Európske mestá „frustruje“ inovačná politika

Najväčšie európske mestá sa domnievajú, že definícia Európskej komisie o inováciách sa príliš sústreďuje na sektor obchodu a výskumu. Európske mestské centrá sa pritom hemžia príkladmi sociálnej, organizačnej a trhovo- orientovanej inovácie, povedal v rozhovore pre EurActiv generálny tajomník Eurocities Paul Beval.

Paul Bevan
foto zdroj: Sout East England, Councils and Communities

S Paulom Bevanom sa rozprával Gary Finnegan.

  • Inovácie sa stali lajtmotívom novej Európskej komisie, ktorá teraz pracuje na pláne výskumu a inovácií. Myslíte si, že EÚ má v tejto oblasti správne priority?

Nuž, trochu nás frustruje zameranie na výskum a vývoj, a trhové inovácie. Tieto veci sú veľmi dôležité pre globálnu konkurencieschopnosť Európy a to nechceme znižovať. Znepokojuje nás však, že úloha mestských zastúpení ako inovátorov a uľahčovateľov trhových inovácií nie je súčasťou diskusie.

Veľké mestá robia veľa v oblastiach ako vzdelávanie, plánovanie a poskytovanie verejných zdrojov- môžu pospájať inovácie v mnohým oblastiach. Mestá vytvárajú príležitosti pre podnikateľov, ale aj pre veľké podnikanie. Napríklad, Siemens spolupracuje s mestami na energetickej efektívnosti v budovách. Takže by sme nemali prehliadať potenciál miest.

Máme novú komisiu, novú komisárku a nové myslenie, ale to čo tvrdíme- a s Máire Geoghegan-Quinn sa zakrátko stretneme, je, že európska inovačná stratégia sa nemusí vždy uskutočňovať pomocou veľkých projektov. Je to tiež o inkubátoroch inovácií a rozvoji podnikania- niečo, na čom spolupracujú mestá a univerzity.

  • V čom sú mestá samotné inovatívne?

Ľudia pracujúci v mestách musia inovovať stále. S tlakom, ktorý je na náš rozpočet, musíme hľadať nové cesty ako uskutočňovať veci. Pozrite sa na eVládu, internetové služby pre miestne úrady. To, čo je teraz bežné vyzeralo pred desiatimi rokmi ako výzva. Inovácie sa uskutočnili, ale v skutočnosti sa neoslavujú v rovnakej miere.

  • Čo sociálne inovácie? Je to niečo, čo môžu zastrešiť mestá?

Sociálne inovácie sú o tom, ako žijeme, a mestá v tom zohrávajú úlohu- hoci mnoho iniciatív prichádza od občanov. Napríklad časopis Big Issue je (v Británii) veľmi dobre zavedeným spôsobom, ktorým sa podporujú bezdomovci, aby si sami pomohli. Ďalším príkladom sociálnych inovácií, kde si občania našli novú cestu ako niečo zorganizovať, sú úverové jednotky (credit union).

  • Čo poháňa sociálne inovácie?

Zelená agenda podnieti zmeny v spôsobe ako žijeme svoje živote. V skutočnosti už priniesla zmeny. Vidíme ľudí, ktorí sa obzerajú ako by si mohli pestovať svoje vlastné jedlo, ako by mohli recyklovať a zdieľať. Niektoré z týchto vecí podporuje miestna vláda. Internet je pre tento druh iniciatívy veľkou výhodou. A miestne vlády majú svoje vlastné uhlíkové ciele, ktoré musia splniť, takže to ľudí tlačí, aby sa dívali odlišne na to ako spraviť veci.

  • Je pravdepodobné, že súčasťou inovačného plánu Európskej komisie bude verejné obstarávanie. Ako sa môžu priority financovania miest využiť na rozvoj inovácií?

Kúpyschopnosť miest je skutočnou pákou pre zmenu. Výzvou je spojiť sa, aby sa táto sila ešte zvýšila. Zoberte si napríklad ekologické autobusy. Mestá sa pokúšali spolupracovať cezhranične na vytvorení jednotnej špecifikácii pre zelené vozidlá. To nie je veľmi jednoduché kvôli zákonom o verejnom obstarávaní, ale malo by byť možné rozvinúť normy, ktoré už niekoľko miest využíva. Výrobcovia sú tiež veľmi ochotní spolupracovať s miestnymi vládami na výrobe ekologických autobusov a vozidiel na zvoz odpadkov.

  • Zelená doprava sa zdá byť niečím, čo mestá berú veľmi vážne. Čo teda robia európske mestá v tejto oblasti?

