Moldavsko dáva prenosť bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva

Slovenská skúsenosť z integračného procesu je pre nás veľmi presvedčivá, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk moldavská ministerka zahraničných vecí.

Natalia Gherman
Zdroj: mfa.gov.md

Moldavsko sa od budúceho roku stane programovou krajinou slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Ako k tomuto rozhodnutiu prišlo a akú pridanú hodnotu môže Slovensko Moldavsku ponúknuť?

Slovensko a Moldavsko prišli k tomuto rozhodnutiu spoločne, na základe veľmi dobrých skúsenosti z hospodárskej a rozvojovej spolupráce za posledné tri roky, kedy bolo Moldavsko najprv projektovou krajinou ODA. Keďže slovenská skúsenosť je pre Moldavskú republiku mimoriadne relevantná, obe strany sa rozhodli spoluprácu rozšíriť a posunúť ju na novú úroveň.

Pre Moldavsko je skúsenosť Slovenska z budovania a konsolidácie štátu a jeho inštitúcií, presadzovania vlády zákona, ekonomickej stability a rozvoja veľmi presvedčivá. Je tu aj podobnosť pokiaľ ide o veľkosť krajín, spoločné dedičstvo a ambície Moldavska stať sa súčasťou Európskej únie. S pomocou a asistenciou Slovenska to bude jednoduchšie.

Nikdy sme sa slovenskú rozvojovú pomoc nenahliadali izolovane od politickej podpory a politickej solidarity. Ide to ruka v ruke, čo dokazuje aj rozhodnutie Slovenska otvoriť v Moldavsku stále veľvyslanectvo.

Moldavsko je jednou z krajín, ktoré pokrýva európska politika susedstva a jej špecifická iniciatíva – Východné partnerstvo. Ako hodnotíte jeho efektívnosť?

Moldavsko vždy dávalo prednosť bilaterálnej dimenzii vo Východnom partnerstve – to znamená spôsob ako Moldavsko individuálne komunikuje s inštitúciami EÚ a členskými štátmi. Práve tu si myslíme, že vieme napredovať omnoho rýchlejšie a práve na tejto báze – ako individuálneho východného partnera – je nás možné odlíšiť od zvyšku skupiny.

Multilaterálna dimenzia Východného partnerstva je samozrejme dôležitá, ale je pre obe strany čoraz náročnejšie viesť v tomto smere koherentnú politiku.

EÚ niekedy podporuje regionálny prístup, ale ak sa pozrieme na túto skupinu krajín, len ťažko môžu byť odlišnejšie. A to pokiaľ ide o veľkosť, geografickú polohu a, čo je najdôležitejšie, v miere ambícií pokiaľ ide o rozvoj vzťahov s EÚ. Podľa toho je možné veľmi jednoducho oddeliť krajiny, ktoré proklamovali európsku integráciu ako absolútnu prioritu pre domácu aj zahraničnú politiku a ďalších účastníkov, ktorí tento cieľ nemôžu zdieľať. Ja by som sa prihovárala za diferenciáciu medzi – dnes azda troma krajinami – Moldavskom, Ukrajinou a Gruzínskom – a zvyškom. Aj my traja sme však na rôznej úrovni a v rôznych etapách integračného úsilia.

Európska susedská politika by mala viac spočívať na princípe „viac za viac“, teda  čím viac robíte reforiem, tým viac asistencie dostanete. To by pomohlo udržať relevanciu Východného partnerstva po Vilniuskom summite.

Aké sú Vaše očakávania v súvislosti so summitom vo Vilniuse?

Moldavsko má veľmi konkrétne ciele – chceme parafovať Asociačnú dohodu (AA) a Komplexnú dohodu o voľnom obchode (DCFTA), o ktorých sme úspešne rokovali posledné tri roky. Podpis Asociačnej dohody, ktorá v sebe obsahuje aj dohodu obchodnú, by sa mal potom udiať o možno najskôr, pretože podpis znamená, že sa môže začať s predbežnou implementáciou.

To ukázalo, že európsky integračný kurz mojej krajiny je nezvrátiteľný. Nie je to jednoduchá úloha, ale keď sa pozrieme ako presvedčivo Slovensko absolvovalo rovnaké štádiá svojej integrácie, dáva dôvod na optimizmus, za predpokladu, že existuje politická vôľa.

Moldavsko je tiež popredu pokiaľ ide o implementáciu kondicionalít potrebných pre liberalizáciu vízového režimu. Napredujeme, hoci to nie je jednoduché. Vo Vilniuse bude Európska komisia prezentovať pokrok každej krajiny Východného partnerstva. Veríme, že budeme medzi najlepšími.

Avšak bez toho, aby nám bola ponúknutá európska perspektíva, ktorá je cieľom všetkých bolestných reforiem, bude pre krajiny ako je tá moja, veľmi ťažké udržať Východné partnerstvo ako relevantnú politiku. 

