Západný Balkán chce byť radšej juhovýchodnou Európou

Problém Kosova bude s postupujúcim prístupovým procesom krajín regiónu čoraz výraznejší, hovorí v rozhovore predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Európy, slovenský europoslanec Eduard Kukan.

Eduard Kukan
Zdroj: eduardkukan.eu

Západný Balkán je rozdelený z pohľadu vízovej povinnosti do EÚ. Ako to vyzerá pre zostávajúce krajiny, ktorých občania ešte stále potrebujú na cestu Únie víza – Bosnu a Hercegovinu a Albánsko, perspektívne Kosovo?

Na začiatok by som chcel povedať jednu vec. Naši partneri z týchto štátov nás prosia, aby sme ich nenazývali západný Balkán. Netvrdia, že ich to uráža, ale hovoria, že oni sú tiež Európa, hoci iná. Oveľa správnejší a dôstojnejší je podľa nich názov juhovýchodná Európa. Možno to súvisí s tým, že už sa naozaj k tej Európe blížia.

S vízami je to komplikované. Mali by sme však byť seriózni a keď EÚ vytýčila určité kritériá, ktoré majú splniť na to, aby bol zavedený bezvízový režim a keď sa po serióznom vyhodnotení týchto kritérií ukáže, že ich spĺňajú, tak si myslím, že by sme nemali z toho robiť politickú otázku a bezvízový styk by sa mal realizovať.

Aj v Bosne a Hercegovine, aj v Albánsku boli tri pracovné misie expertov Európskej komisie, ktorí vyhodnocovali úroveň plnenia kritérií. Dve už dali pozitívnu správu a čaká sa na to, ako ju spracuje tretia. Očakáva sa ale, že bude pozitívna.

V kuloároch sa hovorí, že netreba tieto dve krajiny spájať. Vnímané by to ale bolo veľmi citlivo a Albánci to už aj tak trochu tušia a preto sú veľmi aktívni.

Zavedenie bezvízového režimu má väčší zmysel vtedy, ak by sa to urobilo pred letnými prázdninami a pred dovolenkami, pretože by vtedy už mohli cestovať. Ak to bude neskôr, tak sa boja, aby to nebolo skôr politické rozhodnutie.

Aký vplyv na to podľa Vás budú mať zvýšené počty žiadateľov o azyl z Balkánu v západoeurópskych krajinách?

Po zavedení bezvízového režimu mnohé rodiny zo Srbska a Macedónska vycestovali do Belgicka a Švédska a požiadali o politický azyl. To sa samozrejme nedá. Našťastie tieto štáty podpísali readmisné dohody. Tieto fakty, ktoré môžu byť médiami zveličené, nevytvárajú dodatočnú priaznivú atmosféru na to, aby bol bezvízový styk udelený ďalším krajinám. Návrh ako to riešiť spočíva v tom, že by Macedónsko a Srbsko mali odradiť ďalších od podobného konania, respektíve im vysvetliť, že teraz už nie sú v situácii, aby mohli žiadať politický azyl.

Potom je tu Kosovo, ktoré zaostáva. V uznesení EP bol zahrnutý jeden paragraf, ktorý  výzva, aby Európska komisia začala rozhovory s Kosovom o vypracovaní „cestovnej mapy“, ktorá by aj Kosovo doviedla k bezvízovému styku. Dnes som sa stretol s ministrom zahraničných vecí Kosova, ktorý formuloval ako jednu z požiadaviek práve to, aby sme sa tomuto venovali. Cítia to ako diskrimináciu. Má pravdu v tom, že bezvízový režim je pre ľudí, to nie je ani pre vládu ani pre inštitúcie.  

Slovinci už prestali blokovať prístupový proces Chorvátska, vidíte ešte nejaké úskalia vo finiši prístupových rokovaní Záhrebu?

