim verejnú mienku Turkov k negociačnému procesu sú politiky EÚ počas tohto procesu. Turecko, ktoré oficiálne otvorilo proces, je povinné splniť svoje záväzky počas jeho trvania. Preto si Turecko zaslúži členstvo tak isto, ako napĺňa jeho požiadavky. Turecká verejná mienka smerom k EÚ by sa stala v otázke členstva dychtivejšou a pozitívnejšou, ak by EÚ opäť vybudovala svoju vierohodnosť. V tomto smere by mala zmeniť svoj postoj taktiež aj vzhľadom na vlastné strategické záujmy.

  • Má Generálny sekretariát pre záležitosti EÚ (EUSG), ktorý vznikol ako súčasť tureckého Ministerstva zahraničia, nejakú konkrétnu stratégiu?

Generálny sekretariát pre záležitosti EÚ bol kedysi spojený s úradom Hlavného vyjednávača, ktorým bol Ali Babacan. Po tom, čo bol menovaný na post nového ministra zahraničia, EUGS sa taktiež stalo súčasťou tejto verejnej inštitúcie. EUGS už pôsobil pod Ministerstvom zahraničia v rokoch 2003 – 2005, ale táto zmena statusu sa jeho úloh a aktivít počas prístupového procesu nedotkla. Ako viete, negociačný proces je vykonávaný Monitorovacím a orientačným výborom (MOC), ktorého členmi sú: premiér, minister zahraničia, Štátna plánovacia organizácia a EUGS. EUGS bude pokračovať vo výkone svojej misie v rámci MOC a bude základnou inštitúciou, ktorá je zodpovedná za koordináciu negociačného procesu.

EUGS bude napĺňať svoje poslanie aj ako sekretariát MOC. Bude prijímať nevyhnutné kroky s cieľom čo najefektívnejšie pomôcť verejným inštitúciám profitovať s finančnej pomoci EÚ a z mechanizmov technickej podpory.


Rozhovor v pôvodnom tureckom jazyku si môžete prečítať na stránkach EurActiv.com.tr.

REKLAMA

REKLAMA