Vladimír Benč: Zavretá hranica poškodí región

Vladimír Benč zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovoril o možných dopadoch sprísnenia režimu na slovensko-ukrajinskej hranici.

Vladimír Benč
Vladimír Benč, SFPA
  • Čo je väčším problémom slovenskej východnej hranice – nelegálni migranti, alebo vybudovanie „novej železnej opony“, o ktorom ste hovorili vo svojom príspevku?

Väčším problémom je vybudovanie novej železnej opony. Nelegálni migranti problémom nie sú. Je to téma pre ministerstvo vnútra. Vybudovanie hranice je komplexnou otázkou, treba ho hodnotiť v širšom kontexte dopadu na región a ekonomickú situáciu, na spoluprácu medzi susediacimi regiónmi a štátmi. Ukázalo sa to už v momente, keď Slovensko zaviedlo pre Ukrajinu víza. Bol to kľúčový problém slovensko-ukrajinských vzťahov. A ak nebudeme s partnerom komunikovať, rovnakým problémom sa môže stať budovanie schengenskej hranice.

  • Pohľad na úrovni regiónu je očividne iný, ako z centrálnej úrovne hlavného mesta…

Áno, lebo my znášame dopady. Už teraz, keď ešte ani schengenskú hranicu nemáme, je situácia zlá. Jej vytvorenie skomplikuje život aj ľuďom na Slovensku. Pre mňa je bližšie ísť za podnikaním alebo na kultúrne podujatie do Užhorodu, alebo Mukačeva, než do Bratislavy. Hranica mi v tom zabráni. Preto nás na východe až tak nezaujíma slovensko-rakúska hranica, ako slovensko-ukrajinská. Jej zatvorenie obmedzí rozvoj v celom regióne, obmedzí možnosti cezhraničného podnikania. Stačí si vypočuť miestnych podnikateľov – kvôli kvótam sem nemôžu doviezť ukrajinských pracovníkov, a aj keby boli kvóty zvýšené, nerieši sa tým všetko. Ako by sem tí Ukrajinci cestovali, keby mali napríklad čakať na hranici dvanásť hodín? Reštrikcie na slovensko-ukrajinskej hranici sú prezentované ako „európska politika“ – asi preto, že sa naši politici za ne boja postaviť. Okrem toho sú prezentované ako technicko-politický problém, nik ale nehovorí o širšom rozmere. O dopade na región.

  • Vyvíja región v tomto na centrálnu úroveň nejaký tlak? Existuje lobing, aby bola politika prispôsobená regionálnym potrebám?

Existuje, ale je obmedzený. Jednak množstvom informácií, pretože tých majú ľudia v regióne menej, než by potrebovali. Na VÚC existuje skupina ľudí, ktorá sa zapája do procesu tvorby priorít pre cezhraničnú spoluprácu, ale to je všetko. Prešovský a košický kraj sa pokúšal vytvoriť spoločný sekretariát pre realizáciu spolupráce na slovensko-ukrajinskej hranici. No kvôli rozhodnutiam v Bratislave sa celé rozhodovanie posúva a podľa posledných dostupných informácií bude cezhraničná spolupráca s Ukrajinou riadená z Maďarska. Spoločný sekretariát pre slovensko-ukrajinskú hranicu bude v Budapešti a to len kvôli tomu, že sa odtiaľ realizoval doteraz program maďarsko-slovensko-ukrajinského partnerstva. Všetko sa bude riadiť mimo regióny, v ňom nevzniknú dostatočné kapacity, maximálne sa budú predkladať projekty. Aj to nekoncepčne, tak že si navzájom konkurujeme.


Vladimír Benč vystúpil 24. novembra 2006 v Košiciach na medzinárodnej konferencii Rozšírenie a dopady Schengenského režimu, ktorú organizovalo Zastúpenie EK v SR, Informačná Kancelária EK v SR a SFPA v rámci projektu Národný konvent o EÚ.

REKLAMA

REKLAMA