Slovenská vláda využívala maďarskú menšinu na vnútropolitické ciele

„Odstupujúca slovenská vláda mala s Budapešťou napäté vzťahy a využívala maďarskú menšinu vo vlastnej krajine na vnútropolitické ciele,“ povedal v rozhovore pre EurActiv dr. Gereon Schuch, riaditeľ programu Centrum pre strednú a východnú Európu. Očakáva, že s nástupom novej stredopravej vlády sa tón z Bratislavy zmení. „Avšak aj vláda v Budapešti musí vyjsť novej slovenskej vláde v ústrety.“

Gereon Schuch
Zdroj: http://www.dgap.org/midcom-serveattachmentguid-1dceb95f1d09034eb9511dcb1ff3f0d4d8009f209f2/08-02-06Forum%20Einheit%20Europa%20015.jpg


Pán Schuch, v spore o zákaze vstupu na slovenské územie pre maďarského prezidenta nevidí Európska komisia priestor pre Európsky súdny dvor. Naozaj sa na európskej úrovni nedá s tým nič robiť?

Považujem spor týkajúci sa zákazu vstupu za bilaterálny problém. V slovensko-maďarských vzťahoch ale nejde o tento incident, ktorý sa udial už pred desiatimi mesiacmi. Tak ako ja vnímam vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou v posledných mesiacoch, to už medzi dvoma susedmi v rámci EÚ takto ďalej ísť nemôže. Je nevyhnutné, aby MaďarskoSlovensko stavali na nových priateľských základoch. To sa nedá dosiahnuť cez rozsudok súdu ale obojstranným pochopením pri pretrvávajúcich sporných otázkach.

Zranilo Maďarov odmietnutie vstupu ich prezidentovi?

Áno, bolo to pochopené ako poníženie a a rozbúrilo to v Maďarsku hladinu. Treba si to predstaviť a uvedomiť: Nachádzame sa v roku 2009, a medzi dvoma členmi EÚ, dvoma krajinami schengenského priestoru  bol prezidentovi susednej krajiny odmietnutý vstup. To bol v EÚ úplne bezprecedentný prípad. Maďari boli nahnevaní všetci bez ohľadu na stranícke línie. 

  • Provokácie na oboch stranách


Konflikt týkajúci sa maďarskej menšiny na Slovensku, ale už zaťažuje bilaterálne vzťahy dlhšie…

Po víťazstve nacionalistických konzervatívcov v Maďarsku prišiel nový premiér Viktor Orbán, tak ako to predtým sľúbil, do parlamentu s novým zákonom o štátnom občianstve, pod ktorý spadajú príslušníci maďarských menšín v susedných štátoch a na základe ktorého môžu získať maďarský pas. Slovenská vláda to označila za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť krajiny. Okrem toho bol v Maďarsku 4. jún vyhlásený za „pamätný deň Trianonu“. 

Prečo je pamätný deň pre Slovensko provokáciou?

Pred 90 rokmi bola v Trianone pri Paríži podpísaná Trianonská zmluva, ktorou v dôsledku prehry prvej svetovej vojny prišlo Maďarsko o približne 70 percent svojho vtedajšieho územia a takmer dve tretiny obyvateľstva . Vzniknuté susedné štáty dostali tieto územia, medzi nimi aj Československo. Hoci je Trianon dodnes pre Maďarov národnou traumou, pre Slovensko je to dôležitý krok na ceste k suverénnej štátnosti. Slovenské reakcie na zavedenie tohto pamätného dňa ako „dňa národnej jednoty“ si teda možno ľahko predstaviť. 

Napätie medzi oboma štátmi sa tak naďalej prehlbovalo. Napriek tomu nechcem byť príliš pesimistický, keďže medzičasom tu máme signály, že napätie vo vzťahoch sa uvoľňuje.

Čo vás vedie k optimizmu?

V Bratislave doteraz vládla koalícia ľavicových populistov a nacionalistov, ktorí ale v nedávnych parlamentných voľbách stratili väčšinu. Pravdepodobne vznikne stradopravá vláda, na ktorej sa bude podieľať aj strana zástupcov maďarskej menšiny. To bude snáď viesť k uvoľneniu napätia. Odstupujúca slovenská vláda mala s Budapešťou napäté vzťahy a využívala maďarskú menšinu vo vlastnej krajine na vnútropolitické ciele. Takže tón z Bratislavy by sa mal teraz zmeniť. Avšak aj vláda v Budapešti musí vyjsť novej slovenskej vláde v ústrety. Nakoniec, už nežijeme v 19. storočí.

Mohol by Viktor Orbán naďalej živiť konflikt?

To sa samozrejme nedá vylúčiť, že bude Orbán naďalej využívať maďarskú menšinu na Slovensku na vnútropolitické účely. Ukáže sa to podľa toho, ako sa teraz bude k Slovensku správať. Teraz tam majú dve strany zastupujúce maďarskú menšinu. V parlamentných voľbách sa presadil „Most-Híd“ s 8,1 % pred Orbánom preferovanou SMK. Tej sa nepodarilo prekročiť 5-percentné kvórum pre vstup do parlamentu. To by mala Budapešť kriticky vyhodnotiť.

  • Parlamentné voľby treba rešpektovať


Obrat Maďarska doprava spôsobil v Európe veľké obavy. Maďarský spisovateľ Rudolf Ungváry požadoval v rozhovore s EurActiv.de, aby zasiahli Európski ľudovci (EPP). Ako odhadujete situáciu vy?

Je samozrejme znepokojivým signálom, ak sa krajne pravicová strana Jobbik stane treťou najsilnejšou politickou silou s 47 mandátmi v parlamente. Tu však nepomôžu žiadne prehlásenia, treba sa pýtať na dôvody prečo toľko Maďarov volilo takúto stranu. Ale čo by mali robiť ostatné krajiny alebo EÚ? Boli to regulárne parlamentné voľby s výsledkom ktorý treba rešpektovať.

Nie všetci Maďari, ktorí volili Jobbik sú pravicoví extrémisti. Mnohí ho volili zo sklamania z etablovaných politických strán, z frustrácie z politickej kultúry a na pozadí zhoršujúcej sa hospodárskej a sociálnej pozície volili stranu, ktorá propagovala jednoduché a radikálne riešenia. Vysoká nezamestnanosť a vysoké sociálne rozdiely sú ideálnou živnou pôdou pre extrémizmus.  Výsledok maďarských volieb by mali všetky demokratické politické strany chápať ako varovanie, bez ohľadu na to, ako si sami počínali.

Maďarsko potrebuje nutne politiku, pri ktorej by občania znovu získali dôveru v demokraciu a ktorá by vyviedla krajinu z hospodárskeho marazmu uplynulých rokov.


Dr. Gereon Schuch   je riaditeľom programu Centrum pre strednú a východnú Európu Nadácie Roberta Boscha pri Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Zaoberá sa transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe a nemecko-maďarskými vzťahmi.

Rozhovor v nemeckom jazyku nájdete na tomto odkaze

REKLAMA

REKLAMA