Tieto eurovoľby budú bezprecedentné

Novú kvalitu dajú blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu (EP) predovšetkým kríza a nové postavenie pre EP podľa Lisabonskej zmluvy, ktoré sa uplatňuje po prvýkrát, vysvetľuje riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku, Robert Hajšel.

Robo Hajšel
Zdroj: IK EP

Uvažoval Európsky parlament (EP), či vôbec má viesť informačnú inštitucionálnu kampaň pred eurovoľbami 2014?

Predsedníctvo EP, ktoré je zložené z predsedu a podpredsedov sa dosiaľ vždy zhodlo na potrebe robiť informačno-komunikačnú kampaň, ktorej úlohou je zvýšiť povedomie o EP, aby ľudia vedeli, do akého orgánu idú voliť, s akými právomocami a aký dosah má práca tejto inštitúcie EÚ  na ich každodenný život. Všetky prieskumy Eurobarometra ukazujú, že ľudia stále nemajú dostatočné informácie o tom, čo EP robí a aké má kompetencie a čo robia europoslanci zvolení za tú-ktorú krajinu.

Táto kampaň  je politicky neutrálna, nikomu nestraníme. Hovoríme len o tom, čo EP robí, o čo vo voľbách ide, čo sa možno očakávať  v novom období. Politickú kampaň si realizujú národné ako aj európske politické strany, nie inštitúcia ako taká.

V čom bude táto kampaň iná než tá v roku 2009? Odrážalo nové zadanie skúsenosti spred 5 rokov? 

Táto kampaň začala netradične už v jeseni a zameriava sa na rôzne témy, v ktorých EP prijíma rozhodnutia, či už ide o boj s dlhovou a finančnou krízou, rastúcou nezamestnanosťou alebo posilňovanie práv spotrebiteľov. Ako ide vývoj dopredu, menia sa aj prioritné komunikačné nástroje, ktoré v našej kampani využívame, napríklad treba zohľadniť, že sociálne  médiá zohrávajú v živote mladých ľudí dôležitejšiu úlohu, preto sa aj na ne  zameriavame. Samozrejme máme aj konzervatívnejšie nástroje ako je webstránka, emaily a bulletiny. Tieto voľby sa uskutočňujú v situácii, ktorá je bezprecedentná, pokiaľ ide o dôsledky krízy, preto v tejto kampani bolo treba zohľadniť veľkosť finančného balíka, ktorý sa na to vyčlení.

Koľko to bude?

EP  vyčlenil na celú túto kampaň pre celú EÚ okolo 16 miliónov eur, čo je menej ako pred 5 rokmi a čo predstavuje menej ako štyri centy na jedného voliča.

Do akej miery má kampaň šancu zohľadniť národné špecifiká?

Je to kampaň inštitúcie, do ktorej sa volia členovia v 28 štátoch a preto sa všetky jej charakteristiky, ako vizuál, slogan, obrázky snažia  zohľadniť kúsky reality zo všetkých členských štátov.

Ako sa ku kampani stavajú europoslanci?

Väčšina europoslancov kampaň víta. Celý koncept kampane ako aj jeho konkrétne kroky boli v každej etape schvaľované Predsedníctvom EP, ktoré je s konceptom, vrátane vizuálu stotožnené. Sú však aj jednotliví europoslanci, ktorí považujú takúto kampaň za zbytočné míňanie peňazí a pýtajú sa, aký má vôbec význam viesť takúto kampaň.

Na čo v aktivačnej kampani kladiete dôraz?

Keďže sa na komunikácii šetrí, v tej našej sa zameriavame najmä na tzv. multiplikátorov a komunikáciu cez sociálne média.  Za najlepších multiplikátorov na šírenie informácií o EP považujeme okrem klasických a sociálnych médií aj rôzne občianske združenia, združenia seniorov, mládežnícke združenia, univerzity, stredné školy a potom sú to zväzy – odborové, či zamestnávateľské. Nezabudneme ani na širokú verejnosť, pre ktorú sme pripravili viaceré  outdoorové  v rôznych  mestách. V rámci aktivačnej kampane budeme mať bilboardovú kampaň na staniciach a na letisku v Bratislave. Veríme, že viaceré, nielen verejnoprávne audiovizuálne médiá odvysielajú pred voľbami naše  televízne a rozhlasové informačné spoty.

