Chýba povedomie o význame a ochrane dát

Pre virtuálnu komunikáciu obyvateľov veľkých miest platia rovnaké pravidlá ako pre fyzické komunity. Prístup jednotlivcov, ktorí by ich narúšali, sa dá v oboch prípadoch obmedziť, povedal pre EurActiv.sk kanadský odborník na informačné technológie Vaclav Vincalek.

Vaclav Vincalek
http://euractiv.sk

Na Slovensko ste zavítali v rámci projektu ERA-Can+, ktorý má podporiť spoluprácu kanadských vedcov s kolegami z Európskej únie. Ako sa dá dostať od vytvárania priestoru pre verejnú diskusiu k medzinárodnej vedeckej spolupráci?

Náš pohľad na inteligentné mestá (smart cities) hovorí, že samotné mesto je len tak inteligentné ako ľudia, ktorí v ňom žijú. Čím viac komunikačných technológií im umožní komunikovať, tým sa nápady ľahšie dostanú aj inde, na iné kontinenty.

Ak sa raz niečo dostane na internet, je to už dostupné všetkým. Preto dialóg o rôznych otázkach, ktorý vedú občania v jednom meste, môže preniknúť do miest po celom svete.

Aká je rola inteligentných miest? A čo špeciálne ponúka Vancouver?

Vancouver má šťastie či výhodu v tom, že je veľmi bohatý. V podnikateľskej sfére výrazne podporuje inovácie. Ponúka hustú sieť firiem, ktorá láka prísť aj ďalšie a inovovať. Z geografického hľadiska je tiež výhodná jeho poloha v blízkosti Spojených štátov a Ázie. Vo Vancouveri je viacero známych startupov, no je blízko aj Redmondu, kde sídla Microsoft či Amazon. Jednoduché je tiež dopravné spojenie do Silicon Valley.

Je šanca, že sa záležitosti, ktoré by zmodernizovali mestá, budú riešiť na celospoločenskej úrovni?

Myslím si, že s tým, ako sa komunikácia stáva jednoduchšia, ako napredujú sociálne médiá, sa tiež zdieľanie nápadov stáva jednoduchším. Dá sa ľahšie zacieliť väčšie publikum, nové komunity a tiež sa taká zaujatá komunita ľahšie vytvára. Potom je už len otázkou to, aký vplyv budú mať ma miestnu samosprávu.

Môžete nám povedať ako sa vo vašich projektoch prejavuje európsky element?

Naše projekty necielime na konkrétne špecifické oblasti. Viac nás zaujíma mesto ako samostatná jednotka, nezáleží na tom, či je v Európe, Severnej Amerike alebo v Ázii. Niektoré problémy sú totožné bez ohľadu na hranice.

Podľa tejto logiky ani nemáme európsky program. Snažíme sa vytvoriť projekty pre mestá v rozdielnom vývojovom štádiu. Chceme prepojiť mestá, keď dosiahnu istú veľkosť a úroveň infraštruktúry, geografická poloha nehrá rolu.

Do akej miery sa spoločne so zberom dát pracuje na posilňovaní bezpečnosti a odolnosti voči spamu?

Najdrahšie je vždy vytváranie koncových bodov – aplikácií. U nás máme tú výhodu, že je ťažké nájsť miesta bez wifi pripojenia, na čom sa podieľali veľké telekomunikačné spoločnosti. Vytváranie tzv. back-end infraštruktúry je omnoho triviálnejšie vďaka cloudovým riešeniam.

Bezpečnosť dát ako taká je však niečo, čo nie je úplne vyriešené. Pravdepodobne to bude trvať omnoho dlhšie. Mnohé organizácie stále nechápu, ako sú dáta dôležité a ako ich ochraňovať. Napriek tomu, že existuje veľa spôsobov šifrovania, povedomie chýba.

Na skladovanie dát máme množstvo technológií. Keď sa však zíde viacero vývojárov, tak ich zaujíma vytvorenie niečoho, čo ľudia kúpia. Bezpečnosť a ochrana sú vždy až na druhom mieste.

Ako teda reagovať na ohrozenie dát? Verejné internetové fórum môže dobre fungovať až do momentu, kedy niekto znefunkční nezmyselnými správami.

S tým na 100 % súhlasím. Keď žijete v nejakej komunite alebo čo i len v bytovke, tak je to rovnaký koncept, ako keď sa niekto prisťahuje a začne robiť problémy.

To je však fyzická komunita, tú virtuálnu môže ohroziť aj niekto, kto je tisícky kilometrov ďaleko…

Áno, ale aj tu si komunita môže zvoliť to, kto sa na nej bude podieľať. Máme tu miestne spoločenstvá, ktoré rozhodujú o tom, kde mesto investuje do zlepšenia – napr. parky, ihriská a pod. Ak ste súčasťou komunity, tak môžete rozhodnúť, čo spravíte.

Dôležitým prvkom sú tu anonymita dát a zároveň ochrana súkromia. Otázkou je teda to, že keď sa niekto rozhodne prispieť prostredníctvom svojho smartfónu, tak vieme, že existuje a že mu to sieť povolila. Stále však môžeme ochrániť jeho anonymitu. Ak chceme názory ľudí iba z istej oblasti, tak poznáme jej GPS súradnice či špecifické telefónne číslo. Ľudia odinakiaľ sa jednoducho nepripustia. Technológia by tu na to bola, ľudia sa len musia rozhodnúť, či ju použiť.

Je tu veľa organizácií, ktoré sa venujú internetu vecí (Internet of Things). Nás skôr zaujíma prístup k dátam. To nemusí znamenať budovanie novej infraštruktúry. Dáta a informácie by sa ale mali dostávať k občanom. Je v zásade jedno či prechádzajú istou cenzúrou alebo sú priamo od občanov. Z toho podľa mňa vyvierajú inovácie pre inteligentné mestá.

Pozadie

Vaclav Vincalek je kanadský IT odborník a podnikateľ českého pôvodu. V Bratislave prezentoval inovatívny projekt Urban Opus, ktorý skúma využitie fenoménu big data pre lepšiu správu mestskej spoločnosti, zvyšovanie kvality života v mestách a ich ekonomický rozvoj.

Rozhovor sa uskutočnil 8. júna na kanadsko-slovenskom inovačnom fóre „Canadian & Slovak Partners for Innovation“.

REKLAMA

REKLAMA