Erdogan je autoritársky a neeurópsky

Turecko potrebuje reformu ústavy, no niektoré z návrhov vlády vážne podkopú nezávislosť súdnictva, tvrdí Kader Sevinç, predstaviteľka hlavnej tureckej opozičnej strany CHP. Premiéra Erdogana obvinila, že sa správa „autoritársky“ a „neeurópsky“.

Kader Sevinç
Kader Sevinç, zdroj: EurActiv.com.tr

Súčasná turecká ústava bola schválená po vojenskom prevrate v roku 1980. Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) navrhuje reformu, ktorá má vytvoriť viac „občiansku“ ústavu, so širšími základnými slobodami, obmedzenou mocou Najvyššej vojenskej rady a menšou nezávislosťou súdov. Ako sa na to díva Republikánska ľudová strana (CHP)?

27 z 30 súčasných návrhov sa podobá na predchádzajúce návrhy CHP. Napríklad, keďže CHP mnoho trpela vojenskými intervenciami v minulosti, bola prvá, ktorá navrhla dodatok potrebný na to, aby mohli byť súdení generáli, stojaci za prevratom v roku 1980. Tým by sa vytvorila nezvratná jurisprudencia na posilnenie občianskej demokracie v Turecku. Deklarovali sme pripravenosť schváliť tieto dodatky v rýchlej procedúre.

No ako ste povedali, sú tam aj tri dodatky, ktoré vážne podkopávajú nezávislosť a nestrannosť súdnictva, zvyšujú už dnes problematický vplyv exekutívy na systém menovania a povyšovania sudcov a prokurátorov. O tomto sa diskutuje aj v mnohých iných európskych krajinách.

Všetky postoje CFP sa opierajú o správy relevantných orgánov Rady Európy. Myslíme si, že Turecko by malo nájsť správny systém oddelenia moci a vyhnúť sa súčasnému autoritárskemu trendu, a podporiť atmosféru politických kompromisov a verejnej dôvery.

Premiér Erdoğan vyhlásil, že jediným cieľom ústavných zmien je podpora tureckého členstva v EÚ. Pomôžu urýchliť prístupový proces? Niektorí európski poslanci ich privítali.

Skupina Socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente podporuje postoj CHP o dôležitosti sekularizmu, občianskej vlády a oddelenia mocí v demokratickej ústave. Mnohí iní členovia Európskeho parlamentu, viaceré správy v médiách a akademické názory idú v rovnakej línii.

Okrem toho, ako podčiarkujú Benátska komisie Rady Európy a vyjadrenia predsedu skupiny S&D v EP, snaha AKP posunúť všetky ústavné zmeny ako balík pred referendum je nedemokratická.

V pondelok odmietol turecký parlament článok ústavného balíka, ktorý sťažoval proces zákazu politických strán. Nezískal dosť hlasov, takže z balíka vypadol. Prekvapil vás výsledok? Proti hlasovali aj niektorí poslanci vládne AKP.

AKP má vo svojich radoch mnoho právnikov, a mnohým sa pravdepodobne nepáčili právne dilemy, ktoré vytváral tento zamietnutý ústavný dodatok. Väčšina tureckej populácie chce dodatky na zabránenie korupcii a posilnenie ľudských práv a demokracie, nie politické manévre v prospech individuálnych strán.

Je tiež možné, že viac a viac poslancov AKP znepokojuje autoritárske e neeurópske správanie sa premiéra Erdoğana a jeho nedemokratické vyjadrenia – ako napríklad jeho nedávne slová tureckému dieťaťu, že „ako premiér môže človek robiť všetko, vrátane popravenia či rozsekania na kúsky ktoréhokoľvek človeka“.

Znamená to, že je CHP spokojná so súčasným zákonom o zakazovaní politických strán? Je kľúčový pre udržanie sekulárneho štátu?

Nie, to by bolo príliš zjednodušujúce hodnotenie súčasného politického kontextu v Turecku. Samozrejme, ako 13.apríla zdôraznil predseda skupiny Socialistov a demokratov v EP Martin Schultz na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom CHP Baykalom, „sekularizmus je nevyhnutným pilierom demokracie“. CHP je európskou sociálno-demokratickou stranou navrhujúcou pre Turecko ústavu, ktorá úplne spĺňa kodanské politické kritériá.

