Kukan: Rozširovanie blokujú bilaterálne problémy

Dnes rozhodujú ministri zahraničných vecí o ďalšom osude rozširovania. Situáciu komplikujú bilaterálne problémy, tvrdí europoslanec a bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Kukan (EurActiv.sk)
Foto: Michal Hudec (www.mmisso.com)
  • Dnes sa v Bruseli stretávajú ministri zahraničných vecí. Okrem iného majú rozhodnúť, čo urobiť s predvstupovým procesom Macedónska, Srbska a Turecka. Ste na čele delegácie EP pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom. Čo od tohto dôležitého stretnutia očakávate?

Po správach o pokroku (zverejnených Európskou komisiou v októbri) je nálada a atmosféra okolo budúceho rozširovania pomerne pozitívna. Závery správ boli vo všeobecnosti optimistické. Okrem toho bol projekt bezvízového styku (od 19. decembra, pre Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko) odvážnou iniciatívou voči krajinám regiónu, ktorú veľmi oceňujú. V Európskom parlamente žiadame, aby boli zahrnuté aj ostatné krajiny (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo), hneď ako splnia kritériá.

Bolo pre mňa veľmi zaujímavé vidieť, ako sú krajiny za odstránenie vízových bariér vďačné. Navštívil som Čiernu Horu, v Belehrade minulé leto som stretol aj srbského prezidenta Tadića. Vtedy neverili, že sa to stane. Boli veľmi skeptickí, obávali sa, že na poslednú chvíľu vybuchne nejaká „bomba“, ktorá zabráni začiatku bezvízového programu. A boli veľmi vďační. Mimochodom, Macedónsko je jedinou krajinou, ktorá úplne spĺňa kritériá pre bezvízový styk.

Ale aby sme sa vrátili k vašej otázke, táto dobrá, pozitívna atmosféra tak trochu opadáva. Očakával som, že Macedónsko dostane dátum začatia predvstupových rokovaní. No veci sa nevyvíjajú dobre, stretnutie medzi (macedónskym premiérom Nikola) Gruevskim a (gréckym premiérom George) Papandreoum nefungovalo a ani stretnutie Gruevskiho s Barrosom o niekoľko dní neskôr neprinieslo ovocie.

Osobne som skeptický voči možnosti, že by ministri stanovili konkrétny dátum pre macedónske rokovania, čo je škoda. Veľmi to ľutujem a mám vážne obavy, že to môže mať zlý dopad na vnútropolitickú situáciu v Macedónsku. Po skúsenostiach zo summitu NATO v Bukurešti, kde Grécko vetovalo pristúpenie Macedónska do NATO, teraz sa to opäť zopakuje s pristúpením k EÚ.

Túto otázku vidím dosť skepticky kvôli nedoriešenému „problému s menom“. Vždy hovoríme, že je potrebný kompromis. Nevidel som však ani milimeter gréckeho kompromisu, zamietajú akýkoľvek návrh (mediátora OSN Matthew) Niemetza, či Macedóncov.

  • Takže obviňujete Grécko?

Nuž, ako diplomat by som to nikdy nepovedal. No teraz som členom parlamentu a môžem hovoriť otvorenejšie. Áno, myslím si, že Gréci neprispeli svojim dielom k riešeniu. Pretože sme mali veľmi vhodnú situáciu na dosiahnutie riešenia. Po posledných gréckych voľbách nastúpil George Papandreou a on je najracionálnejším gréckym politikom…

  • Napriek tomu, že nie je z vašej politickej skupiny…

Nevadí. Bol mojim partnerom, poznám ho, keď bol ministrom zahraničných vecí veľmi dobrespolupracoval so svoji tureckým proťajškom Abdullah Gülom, ktorý je teraz prezidentom. Takže ak sa nedosiahne pokrok za Papandreoua, skutočne neviem, ako to môžeme vyriešiť. Samozrejme nevieme, či Gréci použijú veto, alebo nie, ale ako ich poznám, myslím že to môžu jednoducho opäť urobiť. A to pokazí situáciu v Macedónsku.

Diskutoval som s politickým analytikom, ktorý mi povedal, že Gruevskeho vláda má veľmi silnú politickú podporu. Možno to použiť dvoma smermi: buď na schválenie odvážneho politického riešenia problému s menom, alebo na vybičovanie nacionalizmu.  

  • A to sme už videli. Ale treba si spomenúť aj na kroky Skopje, ktoré pohnevali Atény: nazvať hlavné letisko v krajine Alexander Macedónsky, nazvať rovnakým menom desiaty európsky koridor – to bola provokácia, nemyslíte?

Rozumiem Grékom, majú veľmi hlboký záujem a vedia ho vysvetliť veľmi sofistikovaným spôsobom…   V Grécku je silná podpora pre žiadne kompromisy s históriou krajiny. Gréci by Papandreoua podporilil, ak by použil veto.

Samozrejme, bez váhania. To by však zničilo šancu, na ktorú Macedónsko čakalo päť rokov.

  • Existujú nejaké vonkajšie, faktory, ktoré vedú tieto krajiny ku konfliktu?