Ak sa niečo neočakávané neudeje, tak nie. Aj komisár pre rozširovanie Štefan Füle povedal, že je možné očakávať, že v tomto roku sa ukončia prístupové rokovania. Po tom treba ratifikovať prístupovú  zmluvu vo všetkých členských krajinách, čo môže trvať rok, alebo rok aj niečo. Členom sa môže stať v roku 2011 alebo začiatkom roku 2012. Zatiaľ sa neobjavujú prekážky, ak by boli, už by ich avizovali.

Nie sú obavy, že by výnimky z Lisabonu – írske alebo české – ktoré sa do primárneho práva EÚ majú dostať s prístupovou zmluvou najbližšieho členského štátu, mohli nejakým spôsobom skomplikovať vstup Chorvátska?

Ja si myslím, že nie je nálada tieto veci spájať. Vylúčiť to úplne ale nemožno nikdy. Zatiaľ sa neobjavujú takéto úvahy.

Boli medializované informácie, že Bulharsko a Rumunsko by radi podrobili Chorvátov podobnému mechanizmu monitoringu, akému sami od svojho pristúpenia podliehajú. Je to všeobecnejšie rozšírený názor?

Nemám také informácie, ani v kuloároch som nepočul. Ale na mieste Bulharov a Rumunov by som sa nepúšťal do takýchto dobrodružstiev. Myslím si ale, že to nie je šťastné, ak by sa mali do budúcnosti zvádzať takéto mechanizmy.

V nedávnom uznesení EP o pokroku Macedónska sa hovorí, že by mohlo byť dobré stanoviť akýsi symbolický nezáväzný dátum vstupu pre krajiny západného Balkánu do EÚ. Myslíte si, že takéto niečo má význam?

Má to význam. Je to skôr o symboloch a gestách, ale tie sú v politike dôležité, lebo o niečom svedčia. Dosť často sa o tom hovorí aj v diskusiách na zahraničnom výbore alebo v pléne. Bolo by dobré takýto dátum stanoviť. Podľa mňa to odráža priaznivejšiu atmosféru na západnom Balkáne odkedy boli uverejnené posledné správy o pokroku a stratégia rozširovania na rok 2010, kde bolo mnohokrát konštatované, že mnohé krajiny urobili kus práce a veľa pozitívneho na ceste do EÚ.

Rok 2014 sa Vám v tejto súvislosti javí ako …

..veľmi optimistický – preto hovorím, že je to gesto alebo povzbudenie. Vychádza sa z toho, že „európska perspektíva“ nie je prázdne heslo a možno ho používať ako pozitívnu negociačnú páku, aby táto dobrá nálada pokračovala ďalej. Žičlivá atmosféra ale neznamená žiadnu zľavu a budú musieť plniť všetky politické kritériá ak chcú začať prístupové rokovania. Treba pripomínať, že im nič neodpustíme a že skratky do EÚ neexistujú.

Z Nemecka aj Francúzska zaznievajú pomerne jasné hlasy, že bez toho, aby sa Srbsko zmierilo so stratou Kosova sa nemôže stať členom EÚ. Naopak srbský veľvyslanec v Berlíne tvrdí, že štatút Kosova sa vyrieši až keď bude Srbsko v Únii. Ako môžu vedľa seba tieto odlišné predstavy v prístupovom procese existovať?

Ťažko. Problém Kosova bude s postupujúcim prístupovým procesom Čiernej Hory či Albánska stále výraznejší, ak nechcem povedať, že dramatickejší. Ale už si ani nevystačíme s tým, že pri diskusii o  ďalších projektoch rozširovania povieme, že sa bude realizovať „bez ohľadu na súčasný štatút Kosova.“

Srbsko by nemalo brániť vývoju Kosova alebo brzdiť a prijímať aktívne opatrenia na to, aby sa Kosovo nemohlo vyvíjať európsky. Neviem, ako to bude pokračovať v budúcnosti. Kosovčania sami čakajú, že po výroku Medzinárodného súdneho dvora (očakáva sa v júni) ich uzná – a majú to spočítané – ďalších 60 štátov.

Očakávajú, že rozsudok bude v ich prospech ? 

