Milinkievič: Ak sa EÚ nepokúsi o dialóg, skončí Bielorusko ako časť Ruska

Významný predstaviteľ bieloruskej opozície a bývalý opozičný kandidát na úrad bieloruského prezidenta Alexander Milinkievič v rozhovore pre EurActiv.cz víta obnovenie dialógu EÚ s autoritárskym režimom prezidenta Lukašenka. Upozorňuje však, že akákoľvek podpora zo strany západu musí byť podmienená prísnymi požiadavkami na konkrétne kroky smerom k liberalizácii.

Alexander Milinkievič (interview)
http://euractiv.sk
  • Ako sa z človeka, ktorý sa celý život pohybuje v akademickom prostredí stane jedna z kľúčových postáv bieloruskej opozície?

Ja ale nie som jediný. V bieloruskej opozícii je mnoho ľudí, ktorí pochádzajú z akademického prostredia. Nakoniec aj prvú demokratickú opozičnú organizáciu, ktorá vznikla ešte v dobe perestrojky, založili traja ľudia z Akadémie vied. Vtedy som sa do občianskych aktivít zapojil aj ja. V tej dobe to bolo logické – dvomi hlavnými témami opozície bol pravdivý výklad našich dejín a udalostí v Černobyle. Ľudia z akademického prostredia hrali v tej dobe zásadnú úlohu.

A okrem toho, u nás doma je to už taká rodinná tradícia. Ako prapradedo, tak pradedo sa zúčastnili proticárskych povstaní a môj dedo presedel v Poľsku dva roky vo väzení za to, že v medzivojnovom období bránil školy, v ktorých sa učilo po bielorusky.

  • Hlavným dôvodom totálneho neúspechu opozície v nedávnych parlamentných voľbách bola s najväčšou pravdepodobnosťou manipulácia s volebnými výsledkami, ktorú potvrdili aj medzinárodní pozorovatelia. Akú majú podľa vás bieloruské opozičné sily podporu verejnosti?

V posledných rokoch sa podpora príliš nemení. Podľa našich odhadov nás podporuje zhruba tretina obyvateľstva. Ide o ľudí, ktorí si želajú demokratizáciu a nasmerovanie našej krajiny do Európskej únie. Títo ľudia sú spravidla mladší, vzdelanejší a informovanejší. V súčasnej dobe sa okrem toho zdá, že ľudí, ktorí by aktívne podporovali súčasný režim ubúda. Zatiaľ sa nám ich ale nepodarilo presvedčiť k aktívnej spolupráci. Naším najväčším nepriateľom je popri strachu, na ktorom je súčasný režim založený, tiež apatia spoločnosti.

Bude to bezpochyby ale tiež tým, že opozíciu nevidieť vo verejnom priestore. Neobjavujeme sa v televízii, nemáme prístup do rozhlasu a nie sme ani v novinách. Môže to byť tiež čiastočne tým, že nedokážeme spoločnosť správne osloviť a ona nevie čo ponúkame a o čo sa usilujeme.

  • Akými informačnými kanálmi sa vlastne k verejnosti dostávajú informácie o opozícii?

Veľmi populárny je najmä internet…

  • A ten nie je žiadnym spôsobom cenzurovaný?

Našťastie nie. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii používa internet zhruba tretina populácie, čo možno bude práve tá tretina, ktorá nás podporuje. Pokiaľ ide o celoplošnú opozičnú tlač -spravodaje alebo bulletiny- tých zostalo len pár. Vydávame ale veľa samizdatov a mnoho malých spravodajov a bulletinov, ktoré pripravujú najmä mladí ľudia po celej krajine. Nedávno tiež začala z Poľska vysielať bieloruská televízia. Televízia vysiela len cez satelit, ale jej obsah pripravujú bieloruskí novinári, a to je veľmi dôležité. Popularita tejto stanice naviac v poslednej dobe rastie.

  • Režim prezidenta Lukašenka pred voľbami urobil smerom na západ niektoré gestá naznačujúce určité uvoľnenie režimu (napríkald prepustenie politických väzňov). Robí ich prezident „naoko“ alebo majú trvaleší charakter?