Úprimne povediac si to nemyslím. Je to čisto bilaterálny problém. Ak by som mohol dať návrh, ako člen parlamentu môžem hovoriť otvorene, potrebujeme veľmi vysokú osobnosť, vplyvného človeka, ktorý by vzal Grékov a Macedóncov za ruky a ticho im pomohol k dohode.

  • O niečo také sa pokúsil švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt…

Áno, pokúsil. Teraz je to však výnimočná príležitosť pre vysokú predstaviteľku, barónku Ashton, ktorou môže začať svoje aktivity.

  • Je však veľká šanca, že by mohla zlyhať.

Bolo by to pre ňu veľké riziko, inak sa však veci uberú zlým smerom. Ide o veľa. Akýkoľvek úspech ktorejkoľvek krajiny je úspechom a povzbudením pre všetky krajiny v regióne, platí však aj opak.

  • A čo Srbsko?

Tadić tu bol minulý týždeň, dokonca som si myslel, že priniesol prihlášku na členstvo, neurobil to však. Belehrad stále zvažuje, kedy priniesť prihlášku. Preto len prišiel poďakovať európskym inštitúciám za bezvízový styk. Bol v parlamente a ako som pochopil, Srbi očakávajú, že správa (hlavného žalobcu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Serge) Brammertza bude mať znenie, ktoré Holandsku umožní odblokovanie vstupu Stabilizačnej a asociačnej dohody do platnosti. Očakáva sa, že správa bude pozitívnejšia než kedykoľvek predtým, no slová „plná spolupráca“ budú stále chýbať. Rozhodnutie bude preto na holandskej vláde.

Bolo tiež zaujímavé počuť Tadićove slová o Kosove. Opäť povedal, že Srbsko neuzná Kosovo, dodal však tiež, že jeho krajina nebude robiť situáciu dramatickejšou, že použijú iba diplomatické, politické prostriedky.

  •  A čo Turecko? Diplomati tvrdia, že závery zo stretnutia ministrov zahraničných vecí budú konštatovať pokrok v niektorých oblastiach, a žiaden pokrok v iných, ako je Ankarský protokol – fakt, že Turecko stále nedovoľuje plavidlám a lietadlám s Cypru vstup do svojich prístavov a na letiská.

Budúce rokovania budú podľa mňa veľmi zložité a veľmi komplikované. V parlamente bol hlavný turecký vyjednávač Egemen Bagiş a bola to veľmi živá výmena názorov, s vykrikujúcimi europoslancami, no ukázal sa byť schopný brániť pozíciu svojej vlády. Vidím to tak, že predvstupové rokovania budú postupovať veľmi, veľmi pomaly, veľmi komplikovaným spôsobom a čas potrebný na ich uzavretie bude pridlhý. Doteraz bola uzavretá len jedna kapitola (z 35), a to rokovania pokračujú štvrtý rok.

  • Kde v tomto obraze je Cyprus?

Keď bol zvolený nový prezident (Demetris) Christofias, videl som to nádejne. Poznám ho osobne, je veľmi úprimný a chce veci posunúť vpred. Postupne však zisťuje, že existujú určité limity, ktoré je ťažko prekonať.

  • K poslednej rezolúcii Európskeho parlamentu o rozširovaní bolo viac ako sto pozmeňujúcich návrhov. Viac ako sto strán pozmeňujúcich návrhov k päťstranovej rezolúcii. Prečo?

Aby sme boli presní, bolo ich 194. Viete, keď mám v Európskom parlamente návštevníkov a pýtajú sa ma, ako parlament pracuje, ukážem im tieto knihy s pozmeňujúcimi návrhmi. Boli dokonca pokusy presadiť pozmeňujúce návrhy na finálnej diskusii v pléne. Mnohé z týchto pozmeňujúcich návrhov sa týkajú Macedónska. Neviem, čo sa stane, keď budeme musieť diskutovať o rezolúcii o Macedónsku… Odráža to však komplikovanú situáciu na Balkáne.

Popri tom by som však chcel zdôrazniť, že situácia je lepšia, než predtým. Pamätám si na summit EÚ v Solúne (v júni 2003, kde dostali krajiny západného Balkánu ubezpečenie o členstve), prekrásnu letnú noc, keď všetci prišli a všetci boli vítaní. Po tom však niektorí moji kolegovia predstierali, že sa v Solúne nič nestalo. Pripomenuli sme im, že by sme mali byť zodpovední, že sme dali prísľuby budúcej európskej perspektívy. Som rád, že dnes každý hovorí, že solúnsky proces musí pokračovať. Preto hovorím, že situácia je dnes lepšia, než predtým.

  • Určite sa nepamätáte len na summit v Solúne, ale aj na Titovu Juhosláviu pred vojnami. Ak by sa táto krajina, v tom čase pomerne úspešná, uchádzala o pristúpenie k EÚ, ako dlho by musela čakať?

No to je hypotetická otázka, ale odpoviem na ňu: možno o niečo dlhšie, než Island.

REKLAMA

REKLAMA