Doprava je jedna z oblasti, kde budú mestá zohrávať kľúčovú úlohu. V mestách sa vytvára 85 percent HDP, 75 percent obyvateľov žije v mestských centrách a odtiaľ pochádza 80 percent našich uhlíkových emisií. Takže mobilita a emisné ciele vytlačili dopravu na vrchné priečky agendy.

Električky zažívajú v Európe obrovskú renesanciu. Začalo to v Nantes a Strasbourgu, ale teraz to robia aj ostatné mestá. Ani elektrické autá a hybridy nebudú jediným riešením, lebo stále ostáva problém zápch. Môžete inovovať ako chcete, ale keď sa nikam nedostanete, poškodzuje to konkurencieschopnosť.

Dejú sa aj iné veci, ako spolupráca medzi Parížom a Londýnom v oblasti elektronických vozidiel. Alebo plán mestských bicyklov, ktorý vôbec nestojí veľa. V skutočnosti ten prvý, v Lyone, nestál nič. Financoval sa v celej miere z reklamy.

Jedna vec, ktorú by som o doprave povedal, je, že informácie sú kľúčové. Ak poskytnete lepšie informácie o spôsobe cestovania, je oveľa pravdepodobnejšie, že zmeníte správanie ľudí. Teraz môžete používať mobilný telefón na získavanie informácií o časoch vlakov alebo autobusov, a dokonca môžete za svoj internetový lístok aj platiť pomocou telefónu. V Tallinne majú systém, kde si môžete pomocou telefónu kúpiť hodinový lístok na verejnú dopravu. Nie je to nová technológia- v Estónsku to tak robia už päť rokov.

Mobilné telefóny majú veľký potenciál v oblasti informácií o verejných službách. Myslím si, že mobilné telefóny nahradia čipové karty.

  • V mestách nedávno stúpla popularita verejno- súkromných partnerstiev, ale tento trend nie je imúnny voči kritike. Myslíte si, že PPP sa budú teraz, kedy sú rozpočty miest napäté, využívať vo väčšej miere?

Áno, myslím si, že využívanie PPP porastie. Je tu však také rozličné množstvo kontraktov, že je ťažké zovšeobecňovať. Aby sme sa vrátili späť k príkladu toho, čo robia Siemens a miestne vlády v oblasti energetickej efektívnosti budov- súkromný partner investuje dosť veľkú časť kapitálu výmenou za záväzok, že prinesie výsledky.

Tie, o ktorých sa hovorilo, sú dlhodobé projekty- ako nemocnice a školy- ktoré majú dlhodobý prenájom za vysoké náklady. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že nie sú lacnejšie.

Súkromný sektor so sebou prináša určité odborné znalosti, ale ľudia sa obávajú, či je PPP ich jediná možnosť.

  • Existuje vnímanie, že mestá viac nevedia dodať samé niektoré služby?

Mnohé mestá veľmi silne pociťujú, že by si mali zachovať právo robiť veci po svojom. Komisia poskytla záruku, že si posvieti  – opäť- na služby verejného záujmu. Je tu tlak z Parlamentu, ktorému dominuje EPP (ľudovci), a Komisie na otvorenie trhu pre súkromný sektor. Mestá nechcú byť tlačené do toho, aby tak urobili.

Len vo Viedni- obrovskej jednotke, ktorá zamestnáva približne 55 tisíc ľudí- je záväzok robiť si všetko sám. Štokholm, na druhej strane, využíva mnoho iných zdrojov a vytvára veľa partnerstiev so súkromným sektorom. Je to záležitosť každého mesta a záleží to na kultúre.

  • Jenou z oblasti, kde mestá priamo podporujú podnikanie, je financovanie klastrov. Je to stále dôležitá súčasť stratégie? 

Lyon vedie v našej snahe o klastre pomocou partnerstva Clusnet. Mnoho našich miest spolupracuje v oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad Toulouse, Bristol a Hamburg, ktoré majú všetky letecké klastre pracujúce na Airbuse. Pomocou klastrov vystupujú mestá ako rozvojové agentúry pre svoj región a vytvárajú siete, ktoré pomáhajú prelievaniu myšlienok pomocou spájania ľudí.

  • Aký strednodobý dopad bude mať na rozpočty miest verejný dlh narastajúci od začiatku krízy?

Bude tu veľký tlak na verejné rozpočty a bude si to vyžadovať viac inovácií, aby sa robilo viac s menším množstvom. Pre tých, ktorí sa spoliehajú na vládne granty, bolesť ešte neprišla. Tí, ktorí sa spoliehajú na dane, ju už pocítili. Niektoré mestá už odviedli investície na boj proti kríze, ale to jasne znamená, že najbližšie dva či tri roky tu bude menej prostriedkov na investovanie.

REKLAMA

REKLAMA