M. Marinović: Srbské mimovládky potrebujú lepší imidž

Podoba budúcej srbskej vlády je pre občiansku spočnosť otázkou života a smrti, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk Milosav Marinović z organizácie YUSTAT Centre.

Milosav Marinović
Zdroj: http://www.e761.org/tim.html

Milosav Marinović je riaditeľom mimovládnej organizácie YUSTAT Centre v Belehrade, jednej z najaktívnejších neziskových kultúrnych organizácií a profesionálnych združení v Srbsku. V súčasnosti je tiež súčasťou tímu organizácie Smart Kolektiv, ktorá sa angažuje v oblasti CSR, v oblasti partnerstiev naprieč sektormi a v oblasti sociálnej komunikácie.   

Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Nadáciou Pontis v rámci cyklu “Balkan breakfast: Civil society in Serbia: Public enemy number one?”

  • Mohli by ste zosumarizovať problémy, ktorým dnes čelí občianska spoločnosť v Srbsku?

Udržateľnosť – prvý a hlavný problém, ktorý je dôsledkom ostatných ťažkostí. Aby ste mohli udržateľne fungovať, musíte mať vplyv, aby ste mali vplyv, tak musíte mať dobrý imidž. Aby ste mali dobrý imidž, tak musíte niektoré veci zmeniť, lebo tak ako ste robili pred tým, tak sa to robiť nedá, pretože práve to vás priviedlo k tomu, že máte zlý imidž.

Občianska spoločnosť musí zmeniť veľa vecí. Samozrejme zmeny nie sú potrebné len v mimovládnom sektore, ale aj v ostatných sektoroch. Zároveň si ale myslím, že tretí sektor je ten, ktorý by mal tieto zmeny nejakým spôsobom generovať. Už sa napríklad desať rokov pokúšame dostať do parlamentu zákon o mimovládnych organizáciách, ale zatiaľ sme stále neúspešní. Niekoľko verzií návrhu už bolo napísaných, ale ani jedna sa ešte do parlamentu nedostala.

Myslím si, že takýto zákon položí nové základy, pretože ten, ktorý platí dnes zahŕňa všetky možné občianske združenia, je to dosť komplikované a nepraktické. Napríklad pri vyhľadávaní nových donorov. Treba hľadať spôsoby, ako tieto veci zlepšiť, lebo tradiční donori už odchádzajú, myslím tým medzinárodné rozvojové agentúry a organizácie. Mimovládny sektor sa musí snažiť poskytovať čím viac rôznych sociálnych služieb a tiež mám na mysli partnerskú spoluprácu s biznis sektorom.

Pred nami je teraz otázka prístupu k rôznym štátnym fondom, ktoré by mali byť dostupné pre mimovládny sektor a celý tento proces by mal byť veľmi transparentný a otvorený mimovládnym organizáciam ako je to napríklad aj na Slovensku po vstupe do Európskej únie.

To je aj podstata toho, prečo sa tieto organizácie volajú mimovládne organizácie, lebo by mali robiť niečo pre spoločnosť a z toho vyplýva, že by mali byť financované aj z daní, teda štátom. Čo si tiež ja myslím, že je veľmi dôležité a čo stojí pred srbskými mimovládnymi organizáciami je nadväzovanie kontaktov s verejnosťou.

  • Je občianska spoločnosť v Srbsku polarizovaná rovnako ako politická scéna?

Vďaka faktu, že sa v Srbsku môže príliš veľa organizácií označiť za mimovládny sektor, sem patria dokonca aj fašistické organizácie, ultrapravicové organizácie, ktoré sami seba nazývajú, a podľa zákona je to v poriadku, mimovládna organizácia. To znamená, že ich fungovanie upravuje ten istý zákon, ako nás ostatných. Veľa sa nehovorí o skutočných MVO, skôr sa hovorí práve o tých krajne pravicových a fašistických, ktoré sa stretávajú s hlavným prúdom len v niektorých málo bodoch a témach.

Tieto organizácie ale nie sú všeobecne akceptované, nie sú členmi žiadnych mimovládnych zrdužení, napríklad. Ostatné ale majú normálnú víziu a misiu, sú prodemokratické, proeurópske a vážia si hodnoty, ktoré si vážia aj organizácie v iných krajinách. Medzi sebou spolupracujú a nedá sa hovoriť o nejakej polarizácii či väčších konfliktoch.

  • Akú úlohu zohrali srbské mimovládne organizácie v nedávnej predvolebnej kampani?

Boli to rozdielne úlohy. Niektoré z nich mali kampaň “Get out and vote”. My (organizácia Smart Kolektiv, pozn. red.) sme sa zapojili do kampane, ktorá niesla názov “Skrati priču”, čiže “nehovor veľa”, je to pre mladých a v slangu to znamená niečo ako “nehovor blbosti”. Všetky tieto mimovládne organizácie boli proeurópsky orientované a pomáhali Demokratickej strane, čo je asi aj dôvod, prečo sú výsledky také, aké sú. My sme napríklad vydali európsku hymnu (Beethovenova 9. symfónia) v piatich úpravách: rock, pop, rap, jazz i folk, ktorý je v Srbsku populárny.

