Macedónsko je pripravené začať predvstupové rokovania

Gabriela Konevska-Trajkovská, macedónska vicepremiérka pre európsku integráciu, hovorí o pripravenosti Macedónska na predvstupové rokovania, i situácii v Kosove.

Gabriela Konevska-Trajkovská
Gabriela Konevska-Trajkovská, macedónska vicepremiérka pre európsku integráciu
    • Myslíte si, že úspech na Júnovom summite – odsúhlasenie rokovacieho mandátu pre Medzivládnu konferenciu – zvýšil šance vašej krajiny na vstup do EÚ?

    Pozitívna atmosféra, ktorá prevládla v Európskej únii, sa odrazí aj v politike rozširovania. MacedónskoChorvátsko majú status kandidátskej krajiny, Macedónsko ako prvé podpísalo Stabilizačnú a asociačnú dohodu v roku 2001. Teraz ju implementujeme už šiesty rok. prijali sme všetky potrebné nástroje v predvstupovom procese, sme teda na dobrej ceste. Verím, že čoskoro získame odporúčanie na otvorenie negociácií a začneme proces, na konci ktorého bude plné členstvo v EÚ.

    • Vedeli by ste povedať konkrétny dátum? Myslíte si, že dokážete dostihnúť Chorvátsko, ktoré už niektoré negociačné kapitoly otvorilo?

    Najlepšou alternatívou by bolo, ak by sme získali pozitívne odporúčanie Komisie koncom tohto roka, alebo začiatkom budúceho roka, a tak predvstupové rokovania by sme začali počas Slovinského predsedníctva.

    • V niektorých členských krajinách je stále viditeľný odpor proti ďalšiemu rozširovaniu Únie. Macedónsko je síce určite menej diskutovaným prípadom ako Turecko, ale jeho „neznámosť“ môže byť aj nevýhodou. Pripravujete sa v predvstupovom procese cielene zvyšovať viditeľnosť krajiny v Európe?

    Máte pravdu. Musíme zlepšovať našu viditeľnosť, a musíme byť silne prítomní, nie len v Bruseli, ale v každej členskej krajine. To je aj jeden z dôvodov mojej návštevy na Slovensku. Okrem toho si myslíme, že nám môžete pomôcť pripraviť sa na pristúpenie k EÚ. Zaujímame sa najmä o dve oblasti: priebeh predvstupového negociačného procesu, a čerpanie fondov EÚ pred vstupom a po ňom. Chceme tiež podporiť výmenu ideí a skúseností na úrovni vlád a parlamentov, ale tiež kultúrne a hospodárske kontakty.

    • V čom vidíte riziká pre vaše európske ambície? Na strane EÚ, ale aj na strane Macedónska…

    Riziká sa samozrejme môžu objaviť na oboch stranách. Prvou otázkou je dynamika a udržateľnosť pozitívnej atmosféry pre rozširovanie, ktorá teraz v Európskej únii vládne. Je dobre, že všeobecným politickým cieľom je podpora rozširovania, otázkou ale je, kedy sa to stane. Západný Balkán je teraz v kľúčovom momente histórie a potrebuje pozitívny signál, že proces rozširovania EÚ pokračuje. Pomôže to vyriešeniu politických problémov, regionálnej stabilite, aj iným problematickým otázkam. Na druhej strane, my sami musíme byť v politike konzistentní. Musíme tvrdo pracovať, plniť politické i ekonomické kritériá. Na rokovania sme úplne pripravení. Pripravený je náš negociačný tím, do procesu tvorby pozícií pri rokovaní o jednotlivých kapitolách budeme zapájať aj iných aktérov, ako je občianska spoločnosť, firmy a podobne. Práve vytvárame platformu a metodológiu pre tvorbu negociačných pozícií medzi parlamentom a vládou.

    • Ako vníma členstvo v EÚ verejná mienka?

