Edit Bauer: Krajiny si musia splniť domáce úlohy

Edit Bauer, poslankyňa Európskeho parlamentu (EPP-ED) hovorí o malých možnostiach rozšírenia Schengenu v pôvodnom termíne 2007.

Edit Bauer
Edit Bauer

  • Aká je šanca, že by nové členské krajiny vstúpili do Schengenského priestoru v roku 2007?

V tejto súvislosti treba vziať do úvahy dva okruhy problémov. Prvým je pripravenosť nových členských krajín. Či už budeme uvažovať o SIS I+ alebo SIS II, do žiadneho systému nie je možné vstúpiť bez toho, aby členské krajiny splnili 22 kritérií. Nejde len o bezpečnosť hraníc, ale aj zložitejšie kritériá, ako úroveň korupcie, úroveň policajnej spolupráce, bezpečnosť a ochrana osobných údajov a mnohé ďalšie. Na základe naplnenosti týchto kritérií môže iba Rada rozhodnúť a dať zelenú rozšíreniu Schengenu. Druhou vecou je pripravenosť druhej generácie Schengenského informačného systému, SIS II. A to mešká. Prvé zdržanie vzniklo v dôsledku problémov s verejným obstarávaním na úrovni EÚ – deje sa to aj inde, nie len na Slovensku. Tendre boli napadnuté a verejné obstarávanie sa zastavilo na tri mesiace. Pokiaľ ide o legislatívu, tam je možné už na základe súčasného stavu dodržať pôvodný termín, pokiaľ Rada bude súhlasiť s kompromisným textom, ktorý schválil Európsky parlament.

  • Prečo by nemusela súhlasiť?

Zostáva otvorená jedna otázka. Nemecko požadovalo, aby mali prístup k databázam aj tajné služby. Európsky parlament to v kompromisnom návrhu neschválil, pretože by to znamenalo zníženie ochrany osobných údajov, keďže tajné služby nepodliehajú tým istým pravidlám ako povedzme polícia. Európsky parlament bol toho názoru, že princíp ochrany osobný údajov musí byť pri SIS II zachovaný. Technicky zabezpečuje vyššiu transparentnosť, lebo občan môže zistiť aké údaje sa o ňom vedú. Môže sa teda stať, že ak Rada nebude súhlasiť s kompromisným textom prijatým Parlamentom, legislatívny proces sa pod Nemeckým predsedníctvom začne od januára odznova. Tým by sa stratila úspora času, ktorý Európsky parlament získal skrátením procesu procedúry spolurozhodovania na možné minimu.

  • A čo technická stránka problému?

Zatiaľ čo v právnej oblasti existuje dobrá šanca, že by sme stihli potrebné kroky do plánu 2007, vyskytne sa pravdepodobne ďalší dôvod meškania – nedobudovanosť centrály pre SIS II. Okrem toho sa členské krajiny na zasadnutí Rady v októbri dohodli na predĺžení testovacieho obdobia nového systému o ďalšie tri mesiace. Pri takomto sklze sa dá pôvodný termín sotva stihnúť. Celé rozhodnutie je ale na Rade, ktorá zasadne v decembri. Komisia už požiadala o predĺženie mandátu pre prípravu Schengenského informačného systému do konca roku 2007. Príslušný výbor Parlamentu to schválil, pretože dodržanie pôvodného termínu nevidí ako reálne. Medzitým vyšla od komisára Frattiniho informácia, že v sa Rade objavila požiadavka na predĺženie kompetencií Komisie na obdobie po konci 2007. To žiaľ nie sú dobré správy pokiaľ ide o možnosť stihnutia rozšírenia Schengenu do jesene 2007.

  • Druhá generácia Schengenského informačného systému bola pripravovaná aj kvôli tomu, aby sa zvýšila ochrana vonkajších hraníc. Nie je navrhovaný kompromis „SIS I+“ kompromisom s bezpečnosťou?

SIS II má v porovnaní s SIS I niektoré prednosti. Poskytuje lepšiu ochranu súkromných dát, umožňuje prepojenie jednotlivých databáz. Napríklad súčasný systém neumožňuje prepojenie systémov varovania – nie je možné prepojiť varovanie o hľadanej ukradnutej veci a hľadanej osobe. SIS II to umožní. Okrem toho je transparentnejší a občan môže požiadať o informáciu, či je o ňom vedený záznam, dokonca sa môže obrátiť na súd s požiadavkou aby bol záznam zmenený alebo vymazaný. Toto všetko neobsahuje ani systém SIS I+. Ten by bol technicky realizovateľný, ale len tým spôsobom, že by sa do existujúceho systému napojili nové členské štáty cez portugalský vstup. Okrem nižšej ochrany a horšej prepojenosti by to tiež asi dvojnásobe predĺžilo čas, za ktorý by sa signál o varovaní dostal do celého systému. Okrem toho, ani SIS I+ neoslobodzuje nové členské štáty od splnenia 22 kritérií, len by navyše pridával náklady, čas a energiu na pripojenie k SIS I+. Odborníci, vrátane parlamentného spravodajcu k tejto otázke, teda označujú za ďaleko efektívnejšie urýchlenie prípravy SIS II, pričom nové členské štáty by sa sústredili na splnenie kritérií.

  • Informácia o odložení rozšírenia Schengenského priestoru vyvolala dosť búrlivú reakciu nových členských krajín. Je to len symbolická otázka, alebo sa to „čakanie na hraniciach“ dá zmerať aj ako ekonomicky vyjadriteľná škoda?

Samozrejme, že ide aj o vec prestíže. Ale aj ekonomická. Čas je ekonomická kategória, navyše sloboda pohybu je jedným zo základných práv EÚ, a pokiaľ nie je tento princíp naplnený, nemôžeme hovoriť o plnohodnotnom členstve. Bez Schengenského systému sa nenaplní ani Charta základných práv občana EÚ, ktorá obsahuje právo slobodného pohybu a pobytu. K tomu je potrebné odstránenie vnútorných hraníc. To však nie je možné bez toho, aby každý členský štát splnil domáce úlohy. Len tak môže dať rada súhlas s rozšírením. Niekedy je dosť nepríjemné uvedomiť si, že politická reprezentácia na jednej strane tlačí na dodržanie termínu, netlačí však dostatočne na svoje vnútorné orgány, aby sme boli na vstup do Schengenu naozaj pripravení. Okrem toho, neprichádza vôbec do úvahy, aby jedna krajina vstúpila a iné nie. To by znamenalo opakované budovanie Schengenskej hranice pri každom rozšírení.


Edit Bauer vystúpila 24. novembra 2006 v Košiciach na medzinárodnej konferencii Rozšírenie a dopady Schengenského režimu, ktorú organizovalo Zastúpenie EK v SR, Informačná Kancelária EK v SR a SFPA v rámci projektu Národný konvent o EÚ.

REKLAMA

REKLAMA