Prístup EÚ k Čiernemu moru je „veľkým sklamaním“

Európska únia nemá spoločnú politiku pre región Čierneho mora a stáva sa čoraz slabšou, do seba zahladenejšou a dokonca islamofóbnou, povedal v exkluzívnom interview pre nemecký EurActiv turecký štátny tajomník pre vonkajšie vzťahy a člen vládnucej strany AK Suat Kiniklioglu.

Suat Kiniklioglu
foto: Suat Kiniklioglu

Suat Kiniklioglu je zároveň hovorcom tureckého parlamentného výboru pre medzinárodné vzťahy. Rozprával sa s Michaelom Kaczmarekom.

  • TureckoRusko sú veľké mocnosti v oblasti Čierneho mora. Aké sú hlavné politické a ekonomické záujmy Vašej krajiny v tomto regióne?

Turecko sa snaží, aby bol čiernomorský región stabilný a predvídateľný. Naša susedská politika predpokladá prehĺbenie politického dialógu, zvýšenie obchodu a podporuje priamy kontakt človeka s človekom v regióne. V posledných ôsmych rokoch sme boli svedkami významných krokov v tomto smere.

  • Čierne more je križovatkou energetických dodávok do EÚ. Niekoľko nových plynovodných projektov (napríklad Nabucco) spolu navzájom súťaží, ale napriek tomu sa nezdá, že by bol tento región hospodárskou, či politickou prioritou vonkajšej politiky EÚ. Majú ostatní medzinárodní hráči (Čína, Spojené štáty, arabské krajiny a podobne) väčšie ambície v tomto ohľade? Aké dôsledky by to mohli mať pre snahu EÚ stať sa globálnou mocnosťou?

Európskej únii sa nepodarilo vytvoriť zvučnú politiku v oblastiach energetiky a zahraničnej politiky. Nanešťastie, EÚ predstavuje veľké sklamanie keď dôjde na otázku zosynchronizovanej politiky voči regiónu Čierneho mora. Regionálne štáty si to vo zvýšenej miere uvedomujú. My máme ankarský prístup k čiernomorskému regiónu a naďalej pretláčame našu susedskú politiku v tomto regióne. Naša susedská politika sa snaží vytvoriť väčšiu vzájomnú závislosť v regióne a prilákať viac investícií z regiónu do Turecka.

Spojené štáty majú menší záujem na regióne a sme svedkami vzkriesenia ruského vplyvu v regióne. Ak budú súčasné trendy pokračovať, je vysoko nepravdepodobné, že sa EÚ stane globálnou mocnosťou, takže to je zbytočná otázka. Pokiaľ sa nepodarí vyriešiť otázku plného členstva Turecka a Turecko nebude úplným členom EÚ, Únia pravdepodobne nebude mať dostatočnú silu, ktorá by zlegitimizovala, aby mohla samu seba nazývať globálnou mocnosťou.

  • Krajiny v regióne spolu veľmi silno súťažia v politickej a ekonomickej oblasti. Navyše, TureckoRusko majú svoje vlastné národné agendy. Bude región niekedy schopný hovoriť k EÚ, či iným medzinárodným hráčom jedným hlasom?

Napriek mnohým pokusom o opak sa regiónu nepodarilo vytvoriť regionálnu identitu. Štáty v regióne vnímajú samých seba cez referencie ostatných. Sú buď balkánskymi, kaukazskými alebo eurázijskými štátmi. Čiernomorská identita je až druhoradou formou identity a používa sa len keď to vyhovuje ich národným záujmom.

Je iba prirodzené, že TureckoRusko, ktoré EÚ obe drží mierne od tela, majú svoje vlastné agendy. Prečo by malo Turecko zosúlaďovať ciele svojej zahraničnej politiky s Úniou, ktorá ani nemá spoločný plán pre Čierne more? Ako môžete zblížiť záujmy Poľska a Lotyšska s tými z Nemecka a Talianska?

  • Ako môže fungovať efektívna regionálna spolupráca v čiernomorskom regióne keď sa nepodarilo vyriešiť tamojšie bilaterálne problémy? Zoberme si napríklad napätie medzi Tureckom a Arménskom, či medzi Arménskom a Azerbajdžanom, medzi Tureckom a Gréckom, Ruskom a Gruzínskom, alebo kvôli Transnistrii a podobne.

