Pranie peňazí v Čiernej Hore je ľahké

Používanie eura mimo eurozóny uľahčuje organizovanému zločinu v Čiernej Hore prepieranie peňazí, hovorí v rozhovore pre EurActiv britský konzervatívny poslanec EP Charles Tannock.

Charles Tannock
http://euractiv.sk

Čierna Hora nemá vlastné registrované eurobankovky, preto do krajiny musia prúdiť zvonka. To mimoriadne uľahčuje zločineckým skupinám peniaze z nelegálnej činnosti prepierať, vysvetľuje Charles Tannock, ktorý je spravodajcom k Čiernej Hore vo výbore pre zahraničné veci.

Ked sa v roku 1996 zhoršili vzťahy medzi vládou v Podgorici a v Belehrade, Čierna Hora začala rozvíjať vlastnú hospodársku politiku. V rámci nej prijala za svoju menu nemeckú marku.

V roku 2002, keď v Nemecku nahradilo marku euro, Čierna Hora postupovala rovnako. Kedže však balkánska krajina nie je členom eurozóny, nemá vlastné národné eurobankovky ani mince. Všetky jej platidlá pochádzajú zo zahraničia.

Podľa Tannocka je pre organizovaný zločin Čierna Hora stale príťažlivým miestom, kde sa uchýliť. Je jednoduché kúpiť veľké sumy neregistrovaných eurobankoviek a preprať ich cez bankovky z inej jurisdikcie, kedže banky nesledujú odkiaľ bankovky prichádzajú.

„Nejako záhadne sa zdá, že prichádzajú z Nemecka, ale nikto presne nevie ako to funguje”, hovorí Tannock. Predovšetkým 500 eurové bankovky, ktoré sú v obehu v Čiernej Hore sú používané na nelegálne účely. To je ale podľa neho bežný problém na celom západnom Balkáne.

Europoslanec pripomína epizódu, kedy vláda v jednom štádiu priznala, že využívala pašovanie cigariet na financovanie deficitu štátneho rozpočtu. V máji 2010 súd zbavil Miroslava Ivaniševiča, bývalého spolupracovníka premiéra Mila Djukanoviča obvinení z pašovania, keď konštatoval, že konal v medziach čiernohorských zákonov. Obvinený bol aj sám Djukanovič, ten však požíva imunitu.

Tannock sa napriek spomínaným problémom domnieva, že Čierna Hora bude schopná otvoriť prístupové rokovania do EÚ budúci rok a odporučí to aj Parlamentu a Rade za predpokladu, že Európska komisia bude spokojná s odpoveďami Podgorice na svoj dotazník, ktorý tomu spravidla predchádza.

“Ak dajú zelenú, v mojej správe – ktorú predložím vzápätí – budem veľmi jasne argumentovať za to, že by im malo byť umožnené otvoriť rokovania, ktoré by mohli začať pravdepodobne v roku 2011.”

Čierna Hora podľa spravodajcu mnohých prekvapila svojím pokrokom v prístupovom procese. Jej ekonomika sa relatívne dobre vysporiadala s globálnou ekonomickou krízou, no bude musieť diverzifikovať svoje zameranie, upozorňuje Brit.

Stanoviť cieľový dátum, kedy by mala Čierna Hora aj reálne k EÚ pristúpiť je však podľa neho riskantné. Napriek tomu si myslí, že by sa tak mohlo stať do piatich rokov.

REKLAMA

REKLAMA