Pokiaľ ide o skupiny obyvateľstva, na ktoré sa komunikáciou cez médiá zameriavame, treba povedať, že ide najmä o typických nevoličov. Nimi sú nezamestnané ženy, mladí ľudia, nezamestnaná žena, mladí ľudia , ako aj sociálne znevýhodnení ľudia.

K dispozícii pre všetkých záujemcov o túto kampaň sú rôzne online nástroje, vizuály a logá, dávam do pozornosti Download center EP, našu webovú stránku europskyparlament.sk, náš Facebook, a Twitter, ako aj centrálnu stránku EP venovanú voľbám.

Súčasťou kampane by mali byť aj televízne diskusie kandidátov európskych politických strán na post predsedu Európskej komisie. Uvidíme ich aj na Slovensku?

Už dnes je takmer isté, že bude minimálne jedna televízna debata kandidátov. Mala by sa uskutočniť 14. mája pod réžiou EBU, Európskej vysielacej únie, ktorá práve v týchto chvíľach prerokováva detaily a scenár takejto „prezidentskej“ debaty s jednotlivými politickými frakciami. EP na to poskytuje logistiku, ako  napríklad štúdio, ale obsahová stránka sa rieši medzi EBU a politickými frakciami. Je možné, že bude aj druhá debata, na ktorej by sa zúčastnil obmedzený počet najsilnejších kandidátov.

Má EP predstavu, čo by považoval za úspech pokiaľ ide o účasť na voľbách? Alebo by len stačilo zvrátenie trendu klesajúcej účasti?

EP záleží na tom, aby prišlo voliť čo najviac ľudí. Samozrejme, čím väčšia volebná účasť, tým väčšiu legitimitu dostane novozvolený parlament a jeho poslanci. Konkrétny ciel si však inštitúcia nekladie. Táto informačná a komunikačná kampaň sa snaží osvetliť , prečo je to tentoraz iné, keďže EP má teraz silnejšie  právomoci, nielen v oblasti prijímania legislatívy, schvaľovania rozpočtu, ale aj voľby predsedu Európskej komisie.

Pociťuje EP znižujúcu sa účasť ako problém, pokiaľ ide o jeho postavenie zoči-voči ostatným európskych inštitúciám?

EP je jedinou inštitúciou v rozhodovacom trojuholníku, ktorá je volená priamo občanmi. Treba zobrať do úvahy, že klesajúcu tendenciu má aj účasť do národných parlamentov v členských štátoch, nehovoriac o komunálnej a najmä regionálnej politike. Záujem o veci verejné sa znižuje. Nedá sa z toho ale nič vyvodzovať pre tieto konkrétne voľby. Nachádzame sa v kontexte krízy a fungovania EP v nových podmienkach. Často sa EÚ porovnáva s USA a aj vo voľbách do Kongresu sa účasť znižuje. Zatiaľ čo v posledných voľbách do EP účasť dosiahla 44 %, v posledných voľbách do Kongresu to bolo ešte menej.

Čo boli podľa Vás najdôležitejšie hlasovania končiaceho legislatívneho obdobia EP?

