Úspech Ukrajiny môže transformovať Rusko

Rusko sa správa absolútne racionálne. Má silný záujem na vybudovaní vlastného alternatívneho integračného priestoru a preto je pripravené investovať mnoho energie do podkopania európskej politiky Východného partnerstva, hovorí ukajinský analytik v rozhovore s EurActiv.sk

Oleksandr Sushko
http://euractiv.sk

Oleksandr Suško je riaditeľom výskumu v Inštitúte pre euro-atlantickú spoluprácu v Kyjeve.

Z úst Alexandra Dulebu z RC SFPA na konferencii zaznelo „Vilnius, alebo nič“. Je blížiaci sa summit Východného partnerstva naozaj príležitosťou, ktorú si nemôžeme dovoliť nechať ujsť?

Vo všeobecnosti s tým súhlasím. Samozrejme, všetko sa dá urobiť neskôr. Asociačná dohoda môže byť teoreticky podpísaná v inom termíne. No z praktického hľadiska sú možnosti obmedzené. Budúci rok sa môže objaviť množstvo politických prekážok – budú voľby, politici v EÚ, členských štátoch a na Ukrajine sa budú zaoberať viac taktickými prioritami a snahou o znovuzvolenie, čo nevytvára produktívne prostredie pre prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, najmä Ukrajinou. Ak sa Asociačnú dohodu nepodarí podpísať vo Vilniuse, môže byť odsunutá s nejasnou perspektívou. Takže zdieľam všeobecné presvedčenie, že by bolo naivné očakávať, že dohodu môžeme jednoducho podpísať aj kedykoľvek po summite. Riziká rastú.

Aké konkrétne?

Domáce, ale aj medzinárodné, úzko spojené s Ruskom. Rusko čaká na neúspech, posilnil by jeho morálnu váhu v trilaterálnych vzťahoch EÚ, Ruska a krajín Východného partnerstva. Mimochodom, je dôležité poznamenať, že hoci prirodzene existujú trilaterálne vzťahy, neexistuje trilaterálny dialóg. Aj malé pokusy o diskusiu v trojstrannom formáte, napríklad v energetických otázkach, stroskotali. Ruská delegácia proste neprišla.

Spomenuli ste domáce riziká. Ovplyvnil by neúspech summitu negatívne ukrajinskú verejnú mienku vo vzťahu k EÚ? Mohol by oslabiť existujúci konsenzus politických elít?

Dnes je podpora európskej integrácii na Ukrajine na najvyššom bode – najmä ak ju porovnáme s podporou pre užšie vzťahy s Ruskom. Mnoho rokov bola verejná mienka medzi týmito vektormi rozdelená na približne rovnaké polovice. Dnes však existuje silná väčšina v prospech európskej integrácie – približne 50 percent ku 35. Verejnú mienku formuje viacero faktorov, dôležitým je však stabilný konsenzus hlavných politických aktérov. Samozrejme, stále tu máme menšie skupiny, ako Komunistická strana, ktoré sú ruskými klientmi, no táto otázka už nie je vecou politického boja. Aj keď v ruských médiách prebieha masívna anti-EÚ propaganda, ich sledovanosť je malá, takže verejnú mienku výrazne neovplyvnia.

Ak summit vo Vilniuse neprinesie úspech, situácia sa určite môže zmeniť. A zmena príde od hlavných politických síl. Ak napríklad Strana regiónov nedokáže zabezpečiť podpis Asociačnej dohody, určite sa stane viac euroskeptickou – a s ňou jej voliči. Nebudú to žiadne dramatické, rýchle zmeny, ale euroskepticizmus porastie.

Po prípadnom podpise bude nasledovať proces ratifikácia a implementácie. Býva dlhý a komplikovaný, prísna kondicionalita uplatňovaná Úniou môže vyostriť vzťahy. Nezmení ukrajinská politická elita kurz?