  • Hovorí sa o dvoch alternatívach, ako bude vyzerať nová srbská vláda, jedna možnosť je vláda vytvorená proeurópskym táborom okolo prezidenta Borisa Tadiča resp. vláda sformovaná radikálmi. Čo tieto dve možnosti znamenajú pre občiansku spoločnosť v Srbsku?

Život a smrť. Keby prišli k moci radikáli, znamenalo by to koniec. Radikáli a Koštunica, ktorý je ešte horší ako radikáli, prisľúbili tzv. “putinizáciu”. Ruský prezident Putin presadil zákon, ktorým zákázal mimovládnym organizáciám, aby prijímali pomoc od zahraničných donorov, čím ich vlastne odpísal.

  • Čo je teda v tejto chvíli to, čo mimovládny sektor v Srbsku potrebuje? Hovorili ste už o novej legislatíve… sú to napríklad noví donori, zbieranie skúseností…?

Základná potreba mimovládneho sektora v Srbsku je, aby sa dostala do nového obdobia, novej éry, ktorá samozrejme zahŕňa nových donorov ale aj novú legislatívu. Hlavní donori v Srbsku sú zpoza Atlantiku, najmä Američania. Dôkazom toho, že srbský mimovládny sektor by sa mal viac obracať na európske organizácie a európske zdroje je napríklad aj spolupráca s Pontisom. Americká administratíva, ale aj iní zahraniční donori pravdepodobne svoju pomoc preorientujú ďalej na východ, kde je viacej krízových situácií. To je jeden aspekt.

Druhý aspekt je, že 90 % zamestaných v nevládnom sektore sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, čo je dobrý základ pre nové nápady, ktoré sa potom môžu ponúknuť na sociálny trh. Samozrejme musia sa týkať ich základnej misie a úlohy. Sociálne podniky sú tiež jedna z nových foriem.

  • Ako si vysvetľujete, že srbská verejnosť je tak skepticky naladená voči mimovládnym organizáciám?

Je na to viac dôvodov, prečo je situácia taká, prečo sa občanom mimovládne organizácie nepáčia. Už viac než 20 rokov čelia mimovládne organizácie kampani, ktorá sa proti nim vedie. Dám vám konkrétny príklad.

V dennej tlači, v denníku Politika, čo je najväčší denník v Srbsku, vyšiel nedávno titulok „Mimovládne organizácie sú v zárobkoch pred bankami“, pričom sa myslelo na zárobky ľudí na čele mimovládnych organizácii, ktoré, sú podľa spomínaného článku, vyššie ako v bankách. To ale vychádza z našej právnej úpravy, ktorá za mimovládne organizácie považuje aj športové kluby, pravoslávnu cirkev či združenia skladateľov hudby. Potom sa samozrejme stane, že prezidenti futbalových klubov majú napríklad väčšie príjmy ako riaditeľ banky. Oni to však nepovedia takto, oni napíšu, že mimovládne organizácie majú väčšie zárobky ako banky, neuvedú už, že sú to futbalové kluby alebo cirkvi.

Medzi ľudmi, ktorí pracujú s verejnou mienkou v Srbsku prevláda tradičný predsudok, že predstavitelia mimovládnych organizácií sú zradcovia pretože, že sú financovaní zo zahraničia. Táto myšlienka má hlboké korene a na to, aby sa to zmenilo, je potrebné, aby rôzne sektory medzi sebou spolupracovali. Dobrým príkladom je, že ministerstvo pre mládež a šport začalo pracovať na novej stratégii pre mladých. Prišli s výzvou, že chcú iba mimovládne organizácie, ktoré budú pomáhať pri písaní tejto stratégie. Medzi inými sa na tom podieľal aj Smart Kolektiv. Na rôznych úrovniach potom tieto organizácie koordinovali projekt s ministerstvom. “Skrati priču” bola vlastne finálna fáza tohto projektu.

To bol prvý príklad, že štátna inštitúcia začala spolupracovať intenzívne, trasparentne a dobre s mimovládnym sektorom. Takisto si však myslím, že aj sám mimovládny sektor bude musieť zmeniť čo-to vo svojich aktivitách, to ako vystupuje a svoj governance, aby si zlepšil image.

  • Ako by ste zhodnotili asistenciu, ktorú Európska únia v tomto štádiu srbskej občianskej spoločnosti poskytuje?

Pomoc sa javí ako efektívna, keď sa pozeráme na spoločnosť ako takú. V prípade Srbska EÚ hlavne spolupracuje so štátnymi inštitúciami. Tie sa ale veľmi často snažia projekty realizovať bez spolupráce s mimovládnym sektorom, lebo sú to tie subjekty, ktoré ich môžu kritizovať, ktoré im môžu veci pripomienkovať, atď. Štát sa snaží istým spôsobom držať si monopol.  

Teraz hovorím o EÚ ako celku, nie jednotlivých členských štátoch, ktoré majú programy asistencie v Srbsku aj na rozvoj občianskej spoločnosti a na zvyšovanie jeho kapacít. To je u nás stále potrebné. Aj tie financie, ktoré existujú, nemôžeme ich často využívať na to, čo by sme chceli, a síce budovanie schopností v našich organizáciach. Lebo to nie je smer, ktorým sa uberajú výzvy. Všetko o čom sme hovorili, všetko to súvisí aj s budovaním kapacít, kvôli dlhodobej udržateľnosti.

REKLAMA

REKLAMA