Turecko a EÚ sú stále dôležitými partnermi

„Aj keď Turecko odmieta udržiavať vzťahy s cyperským predsedníctvom v Rade EÚ, na celoeurópskej úrovni existuje množstvo iných platforiem, ktoré umožňujú pokračovanie vzájomných vzťahov,“ hovorí analytička Ayla Gürel z nórskeho Medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (PRIO). Podľa nej si Turecko aj EÚ uvedomujú, že vo viacerých oblastiach sú pre seba navzájom dôležitými partnermi.

Ayla Gurel, Zdroj: PRIO Cyprus Centre
http://euractiv.sk

Veľká časť Európy zrejme očakáva, že nedávno zahájené cyperské predsedníctvo v Rade EÚ bude neobvyklé. Aké rozdiely nás čakajú v porovnaní s predsedníctvom iných, väčších a starších členských štátov?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže byť cyperské predsedníctvo v Rade EÚ vnímané ako „odlišné“ v porovnaní s ostatnými. Po prvé, Cyperská republika je jedným z novších členských štátov. Je to tiež veľmi malá krajina s pomerne obmedzenou kapacitou na riešenie všetkých úloh spojených s predsedníctvom. Predovšetkým je to však rozdelený štát, ktorý má vážny politický problém. V dôsledku tohto problému napríklad turecké obyvateľstvo republiky nie je v EÚ nijako reprezentované. Navyše je krajina ekonomicky na dne. Preto sa v súvislosti s cyperským predsedníctvom často hovorí o obavách. Hlavným dôvodom sú prirodzene vzťahy, alebo skôr absencia vzťahov, s Tureckom a zlá finančná situácia.

Mohlo  by byť predsedníctvo ovplyvnené nedávnou žiadosťou Cypru o pomoc zo záchranných fondov EÚ?

Nemôžem predvídať budúci vývoj, ale dokážem si predstaviť, čo to pre predsedníctvo bude znamenať. Aj bez toho je pre malý a neskúsený štát zložité vyrovnať sa so všetkými výzvami, ktoré pred neho kladie predsedníctvo. Žiadosť o finančnú pomoc zo strany EÚ túto situáciu ešte viac komplikuje, obzvlášť preto, že Cyperská republika o ňu požiadala tak krátko pred samotným začiatkom predsedníctva. Na rôznych hráčov v rámci Únie to spravilo pomerne dramatický dojem, a to ovplyvnilo ich pohľad na toto predsednícke obdobie. Finančná záchrana ako taká nemusí mať na výkon Cypru v úlohe predsedníckej krajiny žiadny vplyv. V rovine dojmov a vnímania zo strany však pozíciu tohto štátu komplikuje.

Cyprus sa snaží získať finančnú injekciu aj od Ruska. Nebolo by to po prvý raz, čo sa táto krajina obrátila na Moskvu so žiadosťou o pomoc. Mohli by mať blízke vzťahy Cypru s Ruskom nejaký vplyv na predsedníctvo EÚ? Vzťahy s Ruskom predsa len časť Európy vníma ako citlivú záležitosť.

Vzťahy cyperských Grékov s Ruskom boli vždy dobré. Rusko, resp. Sovietsky zväz, bolo vždy zástancom ich postojov napríklad na úrovni Bezpečnostnej rady OSN. Rusko tiež funguje ako istý rovnovážny prvok. Navyše počas posledných desaťročí vzniklo viacero ekonomických väzieb medzi týmito dvoma krajinami, obzvlášť vďaka ruským investíciám na ostrove. Rusko tiež nedávno poskytlo Cyperskej republike veľmi výhodnú pôžičku.

