Olli Rehn: Írske “nie” rozširovanie EÚ nezastaví

Aj najkratší časový plán predpokladaného vstupu Chorvátska do EÚ je dlhší, než je časový horizont, kedy podľa našich očakávaní vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, hovorí v interview pre EurActiv.cz eurokomisár pre rozširovanie Olli Rehn.

Olli Rehn
http://euractiv.sk
  • Čo si myslíte o negatívnom výsledku júnového referenda v Írsku? Mohol by jeho výsledok spôsobiť spomalenie procesu rozšírenia EÚ?

Rozšírenie nebolo predmetom diskusie, ktorá predchádzala írskemu referendu, takže z neho nemôžeme robiť obetného baránka.

Inštitucionálna reforma a proces rozširovania sú dva paralelné procesy. A teraz, keď EÚ zvažuje ako má s reformou inštitúcií pokračovať, zároveň dohliadame na to, aby bol prístupový proces v juhovýchodnej Európe starostlivo riadený a plynulý. Keď pracujeme na mieri a stabilite, neberieme si žiadnu dovolenku.

Ďalšou krajinou, ktorá vstúpi do EÚ bude pravdepodobne Chorvátsko. Dokonca aj najkratší časový plán predpokladaného vstupu Chorvátska do EÚ je dlhší, než je časový horizont, kedy podľa našich očakávaní vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva.

  • Región západného Balkánu má pre EÚ strategický význam. Čo robí EÚ – okrem stabilizačného a asociačného procesu – pre rozvoj prosperity a stability v tomto regióne?

Našu politiku voči tomuto regiónu – Stabilizačný a asociačný proces – je možné vnímať ako abstraktný pojem, ale v skutočnosti pokrýva veľmi praktické aspekty, kedy dochádza k zlepšovaniu každodenného života občanov. Ide o vytváranie zóny voľného obchodu medzi EÚ a štátmi západného Balkánu, s cieľom zlepšiť hospodársku prosperitu, o vytváranie užších politických väzieb a aproximáciu miestnych štandardov smerom k európskym štandardom.

Okrem toho pracujeme tiež na zlepšení medziľudských kontaktov tým, že ľuďom uľahčujeme cestovanie – napríkald tak, že sa snažíme o vytvorenie bezvízového styku s EÚ alebo poskytujeme štipendiá.

EÚ tiež poskytuje výzamnú finančnú pomoc. Pre obdobie 2007-2011 dosahuje 6,5 miliardy eur.

  • Konflikt v Gruzínsku obrátil pozornosť EÚ smerom na východ. Vo vašich vyhláseniach ste sa vyjadrili, že iným štátom, o ktorých sa predtým v tejto súvislosti neuvažovalo (menovite napríklad Ukrajina), by mohlo byť ponúknuté členstvo v EÚ. Myslíte si, že by ste mohli medzi členskými štátmi nájsť podporu pre tento krok?

EÚ v súčasnej dobe nemá pre tieto krajiny ponuku členstva. Diskusie o perspektíve členstva Ukrajiny nie sú ani na programe dňa. Nerád by som ale predpovedal budúci vývoj.

Chceme s nimi ale budovať užšie partnerstvo a podporovať ich. Preto teraz Komisia pracuje na iniciatíve „Východného partnerstva“ a ešte na jeseň plánuje prísť s konkrétnymi návrhmi.

  • Je takmer isté, že Chorvátsko čoskoro vstúpi do EÚ. Niektoré optimistické odhady hovoria, že to môže byť už v roku 2010. Je tento rok z Vášho pohľadu reálny?

Radšej nebudem špekulovať o dátumoch, pretože veľmi záleží na Chorvátsku a jeho schopnostiach poradiť si s prístupovými kritériami. Dúfam, že bude schopné vstúpiť do EÚ koncom tohto desaťročia, ale pre stanovenie presnejšieho časového harmonogramu je potrebné najskôr uzavrieť prístupové rokovania s Chorvátskom.

  • Srbsko zadržalo v júli Radovana Karadžiča, ktorý je obvinený zo zločinou proti ľudskosti. Holandsko ale stále odmieta dať zelenú Dočasnej dohode. Čo by podľa Vás malo Srbsko urobiť, aby presvedčilo holadskú vládu o svojej plenej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY)?

Nemôžem hovoriť za holandskú vládu. Pokiaľ ide o Komisiu, sme toho názoru, že zadržanie Radovana Karadžiča je míľnikom v spolupráci Srbska s ICTY, ktorý by mal byť odmenený implementáciou časti Stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá sa týka obchodu, t.j. implementáciou Dočasnej dohody.

Verím, že srbská vláda robí všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla úplnú spolurpácu s ICTY a dúfam, že jej úslie čoskoro prinensie pozitívne výsledky.

REKLAMA

REKLAMA