Existuje v Moldavsku konsenzus o európskych ašpiráciách?

Zatiaľ sa nedá povedať, že by sme mali v spoločnosti konsenzus. No väčšina občanov Moldavska sa rozhodla, pretože sme za uplynulé tri roky mali troje volieb. Faktom zostáva, že v týchto troch voľbách sa občania Moldavska  trikrát rozhodli podporiť pro-európske demokratické strany, ktoré viedli kampaň na perspektíve priviesť Moldavsko do EÚ a mobilizovali ľudí pre podporu ambicióznej reformnej agendy, ktorú sme na seba dobrovoľne prebrali, aby sme sa kvalifikovali na dráhu integrácie. Ani pre Slovensko to nebolo priamočiare a aj z takýchto skúseností sa musíme poučiť. Sme momentálne v treťom roku implementácie projektu, ktorý s nami zdieľajú naši slovenskí partneri – Národného konventu o európskej integrácii.

Aké najväčšie výzvy stoja pred Moldavskom zo zoznamu reforiem? Eurokomisár pre rozširovanie a politiku susedstva Štefan Füle spomenul medzi inými ústavnú reformu a súdnictvo.

Sektor súdnictva je určite najväčšou výzvou. Je to náročné, ale v tomto nie sme výnimka. Som veľmi rada, že nás v tom EÚ podporuje a že dostávame rozpočtovú pomoc, aby boli reformy čo najlepšie. Chceme sa zladiť s európskymi normami a legislatívou v každej oblasti a v tejto takisto.

Začali sme a máme jasne zadefinované výsledky, aké očakávame. Samozrejme, že to má okamžite dôsledky, keďže súdnictvo sa týka všetkého a všetkých. Ak ale táto oblasť funguje dobre, cítite, že vaša krajina má budúcnosť a nechcete ju opustiť.

Ako si predstavujete úlohu EÚ v hľadaní riešenia pre Podnestersko, ktoré stále ostáva vaším najväčším problémom?

EÚ je už dnes aktívnym partnerom vo formáte 5+2, kde sa vedú rozhovory o urovnaní. Štedro prispieva k tzv. opatreniam na budovanie dôvery. To je veľmi dôležitý aspekt, pretože to pomáha lepšiemu porozumeniu a lepšej atmosfére medzi ľuďmi žijúcimi na oboch stranách rieky a tiež vtedy, keď sa priblížime k najcitlivejšej otázke – štatútu Pondesterského regiónu. Ešte tam ale celkom nie sme. Politické a bezpečnostné otázky je v rozhovoroch veľmi problematické otvárať – podnesterské strana tomu bohužiaľ vzdoruje.

Aké sú v tomto kontexte súčasné vzťahy medzi Moldavskom a Ruskou federáciou?

V tomto časovom období veľmi pragmatické. Máme obchodnú výmenu, hoci ste určite počuli  zákaze vývozu niektorých moldavských výrobkov na ruský trh, čo hovorí o tom, že to nie je bezproblémové. Máme dobrú spoluprácu v humanitárnej oblasti, v oblasti vzdelávania a kultúry. Otázky ako je napríklad migrácia sa snažíme riešiť rokovaním.

Rusko sa prihovára za alternatívnu integráciu, tzv. colnú úniu a Eurázijskú úniu. Je to ich voľba a ich preferovaný model. Moldavsko ale už svoju strategickú voľbu urobilo. Je to integrácia do Európskej únie.

Ako myslíte, že bude EÚ vyzerať v čase, kedy by mohlo byť Moldavsko pripravené do nej vstúpiť?

Nezáleží na tom, ako bude EÚ dovtedy vyzerať, vstúpime tak či tak. K tomuto smerovaniu nie je žiadna alternatíva. Možno, že som si taká istá kvôli svojej osobnej skúsenosti. Vieme., aké to je byť súčasťou inej únie, Sovietskeho zväzu.

Pozadie

Natalia Gherman je podpredsedníčkou vlády Moldavskej republiky a ministerkou zahraničných vecí a európskej integrácie. Je kariérnou diplomatkou, v minulosti pôsobil ako veľvyslankyňa Moldavska pre Švédsko, Nórsko a Fínsko. Predtým bola veľvyslankyňou v Rakúsku a Stálou zástupkyňou Moldavska pri OBSE. Študovala vojnové štúdiá na King´s College vo Veľkej Británii.

Rozhovor vznikol pri príležitosti návštevy ministerky Gherman na Slovensku 16. októbra 2013. Vystúpila tu tiež na medzinárodnej konferencii 10 rokov pod logom SlovakAid zameranú na budúcnosť rozvojovej spolupráce. Dvojdňovú konferenciu (16. a 17. október) zorganizovala Nadácia Pontis spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave.

REKLAMA

REKLAMA