Práca EP najmä v legislatívnej oblasti  do veľkej miery závisí od toho, čo predloží Európska komisia, ktorá má prakticky monopol v oblasti zákonodarnej iniciatívy.  Najdôležitejšie rozhodnutia EP vyplývali z potreby boja proti dlhovej a finančnej kríze a zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Legislatívne úsilie musel tak EP zameriavať na hasenie aktuálnych problémov a na prijímanie nových opatrení, ktoré umožnia lepší bankový dohľad, eliminovanie finančných špekulácií. Ešte sa bude hlasovať o spoločnom mechanizme pre krachujúce banky, ktorý má zabezpečiť, že bremeno krachu nesú majitelia bánk, nie daňoví poplatníci. Treba doviesť do konca telekomunikačný balík, kde sa už veľa urobilo v oblasti znižovania cien roamingu. EP sa  zaoberal aj posilnením práv spotrebiteľov v oblasti dopravy, dôležité boli aj opatrenia na dokončenie jednotného trhu.

Potom samozrejme ide o nasmerovanie prostriedkov zo sedemročného rozpočtu, kde Parlament dosiahol ústupky voči Rade, pokiaľ ide objem prostriedkov konkrétnych programov.  Zaslúžil sa aj o to, aby  každoročný rozpočet nezačínal so schodkom.

Ako bude prebiehať vyhlasovanie výsledkov eurovolieb?

Voľby začínajú 22. mája v Holandsku a v Spojenom kráľovstve, pokračujú o deň neskôr  v Českej republike  a niektorých ďalších štátoch, v sobotu  v Slovenskej republike.   v nedeľu vo viac ako 20 členských štátoch. Posledná volebná miestnosť sa zatvára v nedeľu o 22. hodine. Vtedy bude všetko pripravené v bruselskom sídle EP na volebný večer, kde budú na debaty pozvaní lídri a kandidáti zo všetkých politických skupín, novinári a analytici. Budeme mať k dispozícii infografiky s výsledkami a simuláciami postupne sa vytvárajúceho nového zloženia EP. Všetko sa bude dať sledovať online cez webstream EP, ale aj  cez službu Europe by satelite (EBS) a aj v našom Európskom informačnom centre v Bratislave (Palisády 29).  Chceli by sme, aby tu, u  nas ústredná volebná komisia ešte v nedeľu večer vyhlásila oficiálne výsledky volieb za Slovensko.

Čo sa bude diať bezprostredne po voľbách?

Hneď po voľbách, na druhý deň, sa stretne Konferencia predsedov EP v starom zložení a mala by sa dohodnúť na postupe vo vzťahu k návrhom Európskej rady na predsedu Európskej komisie. Tá zasadne na ďalší deň 27.5. a po prvýkrát by mala zhodnotiť výsledky volieb a zamyslieť sa nad tým, ako bude reagovať, pokiaľ ide o nominovanie kandidáta na pst predsedu EK. Počas júna by mali prebiehať konzultácie medzi Radou a EP. To by už mala byť jasná aj sila jednotlivých frakcií.

Podľa Lisabonskej zmluvy totiž musí Európska rada brať do úvahy výsledky volieb, čo európske politické frakcie využili na to, aby ohlásili svoj zámer kandidovať na tento post vlastných lídrov. Socialisti, liberáli a zelení a ľavica tak už urobili, čaká sa ešte na ľudovcov.

Prvého júla bude ustanovujúce zasadnutie EP, ktorý si zvolí všetky orgány a po tomto zasadnutí by už Európska rada mala navrhnúť kandidáta na predsedu EK, ktorý musí parlament oboznámiť so svojimi prioritami. Druhé júlové plenárne zasadnutie v bude pre Európsky parlament prvou príležitosťou na voľbu predsedu EK. Úspešný kandidát bude potrebovať podporu väčšiny poslancov, najmenej polovice zo 751 členov EP (376). Ak EP kandidáta odmietne, ER musí do mesiaca navrhnúť nové meno.  Zvolený predseda EK  po dohode potom začne  rokovať s vládami členských štátov ohľadom kandidátov na na komisárov. Vybraní kandidát musia prejsť  vypočúvaním vo výboroch EP, ktoré budú pravdepodobne sformované už v júli.

V októbri alebo v novembri sa bude v EP hlasovať o celej Komisii, opäť absolútnou väčšinou hlasov.

REKLAMA

REKLAMA