Kvôli spomínaným záležitostiam ostane regionálna politika pravdepodobne limitovaná, rovnako tak aj kvôli konfliktným záujmom. Regionálna spolupráca vo väčšej ako limitovanej miere je omylom a je nepravdepodobné, že uspeje.

  • Čiernomorský región pozostáva z členských štátov EÚ, kandidátskej krajiny Turecka, krajín podieľajúcich sa na programe EÚ Východné partnerstvo s možnou vyhliadkou členstva v Únii do budúcnosti a z Ruska. Ako sa táto rozdielna úroveň „participácie“ EÚ podieľa na tvarovaní regiónu? A ako sa snaha Turecka o vstup do EÚ odzrkadľuje na jej politike v tomto regióne?

Nie je pochýb, že rozličné úrovne vytvárajú odlišnú lojálnosť a priority pre krajiny, ktorých sa to týka. Ambícia Turecka stať sa členom Európskej únie nie je nijako relevantná pri tvorbe tureckej čiernomorskej stratégie. Turecká stratégia ohľadne Čierneho mora by sa mala brať ako súčasť klenby dáždnika našej susedskej politiky. Ak sa Turecko stane plnohodnotným členom EÚ, Ankara by sa riadila spoločnou európskou politikou, ale v tento moment to vyzerá vzdialene.

Turecká čiernomorská stratégia je ale prvotne a vo veľkej miere spätá najmä s národnými záujmami Turecka.

  • Strana AK chce presadiť podstatnú ústavnú reformu v Turecku. Podľa kritikov je cieľom oslabenie určitých inštitúcií, ktoré v súčasnosti kontroluje opozícia. Prečo premiér Erdogan a Vaša strana trvajú na týchto reformách?

Balíček ústavných reforiem sa zameriava na to, aby sa z Turecka stala transparentnejšia a normálna demokracia. Chceli by sme mať väčší konsenzus v parlamente v tejto otázke. Snažili sme sa ho získať. Nanešťastie, turecké opozičné strany sa hrdia tým, že sú proti všetkému bez toho, že by posúdili obsah ústavného balíka.  

  • Členské štáty eurozóny museli pomôcť Grécku. Ďalší členovia eurozóny ako ŠpanielskoPortugalsko sú pod tlakom. Ako táto kríza v EÚ a v eurozóne ovplyvňuje verejnú mienku Turecka ohľadne členstva v EÚ?

Nie je potrebné hovoriť, že tieto trendy podporujú obraz slabej EÚ, ktorá sa čoraz viac uzatvára do seba, je islamofóbna, a v niektorých prípadoch priam rasistická. Zapadá to do predstavy, že EÚ si neuvedomuje, že pozornosť sveta sa sústreďuje viac na východ, že Európa prehliada podstatné historické trendy, ktoré vznikli ako dôsledok globalizácie.  

Podľa tureckých prieskumov si tamojšie obyvateľstvo stále želá, aby sa Turecko stalo členom EÚ, ale už nie je nekritické a pýta sa veľa otázok. Úprimne dúfame, že naši stredomorskí susedia sa rýchlo zotavia zo svojej súčasnej situácie, najmä Grécko, ktoré skutočne považujeme za dôležitého suseda, priateľa a spojenca.

  • Belgický parlament nedávno hlasoval o zákaze burky. V iných európskych krajinách ako Francúzsko, NemeckoTaliansko politici diskutujú o zákaze burky, nikábu alebo šatky na hlave. Ako turecká verejnosť a politici vnímajú túto diskusiu? Má to nejaký dopad na verejnú mienku a snahu Turecka o vstup do EÚ?

Jednou z najväčších výziev, ktorým čelí naša demokracia je nájsť strednú cestu medzi potrebou oddelenia cirkvi od štátu a túžbou občanov praktizovať svoje náboženstvo. Turecko sa tiež snaží nájsť správne usporiadanie, ktoré by uspokojilo tieto potreby. Nebudeme prehliadať opatrenia, ktoré ukracujú slobodu tým občanom, ktorí chcú jednoducho praktikovať svoje náboženské presvedčenie.

Inak povedané, sme si vedomí rozličných verzií sekularizmu v mnohých európskych krajinách. Je to na zákonodarcoch a verejnosti týchto krajín, aby sa rozhodli, aký druh poriadku považujú pre svoju krajinu za vhodný.

REKLAMA

REKLAMA