Najväčšou výzvou je verejná mienka. Verejnosť má veľké očakávania. Takže ak bude dohoda podpísaná, a ekonomická a sociálna situácia sa bude naďalej zhoršovať, aj keď to nemá s EÚ nič spoločného, verejná podpora poklesne. Je preto dôležité vysvetľovať, ja sám sa to snažím robiť v ukrajinských médiách, že nemáme prepínať svoje očakávania. Nemôžeme si myslieť, že podpis dohody zázračne vyrieši problémy. V každom prípade však s určitým poklesom verejnej podpory treba rátať.

Pomôcť by mohli nejaké „rýchle víťazstvá“ – rýchle pozitívne zmeny, ktoré podčiarknu výhodnosť integrácie.

Makroekonomické trendy nemajú priamy a bezprostredný vplyv na verejnú mienku. Rast vzájomného obchodu, dokonca ani rast HDP nemusia mať veľký vplyv. Nezabúdajme, že v roku 2004 mala Ukrajina jeden z najväčších rastov HDP, 11 percent, a ani to nezabránilo Oranžovej revolúcii. Zároveň je nepravdepodobné, že dohoda v krátkodobom horizonte zvýši príjem bežných Ukrajincov. V takejto situácii môže byť jediným a viditeľným zlepšením iba plná liberalizácia vízového styku. Je to dlhý príbeh, proces sa ťahá už niekoľko rokov, a ukrajinská strana stále nenaplnila všetky podmienky na zrušenie vízovej povinnosti. Napriek tomu, v období do dvoch-troch rokov od podpisu zmluvy by to mohlo mať kľúčový význam. Záleží od vôle členských krajín.

Ak bude Asociačná zmluva podpísaná, pokúsi sa Rusko skomplikovať a natiahnuť proces jej ratifikácie?

Je to jeden z možných scenárov. Rusko urobí čokoľvek aby na Ukrajine zdiskreditovalo cestu európskej integrácie. Nič nemôže garantovať, že niekedy v budúcnosti, ukrajinská vláda ktorá nebude spokojná s vývojom vzťahov s EÚ, nedostane od Ruska ponuku, ktorú nebude chcieť odmietnuť. Ako ukazuje prípad Arménska, nemali by sme to považovať za nezvratný proces. Teraz sa Rusko snaží ovplyvniť podpísanie dohody, to však nie je koniec. Po podpise bude musieť krajina urobiť ešte mnoho krokov, pokiaľ prejde prah nezvratnosti integrácie smerom k EÚ.

Zo strany Ruska je to absolútne racionálne chovanie. Majú silný záujem na vybudovaní vlastného alternatívneho integračného priestoru. Preto sú pripravení investovať mnoho energie do podkopania európskej politiky Východného partnerstva.

Žiaden výsledok výhodný pre obe strany – EÚ a Rusko – teda nie je možný? Neexistuje niečo, čo by mohlo Rusko získať z európskej integrácie svojich susedov?

Z dlhodobého hľadiska to samozrejme je možné. Ak bude EÚ schopná integrovať Ukrajinu, importovať do nej svoje pravidlá a normy, znamená to, že tento proces je do istej miery možný aj v Rusku. A to by pre ruských občanov znamenalo veľa. Ukrajincov považujú za veľmi podobných samým sebe, takže ak sa Ukrajina úspešne transformuje, môžu začať kritickejšie hľadieť na vlastnú domáce pomery. Úspech Ukrajiny môže pomôcť transformovať Rusko.

Zároveň to môže byť prospešné pre ruský biznis. Ten je na Ukrajine veľmi aktívny. Ak začne ukrajinský trh aplikovať európske normy, pomôže im to prispôsobiť sa nim, expandovať na trhy EÚ. Aplikácia týchto noriem je zároveň prospešná sama o sebe, znižuje riziká, ktoré dnes na ukrajinskom trhu existujú kvôli korupcii, nepredvídateľnej legislatíve, politickým tlakom.

Pozadie

Rozhovor vznikol na konferencii "Východné partnerstvo: Po summite vo Vilniuse", ktorá sa konala v Bratislave 22. októbra 2013. Organizátorom podujatia bolo Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Partnermi podujatia bola kancelária Nadácie Friedricha Eberta na Slovensku a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

REKLAMA

REKLAMA