Interview: Reformy vytvorili základ, Lisabon je nový test

V interview so Jean-Ericom Aubertom, ekonómom Svetovej banky, sa EurActiv rozprával o šanciach Slovenska naplniť ciele Lisabonskej stratégie.

 

  • Keď hovoríme o Lisabonskej stratégii, súhlasíte viac s predsedom Komisie Barrosom, podľa ktorého má Európa stále šancu jej ciele naplniť, alebo skôr s ministrom financií Miklošom, podľa ktorého je nerealistická?

Myslím, že všeobecný cieľ, ktorý Lisabonská stratégia vytyčuje, správny. Myšlienka rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti založenej na poznatkoch a inováciách je správna. Potrebujeme však silnejšie pripútať ambiciózne ciele ku členským krajinám. Jedným z problémov je, že ciele nie sú dosť konkrétne – preto je ťažké mobilizovať jednotlivé spoločenské skupiny na ich dosiahnutie. Ak máte konkrétnu vec, ako vybudovať Airbus 380, potom viete ľudí mobilizovať. No pozrite sa na Lisabonskú stratégiu. Jej ciele sú príliš všeobecné: „Najkonkurencieschopnejšia poznatkovo orientovaná…“

  • Niektoré krajiny EÚ už ciele Lisabonskej stratégie napĺňajú. Aké sú šance Slovenska, že sa mu to podarí?

Reformy, ktoré sa dokončili, sú značné. Vytvorili základ pre budúcnosť – v zmysle privatizácie bankového sektora, reformy daní, trhu práce… Teraz je potrebné budovať vysoko kompetitívnu ekonomiku, ktorá bude úspešná vďaka orientácii na poznatky. To je nová výzva. Najbližšie tri roky budú testom. Nie je to totiž rovnaká práca ako reformy, bude potrebné líderstvo iného typu.

  • Aká môže a má byť úloha verejných financií v budovaní poznatkovo orientovanej ekonomiky, napríklad v oblasti výskumu a inovácií?

Je skutočne potrebné vytvoriť objektívny evaluačný mechanizmus, aby sme si boli istí, že rozličné typy investícií do výskumu a vývoja sú objektívne hodnotené. Tak zabezpečíme efektívne využitie všetkých zdrojov, na čom majú záujem všetci ich poskytovatelia – slovenská vláda, Európska únia, firmy. Pri vytváraní dobrého evaluačného mechanizmu budú pre vás veľmi dôležití vonkajší experti, využívajú ich aj úspešné severské krajiny.

  • Majú verejné financie zohrávať aj úlohu iniciátora výskumu a inovácií?

Možné to je. Ak existuje oblasť, ktorá môže posunúť krajinu výrazne vpred, v ktorej sú jej výsledky naozaj dobré, môže byť užitočné podporiť ju verejnými zdrojmi, poskytnúť určité kritické množstvo. No je potrebné byť selektívny.

  • V Lisabonskej stratégii je veľký dôraz kladený aj na financovanie výskumu zo súkromných zdrojov…

Áno ale musíte sa prispôsobiť situácii. V krajinách ako Slovensko je množstvo verejných zdrojov vydávaných na výskum a vývoj, vyjadrené v pomere ku HDP, dosť malé. Bez problémov by to mohlo byť viac. Súkromný sektor sa začne o takéto investovanie zaujímať, keď má výskum a vývoj určitú úroveň.

  • Minister financií Mikloš hovoril o dvoch pilieroch, ktoré Lisabonská stratégia má – jedným z nich je udržanie reforiem, druhým budovanie poznatkovej ekonomiky. Svetová banka pri navrhovaní súčasných reforiem, i pri ich realizácii, slovenskej vláde výrazne pomáhala. Akú úlohu chce hrať v druhej časti, v budovaní poznatkovo orientovanej ekonomiky?

Ak si to bude slovenská vláda žiadať, budeme jej schopní poskytnúť technickú a expertnú pomoc. V súčasnej dobe jej pomáhame v oblasti reformy vzdelávania, podobne sa môžeme angažovať pri budovaní informačnej spoločnosti, či hľadaní spôsobov financovania výskumu a vývoja.

  • Nakoniec ešte jedna všeobecnejšia otázka. Veľkou diskusiou prebiehajúcou okolo Lisabonskej stratégie je, na ktoré z jej pilierov sa treba zamerať – „konkurencieschopnosť“ a „rast“, alebo „sociálnu kohéziu“ a „environmentálnu udržateľnosť“. Aký je váš názor?

Podľa mňa je to nesprávna otázka. Najinovatívnejšie spoločnosti patria tiež medzi najviac sociálne kohézne. Je potrebné, aby boli do zvyšovania rastu a konkurencieschopnosti zapojené všetky sociálne skupiny, aby boli partnermi. Ľudia musia byť za reformy mobilizovaní, kompetencie medzi centrálnou a lokálnou úrovňou musia byť správne rozdelené. Lekcia, ktorú sme sa naučili od severských krajín je, že tieto ciele sa navzájom nevylučujú.

REKLAMA

REKLAMA