Inteligentná špecializácia má ďaleko od centrálneho plánovania

Európska komisia podporuje stratégiu „inteligentnej špecializácie“ v oblasti inovácií. Regióny by mali investovať tam, kde to má zmysel. Najväčším problémom je, čoho sa vzdať, hovorí v rozhovore generálny riaditeľ Európskej komisie pre výskum a inovácie Robert-Jan Smits.

Jan-Robert Smits
Robert-Jan Smits, generálny riaditeľ Európskej komisie pre vedu a inovácie (Lisbon Council's Flickr photostream)

Program Horizont 2020 predpokladá významné navýšenie financií do inovácií. Je v súčasnosti podpora podnikateľov menšou prioritou?

Objem financií programu Horizont 2020 výrazne vzrástol v porovnaní s predošlým programom FP7 (Siedmy rámcový program pre výskum a technický rozvoj) – a to z 50 na 80 miliárd eur. Predstavuje však len 8% z celkového rozpočtu EÚ a iba 8% toho, koľko dávajú členské krajiny ročne na vedu a inovácie. 

Ak sa pozrieme na národné vlády, to, že Španielsko zoškrtalo svoj rozpočet na vedu o 600 miliónov eur nie je z dlhodobého pohľadu dobré.

Musíme investovať do vedy a inovácií na národnej, regionálnej aj európskej úrovni, aby sme dokázali udržať krok so Spojenými štátmi. Stále máme pred sebou dlhú cestu.

Som veľmi znepokojený tým, že banky – kvôli rekapitalizácii a pravidlám vyplývajúcim z dohody Bazilej III – neposkytujú dostatok úverov malým a stredným podnikateľom, ktoré zúfalo potrebujú zdroje na podporu svojho rastu.

To je kľúčová úloha pre európske programy, aby sa pokúsili vyplniť túto medzeru a reflektovali na toto zlyhanie na trhu.

Existuje teda nejaká európska stratégia, ktorá by sa zaoberala týmto nesúladom medzi vedou a rozpočtami na výskum?

Európska komisia každý rok prezentuje odporúčania k národným programom reforiem, ktoré sú súčasťou európskeho semestra.

V nich vyzývame krajiny na to, aby investovali do vzdelávania, vedy a inovácií, pretože to sú sféry, ktoré prispievajú k rastu v dlhodobom aj strednodobom horizonte.

Funguje to? Predsa sú to len odporúčania….

Máte pravdu, sú to len odporúčania. V Európe však postupne rastie trend v prospech udržania týchto investícií, pretože inak by sme zabili perspektívu dlhodobého rastu.

Je tu tlak zo strany Komisie v prospech „inteligentnej špecializácie“, teda akejsi regionalizácie priorít v oblasti výskumu. Ako to vnímajú členské štáty?

Je to niečo, čo je súčasťou štrukturálnych fondov. Asi 80 miliárd eur je rezervovaných pre vedu a inovácie na regionálnej úrovni – na budovanie kapacít, univerzít, inkubátorov, vedeckých parkov.

My však nechceme, aby sa tieto peniaze využívali necielene alebo preto, že je v móde mať centrum pre nanotechnológie. Ich čerpanie musí vyplývať zo stratégie inteligentnej špecializácie.

Výsledkom je, že všetky krajiny aj regióny sa snažia prichádzať s takouto stratégiou založenou na analýze SWOT – teda analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb.

V praxi to znamená zníženie počtu výskumných oblastí, v ktorých sú niektoré krajiny slabé, čo môže byť náročné povedzme z hľadiska národnej hrdosti. Darí sa to?

Najväčším problémom je skutočne definovať to, čoho sa vzdáte. Nedávno som navštívil krajinu – nepatrí medzi najvyspelejšie – ktorá tvrdí, že má 42 centier excelentnosti. Ako je možné ich udržať? Toto jednoducho nie je kredibilné. Taká krajina potrebuje reformu, ktorou by sa posilnili tie úspešné a zrušili tie slabé. Takže áno, vyžaduje si to niekedy aj tvrdé opatrenia.

Mali by sa teda krajiny špecializovať na isté druhy tovarov. Povedzme Nemecko na autá, Francúzsko na jadro, Taliansko na voňavky a luxusné tovary?

To znie ako centrálne plánovanie a my niečo také samozrejme nechceme.  Inteligentná špecializácia nie je o tom. Ide o to, čo si každá krajina alebo región zadefinuje, že sú jeho tradičné silné a slabé stránka a na tom by vedeli vystavať svoju budúcnosť.

Je to založené na SWOT analýze. Nejde o centrálne plánovanie, ale o prístup zdola nahor, ktorý zahŕňa aj stakeholderov.

Kedy to podľa vás prinesie ovocie?

Krajiny nám teraz posielajú partnerské dohody a operačné programy. Máme aj prvotriedne príklady krajín, ktoré už prišli so stratégiou inteligentnej špecializácie aj s riešeniami založenými práve na ich silných stránkach.

Je to však dlhodobý proces a vyžaduje si to aj rozhodovanie o tom, čo zrušiť či definovať, ktoré sú tie zle nastavené priority. Nikto to nerobí rád, ale bude nevyhnutné to  podstúpiť.

Pokiaľ ide o daňové úľavy pre vedu a inovácie, podľa poslednej správy Komisie predstavovali 0,14 % HDP Únie v roku 2009. Je to niečo, čo je Komisiou vnímané pozitívum alebo je dôvod na obavy?

Myslím si, že je to pozitívum. Ide o relatívne nový nástroj, hoci niektoré krajiny už majú s tým skúsenosti a máme sa ešte veľa čo učiť. Sú efektívnejšie ako daňové úľavy alebo granty? My sa na to pozeráme z tohto uhla pohľadu a snažíme sa nájsť najlepší postup.

Zatiaľ nie je možné skonštatovať, či sú daňové stimuly efektívnejšie ako granty. Môže to byť výhodnejšie pre malé spoločnosti, pretože dokážu znížiť administratívnu záťaž prostredníctvom zjednodušeného daňového formulára.

Ide o zaujímavý nástroj, ktorý monitorujeme. Myslím si však, že vlády by vždy mali mať k dispozícii portfólio nástrojov – a to od grantov, daňových stimulov až po daňové úľavy.

Obávate sa, že by sa daňové stimuly mohli zneužívať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v niektorých sektoroch?

Pokiaľ ide o vedu a inovácie, zatiaľ tu nie je taká situácia, že by sa tieto nástroje zneužívali na daňové úniky. Myslím, že krajiny experimentujú, čo by mohlo byť najefektívnejším spôsobom na podporu inovácií v privátnom sektore.

Ide to cez granty, verejné obstarávania, daňové stimuly? Myslím si, že každý z nástrojov má svoj význam, keďže sú posudzované ako súčasť portfólia. Nebolo by múdre si vybrať len jeden spôsob a žiadnej vláde by som to ani neodporúčal.

REKLAMA

REKLAMA