Michel Rocard: Sarkozy by si to mal s Tureckom rozmyslieť

Ľudia okolo francúzskeho prezidenta by si mali uvedomiť nespochybniteľné fakty. Sám Sarkozy by mal dospieť k názoru, že situácia v Turecku sa môže ešte zhoršiť, pokiaľ sa nebude pokračovať v začatom prístupovom procese, tvrdí bývalý francúzsky premiér v rozhovore pre EurActiv.

Rocard
http://euractiv.sk
  • Podpísali ste sa pod správu spolu s ďalšími významnými osobnosťami na čele s laureátom Nobelovej ceny Martim Ahtisaarim, ktorá v určitých aspektoch naráža na pozície niektorých členských krajín Únie, najmä Francúzska. Správa doporučuje pokračovať v prístupových rozhovoroch s Tureckom. Aké sú vaše argumenty?

Ide o druhú správu Independent Commision on Turkey. Od vydania tej prvej v roku 2004 sa situácia rapídne zhoršila. Európske nadšenie v Rade ministrov vyprchalo a rovnako je to aj v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku, Nemecku a Rakúsku. Slovo týchto krajín má veľký význam. Na druhej strane i podpora členstvu Turecka v Európskej únii v samotnom Turecku klesla pod 50 % hranicu. To je veľmi vážne, keďže to znamená, že Európa nemá milujúcich susedov.

Hnacím motorom, ktorý do veľkej miery stojí za vývojom reformného procesu v Turecku je príležitosť, ktorú členstvo v Európskej únii ponúka. Táto perspektíva priniesla do krajiny priame zahraničné investície, ktoré posilnili tureckú proeurópsku orientáciu. V súčasnej dobe tento fenomén slabne. Na druhej strane sa zdá, že sa turecká tradícia mení. Je to tým, že Turci dlhú dobu nepoznali demokraciu, ktorá nie je súčasťou ich tradícioe. Nedá sa im to ale vyčítať, ide o dve tisíc rokov starú históriu. Ale aby došlo k zmene videnia kurdského problému, aby sa vyriešil spor s Cyprom a nechalo sa na históriu nech posúdi udalosti z roku 1915 – to si všetko vyžaduje siný tlak Európanov, pretože takáto evolúcia tureckú spoločnosť šokuje.

Francúzska verejnosť zažíva niečo podobné – má podobné problémy s uznaním a pochopením vichistického režimu. De Gaulle bol presvedčený, že vládu vo vichystickom Francúzsku tvorili Marťania. Nešlo teda o Francúzov, ale o nejakých cudzincov. A veľká časť Francúzska sa od tej doby pod týmto závojom schovávala. Až prezident Chirac – dokonca ani Mitterrand namal tú odvahu – nás s touto historickou pravdou zmieril.

O niečo podobného ide aj v Turecku. V stávke je turecká tradícia armády, práva, žurnalistiky a dokonca univerzít. Na zmenu toho čaká veľa. A je to tiež dôvod, prečo Turci postupujú krok za krokom. V súčasnosti je proeurópske hnutie blokované, hrozí dokonca zhoršenie situácie. Myšlienka budúceho pripojenia k EÚ, ktorá prispieva k stabilite a prijatie mladej tureckej demokracie stratili svoje opodstatnenie. Krajina by sa mohla sama so svojou silnou moslimskou identitou uzavrieť a už sa toľko o demokraciu nestarať. To je veľmi znepokojivé.

  • Súvisia s tým aj otázky spojené s energetickou bezpečnosťou?

Ide o to, že sa dostávame do ťažkej doby, kedy produkcia ropy dosiahne vrchol a jej ceny budú dosahovať závratné čiastky. Ropné zásoby sa krátia a preto sa bezpečnosť energetických zdrojov stáva kľúčom k stabilite vo svete. Je zrejmé, že Turecko, cez ktoré prúdu veľké množstvo ropy a plynu z Iraku, Iránu a Blízkeho východu je pre Európu veľmi dôležité. Ak toto nebude fungovať, budeme nútení sa viac priblížiť Rusom, ktorí sú rozhodne menej spoľahliví partneri. A ak sa nebudeme týmto problémom zaoberať, nebudeme v budúcnosti rásť.

  • Čo by ste povedal pánovi Sarkozymu, aby zmenil svoj postoj?

Dúfam že jeho ministri, vláda a ľudia, ktorými je obklopený túto situáciu reflektujú. Mali by byť čo najviac otvorení, aby si uvedomili nespochybniteľné fakty. Naša správa volá po obnovení prístupového procesu.

  • Príde v najbližších mesiacoch k zmene francúzskej pozície?

Súčasná pozícia Francúzska je pozíciou prezidenta republiky. Každý totiž vie, že niektorí členovia súčasnej vlády podporovali prijatie Turecka do Európskej únie, avšak oficiálna línia zahraničnej politiky sa rešpektuje. Francúzsko ale nesabotuje každodennú prácu. Syndikáty sú tureckému vstupu naklonené, keďže pochopili, že turecká snaha o rozvoj krajiny je podmienkou pre zastavenie imigrácie od Európy. Pohľad ekonómov, napríklad tých z CNPE (National Committee of Political Economy) je veľmi podobná. Myslím si, že pán Sarkozy si uvedmí, že sa situácia môže zhoršiť a preto je lepšie pokračovať v začatom prístupovom procese.

  • Myslíte si, že sa bude vo Francúzsku konať referendum o tureckom vstupe so do EÚ?

Úprimne dúfam, že nie. Referendum je príležitosťou pre médiá, aby manipulovali so symbolmi. To v žiadnom prípade nie je demokracia, ale vláda mocných. Je to zastrašovanie na otázkach, ktoré sú tabu. Pred položením podobných otázok v referende je potrebné sa uistiť, či je všetko jasné: rozdiely a zvyky. Je potrebné nahradiť postoj „neviem a preto tomu neverím“ za lepšiu informovanosť. V každom prípade táto otázka nepadne v horizonte desiatich rokov.

REKLAMA

REKLAMA