Storify by v Európe nevzniklo

Európania neinovujú aj preto, lebo sa nevedia rozlúčiť s minulosťou, tvrdí zakladateľ úspešného start-upu v oblasti médií.

Xavier Damman
Zdroj: Wikimedia Commons

Podobne ako veľa iných podnikateľov v technologickom sektore ste sa presťahovali do USA, aby ste rozbehli svoju spoločnosť. Prečo ste nezačali v Európe?

Ľudia sa ma často pýtajú, či by som mohol vyvinúť Storify v Európe. Odpoveď je: nie. Nemohlo by to tu fungovať. Snažil som sa najprv nájsť peniaze v Belgicku, ale bolo to takmer nemožné.

V Európe musíte predložiť kompletný biznisplán toho, ako sa bude spoločnosť vyvíjať. V USA to od vás investori nechcú.

V prípade Storify išlo aj o to, že si vyžaduje rovnaké úsilie vyvinúť produkt pre belgické, či nemecké noviny ako ho vyvinúť pre CNN a The New York Times. No európske média budú nasledovať to, čo robia americké. Ak teda presvedčíte The New York Times, aby vás používali, dostanete k tomu zadarmo celý európsky trh.

Opačne to neplatí. Je preto omnoho lepšie zamerať sa na americký mediálny trh, keďže tam sa pozerajú aj ostatní.

Generálny riaditeľ DG Connect Európskej komisie Robert Madelin na diskusii Future media Lab tvrdil, že Európania si najprv musia ujasniť, v čom sú dobrí a potom to môžu tvorcovia politík zohľadniť. Súhlasíte?

Áno, úplne. Povedal by som dokonca, že to nie je o vytváraní konkurenčného európskeho prostredia, je to o reagovaní na realitu. V Európe to najlepšie, čo môžeme urobiť, je poslať náš najinovatívnejší podnikavý talent do USA. Týmto spôsobom vedia niečo dokázať.

Je to ako belgický futbalový tím: nikdy nebol lepší ako je teraz, keď všetci jeho hráči hrajú v zahraničí.

Ak sa talent dostane tam, kde potrebuje byť, aby sa rozvinul, profituje z toho každý. Vráti sa to do vašej ekonomiky späť, pretože to inšpiruje ľudí, aby začali robiť nové veci. Niektorí z nich sa stanú úspešnými a investujú peniaze do európskych firiem.

Preto by sme sa mali prestať snažiť replikovať Silicon Valley a namiesto toho začať pracovať s nimi, aby sme si vychovali talent, ktorý v Európe máme. Nikdy nebudeme miestom, kde sa deje inovácia v tých oblastiach, v ktorých sú dobrí v Silicon Valley. Môžeme sa ale stať miestom, ktoré inovuje v iných oblastiach a iných sektoroch priemyslu.

V ktorých technologických odvetviach môže podľa Vás Európa hrať vedúcu pozíciu v inováciách a rozvinúť svoju expertízu?  

Zoberte si napríklad hudobný priemysel. Máme Soundcloud (sociálna sieť na hosťovanie audiozáznamov) so sídlom v Berlíne. Máme Spotify vo Švédsku (služba na streamovanie hudby) alebo Last FM v Londýne (online rádio služby).

Sú tu naozaj silní hráči v hudobnom priemysle a to je napríklad jedna oblasť, na ktorú sa dá sústrediť. Nesnažiť sa súťažiť, ale prísť s niečím novým.

Médiá sa potýkajú s problémami takmer všade, akcionári dúfajú, že start-upy ako je ten Váš biznisu pomôžu. Veríte tomu, že sa európsky mediálny sektor dostanú z krízy inovácie?

Myslím si, že najväčším problémom je dedičstvo: ľudia chcú ochraňovať dedičstvo. Trochu ma znepokojuje ak niekto ako CEO Roularta (belgicko-francúzska mediálna skupina) žiada od tvorcov politík, aby nastavili pravidlá tak, aby mohli ďalej robiť, čo robili doteraz. To je ako keby povedal: „Prosím urobte také pravidlá, aby nás nikto nemohol ohroziť“.

Rád hovorím, že ak by dinosaury boli ako Európania, ľudia by sa nikdy nestali. Musíte byť schopní sa rozlúčiť s minulosťou a prijať niečo nové. Európanom to veľmi nejde.

Aké je teda podľa Vás úloha EÚ napríklad na mediálnom trhu?

Úlohou podľa mňa nie je ochraňovať tohto alebo iného hráča, ale vytvoriť kontext, aby ľudia tvorili hodnotu. To znamená, že vládne orgány by mali stavať cesty aby ľudia mohli cestovať a stretávať sa, vytvoriť infraštruktúru, aby mal každý prístup k internetu, poskytnúť zdravotnú starostlivosť, aby ľudia ľahko nepodliehali chorobám, ako sa to deje v USA.

Bol som veľmi prekvapený, že ľudia, ktorí hovorili za Európsku komisiu o budúcnosti mediálneho obsahu nemajú žiadnu skúsenosť s prácou v mediálnom prostredí.

Ľudia v Európe radi hovoria o veciach ako sú inovácie. Radi o veciach teoretizujeme, radi platíme akademikom, aby analyzovali a študovali problémy. To ale k ničomu nevedie. Čím viac o tom rozprávame, tým menej robíme.

REKLAMA

REKLAMA