Až donedávna bolo režimu úplne jedno, čo si západ myslí. Dôvodom bolo, že Rusko bieloruský režim ekonomicky, diplomaticky i politicky veľmi silne podporovalo a robilo tak kvôli Lukašenkovým sľubom, že sa obe krajiny spoja. Keď si ale teraz tieto sľuby ohľadne zjednocovania rozmyslel, Rusko pohrozilo veľmi rýchlym zvýšením cien surovín na svetovú úroveň a odkázalo mu, že ak Bielorusko nebude chcieť tieto zvýšené ceny platiť, môže si od Ruska požičať. Naša ekonomika je samozrejme energeticky veľmi náročná, oveľa viac než ekonomika Českej republiky alebo Poľska. Bieloruská ekonomika neprešla žiadnou reformou a nie je to trhové hospodárstvo.

Lukašensko teda potrebuje podporu západu, čo je jediné miesto, odkiaľ môže aspoň nejakú podporu pre naštartovanie reforiem dosťať, pretože Rusko to samozrejme robiť nebude. To je tiež príčina toho, prečo Lukašenko teraz prepúšťa väzňov, snaží sa vyzerať dobre a hovorí o dialógu. Pre neho je to spôsob ako sa udžať pri moci. A z nášho pohľadu tlak na zavedenie reforiem predstavuje spôsob ako si udžať nezávislosť Bieloruska.

Nie sme samozrejme proti tomu, aby západ podporoval reformy a aby krajine hospodársky pomáhal, ale zároveň musí režimu stanoviť veľmi prísne a trvdé podmienky. Režim síce proreformné kroky robí, ale zároveň sa ich veľmi bojí.

  • Takže také kroky, ako je napríklad účasť bieloruského ministra zahraničia na Rade ministrov EÚ v Luxemburgu, čo je vôbec po prvýkrát, kedy bol nejaký predstaviteľ Lukašenkovho režimu do EÚ pozvaný, vítate?

Sme radi, že nejaký dialóg prebieha, ale ako toto, tak akéhoľvek ďalšie stretnutia by mali byť podmienené tým, že v Bielorusku nebudú žiadni politickí väzni. Pokiaľ sa Európa o nejaký podobný dialóg nepokúsi, skončí Bielorusko ako časť Ruska.

  • V budúcom roku bude na čele EÚ Česká republika, ktorej zahraničná politika je dlhodobo zameraná na podporu demokracie. Čo v nasladujúcom polroku od ČR ako predsedníckej krajiny očakávate?

Pre nás je veľmi dobrá správa, že v prvom polroku 2009 bude EÚ predsedať práve Česká republika. ČR bola vždy krajinou, ktorá bola pri riešení bieloruských problémov veľmi aktívna. Mnoho českých politikov v minulosti opakovane prehlásilo, že by sa Bielorusko malo vrátiť do Európy a naopak, že Európa bez Bieloruska niekdy nie je úplná. ČR sa tiež vždy tvrdo zasadzovala o to, aby európska politika rešpektovala určité morálne štandardy. Dúfame, že práve takú politiku bude Česká republika presadzovať aj naďalej a že k presadzovaniu tohoto prístupu využije ešte aktívnejšie svoje predsedníctvo v Rade EÚ.

Chceme, aby Európa hospodárske reformy v Bielorusku podporovala. Ak má táto politika morálny základ, je potrebné pred režim stavať veľmi konkrétne podmienky a požiadavky, ktoré budú smerovať k liberalizácii krajiny. Medzi nimi by nemali chýbať požiadavky na väčšiu slobodu médií. Médiá musia mať možnosť v krajine legálne pôsobiť a tlačiť tu svoje materiály a nie, aby to fungovalo ako dnes, kedy sa materiály tlačia v zahraničí a potom sa do Bieloruska pašujú. Musí byť tiež zaistená väčšia sloboda fungovania politických strán a nevládnych organizácií. Požiadavky, ktoré by vláda mala splniť je ale pochopiteľne ďaleko viac.

REKLAMA

REKLAMA