Preto sme žiadali vládu AKP, aby pristúpila k širokým, demokratickým konzultáciám, hľadala atmosféru spoločenského kompromisu a politického konsenzu, a tým otvorila cestu k novej, modernej, progresívnej a inovatívnej ústave.

Bohužiaľ, AKP jednostranne predstavila sériu dodatkov, ktoré môžu vyústiť do nevyváženej právnej situácie, poškodzujúcej nezávislosť súdnictva. Takúto situáciu vytváral odmietnutý článok, posilňoval autoritársky štýl vlády a súdom znemožňoval intervenovať, napríklad v prípade, keď politická strana organizuje polovojenské skupiny.

EÚ je trochu kritická voči zákonu o zakazovaní politických strán – od roku 1982 bolo zakázaných takmer 20 subjektov. Myslíte si, že odmietnutie novely ovplyvní žiadosť Turecka o členstvo v EÚ?

Zakazovanie politických strán je problémom politickej kultúry a interpretácie zákonov. Určite možno súčasnú legislatívu reformovať, no nie spôsobom navrhovaným vládou AKP – nahradením problému ďalšími problémami. Metodológia a podstata navrhovaná CHP pre modernú európsku tureckú ústavu by urobila tieto problémy irelevantnými.

Prieskumy naznačujú vysokú, 40-percentnú podporu pre Erdoğanovu AKP, zatiaľ čo CHP získala v posledných národných voľbách len 21%. Prečo je podpora CHP taká slabá? Je v spojení s mladým voličom?

V poslednom prieskume z 26.apríla má AKP podporu okolo 29% hlasov a CHP má okolo 26%. V každom prípade, prieskumy a verejná mienka a môžu meniť. Veľká väčšina tureckého obyvateľstva s vyšším vzdelaním, alebo z pracujúcej triedy, volí CHP. Občas môžu uspieť strany, ktoré sa snažia oprieť o náboženské sentimenty, alebo rozdávanie volebných darov, povinnosťou CHP je však lepšie komunikovať realitu a výzvy pre konkurencieschopné Turecko 21. storočia. Musíme preto robiť viac.

Severný Cyprus – útvar uznaný za štát len Tureckom – nedávno zvolil nového prezidenta, Dervişa Eroğlu z pravicovej Strany národnej jednoty, ktorý je zástancov existencie dvoch štátov na ostrove. Ako sa na voľby díva CHP? Výsledok môže zmariť nádej na znovuzjednotenie a ovplyvniť snahu Turecka o členstvo v EÚ…

CHP presadzuje podporu riešenia cyperského problému rokovaním medzi oboma stranami. Turecká strana už demonštrovala svoj záväzok voči mieru a Európe tým, že v roku 2003 hlasovala v referende „áno“. Bolo to „áno“, ktoré podporovala aj EÚ. Politika EÚ však bola nekonzistentná, keďže dovolila, aby členstvo v EÚ získala len juhocyperská vláda, hoci tá hlasovala „nie“. Dokonca cenzurovala prejav vtedajšieho komisára Verheugena v TV.

Následné používanie veta nacionalistickou a neeurópskou juhocyperskou vládou, a jej nacionalistickou nástupníčkou, nakoniec vyprovokovali reakciou cyperských Turkov. Nový prezident tureckej časti Cypru Eroğlu dal jasne najavo, že bude pokračovať v rokovaniach. Veríme, že sa nakoniec nájde racionálne riešenie, ktoré vytvorí baštu mieru a ekonomickej dynamiky vo východnom Stredomorí.

Pozadie

Kader Sevinç zastupuje v Bruseli Republikánsku ľudovú stranu (CHP), ktorá sa hlási k sekularizmu a sociálne demokracii. V súčasnosti je druhou najsilnejšou stranou v parlamente, a hlavnou opozičnou stranou.

REKLAMA

REKLAMA