Očakávajú, že to rozhodnutie bude maximálne vágne a hmlisté a oni to budú považovať za svoje víťazstvo. Srbi to tiež budú považovať za svoje víťazstvo. Podobne ako keď v Haagu rozhodli o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. My sme hovorili, že sme vyhrali a Maďari tiež hovorili, že vyhrali. To je čaro medzinárodných právnikov, ktorí to vedia takto napísať.

Minister zahraničných vecí Kosova mi povedal, že im 60 štátov sľúbilo, že ich potom uznajú. Teraz je to 65 plus ďalších 60, ktoré očakávajú. Sľubujú si posilnenie vlastnej pozície a očakávajú, že Srbi budú mať menšie šance nejakým spôsobom približovanie do EÚ pribrzdiť.

Samozrejme sa dostávame k otázke oficiálneho uznania alebo neuznania Kosova. Zdá sa, že tých päť štátov Európskej únie, ktoré doteraz oficiálne Kosovo neuznali, nehodlajú v blízkej budúcnosti meniť svoje rozhodnutia. Niektoré dokonca pritvrdzujú svoje stanoviská, to je prípad Cypru. Minister zahraničných vecí Cypru povedal, že aj keby Srbsko uznalo nezávislé Kosovo, oni ho neuznajú. Ale to je trochu nerealistické. 

Minule bola v EP delegácia kosovských Srbov. Nedávno sa zúčastnili municipálnych volieb. Belehrad dal odporúčanie, aby sa na voľbách nezúčastnili – nešťastné odporúčanie. 75 % kosovských Srbov nakoniec volilo a v štyroch municipalitách vyhrali a majú svojich starostov. Dvaja z nich tu boli a vystupovali veľmi rozumne.

Bulharsko ponúklo Catherine Asthonovej aj Hermanovi Van Rompuyovi, že je „pripravené zohrať úlohu koordinátora stratégie Únie pre západný Balkán“. Čo o tom súdite?

Každá rozumná iniciatíva, ktorá by mohla pomôcť situácii je vítaná. Nie som si úplne istý, či takáto iniciatíva z tejto krajiny môže spĺňať tento predpoklad. Bulharsko malo ešte donedávna problémy samo so sebou…

Ako vidíte faktor členstva v NATO na Balkáne v porovnaní s našou situáciou, kde boli členstvo v NATO a EÚ veľmi úzko spojené?

Zohráva to určite pozitívnu úlohu aj v tomto regióne, ale nie aktívne pozitívnu ako v našom prípade. Bez ohľadu na to, že je Albánsko členom NATO je ich prístup do Únie spomalený, nehrá tam až takú výraznú úlohu. Macedónsko bolo vetované Grékmi, čo bolo voči nim neférové. V tomto prípade otázka členstva v NATO skôr skomplikovala celú situáciu.

Ako z Vášho pohľadu hodnotíte momentálne využívanie potenciálu slovenskej diplomacie a slovenského know-how na Balkáne?

Využívame ho. Máme tam viac zastupiteľských úradov a nedávno sme otvorili ďalšie v Tirane a Skopje. Fyzická prítomnosť tam je. Slovensko má naozaj dobré meno a zo strany týchto štátov je záujem o naše skúsenosti. V Macedónsku máme slovenského diplomata, ktorý je poradcom ministra zahraničných vecí Milošovského. Pán minister Lajčák nemôže skryť svoju náklonnosť k tomuto regiónu a veľmi aktívne tam pracuje, zúčastňuje sa rôznych konferencií. Slovensko je tam cítiť podľa mňa výrazne. Je dobré, že jednotlivé krajiny majú záujem o získavanie našich skúseností, napríklad Chorvátsko, kde sme než začali prístupové rokovania poslali našich najlepších odborníkov. To je tiež prípad Srbska. Keď organizujú rôzne konferencie pozývajú zástupcov zo Slovenska. Naša diplomacia je aktívna adekvátne tým možnostiam, ktoré sme objektívne predchádzajúcou aktívnou diplomatickou činnosťou získali.

REKLAMA

REKLAMA