Zdá sa, že republika by od Ruska rada získala ďalšie financie, pretože by pôžičku získala za jednoduchších podmienok než by to tomu bolo zo strany EÚ. Preto sa v tejto otázke obrátila so žiadosťou aj na Čínu. Nejde teda len o vzťahy s Ruskom, ale o snahu nájsť čo najjednoduchší spôsob, ako vyriešiť cyperské finančné ťažkosti. Rusko aj Čína však samozrejme budú v prípade pôžičky vyžadovať jej splácanie. Otázne zostáva, či je pre nich Cyperská republika dostatočne dôveryhodná. Aj z ich pohľadu je preto dôležité, či si Cyprus dokáže so svojimi ekonomickými problémami poradiť. Väčšina komentátorov by v tejto súvislosti povedala, že súčasná vláda pre ozdravenie národného hospodárstva nerobí dosť; práve naopak – koná skôr spôsobom, ktorý situáciu ešte zhoršuje.

Avšak je zložité predvídať, či existujú nejaké aspekty ruských vzťahov k Cypru, ktoré by mohli mať nejaký významnejší vplyv, pokiaľ ide o predsedníctvo EÚ. Predsedníctvo je len dočasná záležitosť, koniec koncov trvá len pol roka. Nemyslím si, že je pravdepodobné, aby Rusko predsednícku krajinu nejakým spôsobom ovplyvňovalo. Určitý význam by to mohlo mať iba v prípade, ak by nastala nejaká citlivá situácia, v ktorej by musel Cyprus sprostredkovávať vzťahy medzi svojimi európskymi partnermi a Ruskom. K takejto udalosti došlo napríklad v roku 2009, kedy Cyperská republika zadržala ruskú loď prevážajúcu muníciu do Sýrie a nijako v tejto otázke nespolupracovala s ostatnými členmi EÚ.

Najdiskutovanejším problémom zostáva otázka, či môže mať na predsedníctvo nejaký vplyv dlhoročný spor s Tureckom a naopak ako predsedníctvo ovplyvní vzťahy EÚ s Tureckom. Môžu sa vzájomné vzťahy zhoršiť, keď vezmeme do úvahy, že Turecko aj EÚ sú od seba v mnohých oblastiach navzájom závislé?

Vzťahy Turecka a EÚ sú v súčasnosti také zlé, aké len môžu byť. Nemyslím si, že by ešte mohlo dôjsť k nejakému zhoršeniu. Obidve strany sú od seba závislé. Turecká ekonomika závisí od exportu na európsky trh. Veľký význam majú aj európske investície v krajine; Turecko EÚ potrebuje aj ako oporu pri uskutočňovaní dôležitých štrukturálnych reforiem.

Na druhej strane, pre Úniu je Turecko dôležité obzvlášť vzhľadom na svoje postavenie významnej tranzitnej krajiny, predovšetkým pokiaľ ide o fosílne palivá. Celkovo je Turecko z európskeho pohľadu strategický partner v oblasti Blízkeho východu. Preto má EÚ veľa dôvodov ostať s touto krajinou na jednej lodi. Turecko má zase mnoho dôvodov na udržiavanie čo najlepších vzťahov s Úniou.

Ako vnímate vyhlásenie Turecka, že zmrazí všetky vzťahy s cyperským predsedníctvom?

Kríza okolo cyperského predsedníctva sa už vopred očakávala. Turecko sa snažilo využiť všetky možnosti, aby ovplyvnilo niektorých európskych hráčov. Napríklad žiadalo o odloženie cyperského predsedníctva dovtedy, kým nevyriešia vzájomné spory, tzn. k vyriešeniu cyperskej otázky. Tieto snahy však neboli úspešné. Európsky systém je nastavený príliš pevne na to, aby bolo možné uskutočniť podobné zmeny. Cyprus je jednoducho členským štátom, preto o tejto otázke z európskeho hľadiska nemožno debatovať. Domnievam sa, že Turecko sa aspoň bude snažiť využiť predsednícke obdobie k tomu, aby presvedčilo Úniu, že Cyprus je skôr problematický štát než dobrý člen Únie. Pravdepodobne však nemôžu robiť nič viac.

Na druhej strane, Turecko je pomerne spokojné s obnovenou pozitívnou agendou vo vzájomných vzťahoch, ktorú zahájila Európska komisia. Svojím spôsobom je to náhrada za skutočné prístupové rozhovory. Ide o snahu uskutočniť vo vzťahoch aspoň nejaký pokrok. Niektoré kapitoly prístupových jednaní by mohli byť pripravené na otvorenie, hneď ako nastane vhodná doba. To je veľmi významný vývoj, ktorý ukázal, že obidve strany sa snažia udržať vzájomné vzťahy čo najďalej mimo dosah vplyvu krízy okolo predsedníctva a ďalších sporov.

