Eigner: Rakúsko z rozšírenia EÚ jednoznačne profitovalo

Miroslav Lajčák odvádza v Bosne a Herzegovine skvelú prácu, hovorí v rozhovore rakúsky diplomat Johannes Eigner.

Silueta
http://euractiv.sk

Johannes Eigner pôsobí v súčasnosti na rakúskom ministerstve zahraničia, kde má na starosti agendu spojenú s rozširovaním EÚ, Európsku politiku susedstva a vzťahy EÚ ku krajinám juhovýchodnej Európy. Predtým pracoval na diplomatických zastupiteľstvách v Moskve či Káhire, naposledy to bolo rakúske veľvyslanectvo v Bratislave.

EurActiv sa s Johannesom Eignerom rozprával pri príležitosti prednášky „Solúnska agenda a rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu“, z cyklu prednášok Balkánskych štúdií, ktorý pripravuje nadácia Pontis v spolupráci s rakúskym Inštitútom pre dunajský priestor a strednú Európu (Institut für den Donauraum und Mitteleuropa).

  • Alfred Gusenbauer, rakúsky kancelár, sa pre agentúru APA vyjadril, že Rakúsko bolo hlavným víťazom rozšírenia EÚ a dnes je dokonca bohatšie ako Švajčiarsko. Na čo presne tento výrok naráža?

Samozrejme nie je mojou kompetenciou interpretovať kancelára, no určite je pravdou, že Rakúsko je jednou z krajín, ktoré najviac profitovali z rozšírenia EÚ v zmysle zahraničného obchodu a investičných možností. Ekonómovia odhadujú, že rozšírenie prinieslo 0,5 % ročný nárast v reálnom HDP. Rovnako je pravdou, že rakúska ekonomika a rakúsky obchod boli medzi prvými, ktoré si uvedomili možnosti, ktoré ponúka rozšírená Európa. Objem obchodu s našimi najbližšími susedmi ako Slovensko, Česká republika a Maďarsko dramaticky vzrástol. Rástol už pred tým, ako sa tieto krajiny stali súčasťou EÚ, no rast v roku 2004 pokračoval. Preto je namieste povedať, že Rakúsko je jedným z prvých výhercov, pokiaľ ide o ekonomický rast po rozšírení.

  • Na prednáške ste spomenuli obrat vo francúzskej politike, pokiaľ ide o rozširovanie EÚ. Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti nedávno vyhlásil, že Francúszko je teraz pripravené presadzovať rozšírenú EÚ, ako si vysvetľujete túto zmenu?

Máte zrejme na mysli, čo sa písalo vo FT, kde citovali Jouyeta. Nemám žiadne informácie o pozadí tohto výroku, ale vnímam smerovanie Francúzska, ktoré predpokladá ďalšie rozširovanie EÚ o tú časť Európy, ktorá ešte nie je súčasťou EÚ, t.j. západný Balkán. Na druhej strane však veľmi jasne hovoria nie krajinám mimo tohto regiónu. Francúzsko patrí k tým štátom, ktoré momentálne zastávajú veľmi tvrdé stanovisko pokiaľ ide o prístupový proces Turecka.

  • Srbský minister zahraničia Vuk Jeremič sa vyjadril, že dúfa, že Srbsko, čo možno najskôr, podpíše Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ. Na druhej strane však premiér Koštunica, hovorí, že ak Srbsko príde o Kosovo a EÚ ho uzná, zastavia celý integračný proces. Ako EÚ "číta" takéto protikaldné postoje?

V prvom rade EÚ nenúti žiadnu krajinu k žiadnemu kroku v jej politike voči EÚ. Faktom je, že EÚ nie je v pozícii, v ktorej by niečo žiadala. Dúfame, že Srbsko odolá vývoju, ktorý sa očakáva v Kosove a plne využije možnosti, ktoré sú spojené s európskou perspektívou, t.j. možnosťou členstva v EÚ. V konečnom dôsledku je to však jeho rozhodnutie, či sa tej príležitosti chytí alebo nie.

  • Čo je podľa vás dôvodom toho, že perspektíva európskej integrácie má v Srbsku a Bosne a Herzegovine menší motivačný efekt pokiaľ ide o transformáciu, ako tomu bolo v krajinách strednej Európy?

Východiskový bod, samozrejme. Po rozpade Juhoslávie a po vojnách, ktroré tam prebehli, bola situácia oveľa ťažšia. Oveľa tažšia než v dnes už členských krajinách EÚ. Po druhé, perspektíva samotného vstupu do EÚ, hoci tam je, je omnoho vzdialenejšia, než bola pre spomínané krajiny. Konečný cieľ nie je tak viditeľný a preto aj jeho vplyv je menej istý.

  • Z akého dôvodu sa policajná refoma stala priamou podmienkou pre podpis SAA s Bosnou a Herzegovinou, hoci tomu tak pri iných krajinách západného Balkánu nebolo?

Veľmi špecifická situácia bola pri vytváraní štátu Bosna a Herzegovina a policajná reforma je preto veľmi citlivá otázka. Faktom je, a to je môj osobný názor, že by možno stálo za úvahu, aby bola Únia trochu viac flexibilnejšia pokiaľ ide o tento druh kondicionality.

  • Aký je Váš názor na slovenskú diplomaciu na Balkáne?

Je vynikajúca, povedal by som (táto veta zaznela v slovenčine, zvyšok rozhovoru prebiehal v angl. jazyku). Napríklad veľvyslanec Lipka. V osobe Miroslava Lajčáka máte diplomata európskeho formátu, ktorý v Bosne odvádza vynikajúcu prácu. Myslím, si, že to, že sa EÚ podarilo aspoň parafovať Stabilizačnú a asociačnú dohodu s Bosnou je z časti vďaka úsiliu Miroslava Lajčáka.

REKLAMA

REKLAMA