    Viac ako 90% Macedóncov podporuje európsku integráciu. Naši ľudia sa skutočne chcú stať súčasťou európskej rodiny, sú ochotní podporiť nutné reformy a to kladie na macedónsku politickú reprezentáciu veľkú zodpovednosť. Vláda musí pokračovať v politike, ktorá nás priblíži k EÚ. Preto, všetko čo v tomto smere robíme, sa riadi princípom „vlastníctva“, osobnej zaangažovanosti – do EÚ mierime pre našich občanov. Nie pre Brusel, nie pre Londýn, nie pre Paríž, nie pre Bratislavu. Prijatie štandardov Európskej únie je v záujme našich občanov.

    • Nové členské krajiny v mnohých prípadoch nepodporujú veľmi nadšene hlbšiu politickú integráciu v Únii. Aký je postoj vašej vlády? Chcete byť členom integrovanejšej, jednotnejšej Únie, alebo ste zástancom zastavenia prehlbovania integrácie?

    Pre Macedónsko je dôležité, aby bola zachovaná pozícia malých krajín v EÚ, aby sa zachovala ich schopnosť ovplyvňovať európsku politiku. Súčasne ale sledujeme politiku konštruktívneho pragmatizmu. Podporujeme napríklad vytvorenie postu, ktorý by jednotne reprezentoval EÚ v medzinárodnej politike, pretože Únia sa musí stať dôležitým globálnym hráčom. Spoločná zahraničná politika nám môže pomôcť čeliť výzvam globalizácie. Ak chceme hrať v rovnakej lige ako USA, Rusko, či Čína, musíme nájsť spôsob, ako efektívne dospievať k spoločnej európskej politike.

    • Námietky proti rozširovaniu EÚ sa týkajú najčastejšie možné členstva Turecka. Podporujete, aby sa Turecko stalo plným členom EÚ, alebo preferujete nejakú formu „privilegovaného partnerstva“?

    V princípe nie je Macedónsko proti politike rozširovania. Z ekonomického pohľadu môže Turecko hrať v EÚ dôležitú úlohu. Na druhej strane sa ale zdá, že proces politických reforiem teraz veľmi dobre neprebieha. Musíme preto zabezpečiť, aby Turecko nebrzdilo iné krajiny ašpirujúce na členstvo, najmä kandidátske. Ak sa rozhodneme pre privilegované partnerstvo, čo ale bude musieť byť väčšinové rozhodnutie členov, potom budeme musieť hľadať formu, ktorá bude zodpovedať aj tureckým záujmom.

    • Európska únia je silno angažovaná aj v riešení situácie v Kosove. Aký dopad by mohla mať nezávislosť Kosova na politickú a bezpečnostnú situáciu vo vašom regióne?

    Kosovo je jednou z najhorúcejších politických otázok na Západnom Balkáne. Oficiálnou pozíciou macedónskej vlády je, že chceme byť konštruktívni. Plne podporíme akékoľvek riešenie dohodnuté bilaterálne medzi Belehradom a Prištinou. A táto otázka musí byť vyriešená čo najrýchlejšie, pretože pokiaľ je otvorená, vytvára nestabilitu a očakávania, ktoré nekorešpondujú s realitou. Myslíme si, že medzinárodné spoločenstvo zohráva pozitívnu úlohu. Podporujeme Ahtisaariho plán, hoci teraz bohužiaľ nie je jasné, ako bude implementovaný. Osobne si myslím, že Kosovo musí mať viac zodpovednosti za to, čo robí, napríklad v boji proti terorizmu, pri vytváraní fungujúcej demokracie, fungujúcej trhovej ekonomike. Je to aj v našom záujme – je veľmi ťažké, ak máte v susedstve krajinu, či územie, ktoré nerešpektuje určité politické a ekonomické štandardy. Preto je potrebné, aby sa určité štandardy stanovili a danému územiu predala väčšia zodpovednosť za ich rešpektovanie. Inak ostáva problémom pre regionálnu stabilitu. Myslím, že si nakoniec obe strany vyberú pragmatické riešenie. Obe dúfajú v európsku perspektívu, obe sa jedného dňa chcú stať členom EÚ.

    REKLAMA

    REKLAMA