Obidve strany však samozrejme musia určitým spôsobom zotrvať vo svojich rolách. EÚ zrejme bude musieť preukázať istú solidaritu s Cyperskou republikou ako členskému štátu. Na druhej strane Turecko „musí“ byť určitým spôsobom odmietavé voči európskej politike. Podľa môjho názoru však ide iba o rétoriku a nemôže to mať širší dosah. Turecko niekoľkokrát zdôraznilo, že prerušenie vzťahov sa týka len predsedníctva – na európskej úrovni existuje množstvo iných platforiem, ktoré umožňujú pokračovanie vzájomných vzťahov. Na mysli mám napríklad komunikáciu s Európskou komisiou.

Je vôbec potenciálne členstvo Turecka v EÚ vnímané ako cieľ, o ktorý by sa mala táto krajina usilovať? Alebo sa verejná mienka v tejto oblasti zmenila?

Pravdou je, že v Turecku je možné zaznamenať rastúce pochybnosti alebo ambivalentný vzťah k otázke členstva v Únii. Môže to však ísť len o prechodný jav. Verejná mienka je do značnej miery ovplyvnená pochybnosťami, ktoré sú citeľné z európskeho prístupu voči potenciálnemu tureckému členstvu v EÚ. Opadajúce nadšenie je pochopiteľné, obzvlášť pokiaľ vezmeme do úvahy, že Cyprus alebo Francúzsko v minulosti prijímali kroky, ktoré komplikovali prístupové rokovania.

K tomu sa pridáva dôležitý element, ktorým je hospodárska a finančná kríza v Európe. Kvôli nej je členstvo v EÚ menej žiadúce ako predtým. Zdá sa, že Turecku sa v poslednej dobe darí ekonomicky lepšie. V niektorých kruhoch preto môže vzrastať pocit, že „Turecko Európsku úniu nepotrebuje, ale EÚ potrebuje Turecko“. Na druhej strane však 50 % obyvateľstva vstup do EÚ naďalej podporuje. Pri pohľade na všetky negatívne aspekty, o ktorých sme hovorili, je to celkom vysoké číslo.

Mohli by tieto zmeny v tureckom prístupe k EÚ znamenať, že sa krajina začne orientovať na iných strategických partnerov viac než na Úniu?

Myslím si, že EÚ bude pre Turecko dôležitým partnerom za všetkých okolností, najmä pokiaľ ide o oblasť ekonomiky. Turecko sa však zároveň snaží budovať dobré vzťahy v rámci svojho regiónu. Tento vývoj sa v poslednej dobe spomalil kvôli problematickému vývoju v arabských krajinách aj vzťahom s ďalšími štátmi. Zhoršili sa vzťahy so Sýriou i Izraelom, situácia v Egypte je značne neistá. Na druhej strane je potrebné spomenúť aj dobré vzťahy s Ruskom; Turecko sa bude snažiť udržať vzťah s Iránom, Čínou a ďalšími dôležitými hráčmi. Žiadny z nich podľa môjho názoru nemôže ponúknuť alternatívu k partnerstvu s EÚ. Ide skôr o snahu udržať v rovnováhe vzťahy v regióne. Európska únia je príliš blízko a je príliš dôležitá na to, aby ju Turecko mohlo ignorovať.  

Pozadie

Ayla Gürel je analytička v nórskom Medzinárodnom inštitúte pre výskum mieru (PRIO), kde sa zaoberá hlavne otázkami cyperského konfliktu a jeho riešením. Nedávno vystúpila na pražskej konferencii venovanej cyperskému predsedníctvu v Rade EÚ, ktorú usporiadal Inštitút pre európsku politiku Europeum. Rozhovor poskytla českému EurActivu.

REKLAMA

REKLAMA