Michel Bauwens: Uber treba regulovať rovnako ako ostatných

Belgický aktivista hovorí o nevýhodách a alternatívach zdieľanej ekonomiky.

Michel Bauwens
Michel Bauwens, (zdroj: Bethany Horne/Wikimedia Commons)

Diskusia o zdieľanej ekonomike sa do veľkej miery točí okolo zdaňovania a sociálneho zabezpečenia. Taxikári v Paríži a v Bruseli sa sťažujú na neférovú konkurenciu zo strany vodičov Uberu, ktorí vraj neplatia sociálne zabezpečenie. Aký je váš názor, mala by byť regulácia vodičov Uberu rovnaká ako pre taxikárov?

V zásade áno. Nové modely, akými sú Uber a Airbnb, nesúťažia v rovnakých podmienkach. Týka sa to najmä pracovného práva a je tu preto dôvod vytvárať rovnaké podmienky.

Je toho však viac. Z pohľadu samostatne zárobkovo činných osôb je táto práca neistá, keďže nemajú stabilný príjem. Potrebujú teda špeciálnu ochranu, pre ktorú bude potrebné hľadať vhodnú rovnováhu.

Niektorí vodiči Uberu ale stabilný príjem majú. Cez deň pracujú ako „oficiálni“ taxikári a neskôr si privyrábajú.

Istotne to tak býva. Vo všeobecnosti je priemerný príjem vodiča Uberu 13 dolárov za hodinu a aj to za predpokladu, že majú zamestnanie na plný úväzok, čo väčšina z nich nemá. Musíte sa pozrieť na záujmy všetkých zamestnaných, vrátane nezávislých pracovníkov.

Rôzne krajiny a mestá pristupujú k regulácii služieb Uber a Airbnb viacerými spôsobmi. Niektoré ich ale priamo zakazujú. Je to rozumný prístup?

Mať v meste Airbnb alebo Uber je to isté, ako mať v meste veľký supermarket. Zničí lokálne alternatívy a v zásade vysaje hodnotu z miestnej ekonomiky. Podľa mňa je to legitímna obava.

Nie je dobrý nápad zakazovať niečo nové iba pre to, aby ste ochránili staré formy podnikania. To by zablokovalo akékoľvek formy inovácie.

Páči sa mi prístup, ktorý uplatnilo mesto Soul. Uber zakázali iba dočasne, aby miestna ekonomika vytvorila miestne aplikácie. V Soule nechránili len starý systém, ale umožnili novému, lokálnemu systému rásť ešte pred tým, než sa tejto hodnoty zmocnia zahraniční investori. Podľa mňa je to legitímne.

Iným spôsobom je to, čo spravili na Taiwane, kde spoločne rokovali taxikári, spotrebiteľské organizácie a vláda. Keď prišiel Uber, tak to nebolo ako na Divokom západe, ale spôsobom, ktorý bol v krajine akceptovateľný pre všetkých.

Ďalším príkladom sú Helsinki. Cieľom je tu mať do desiatich rokov mesto bez áut. Preto všetkých vodičov, taxikárov a autobusovú dopravu posudzujú systematicky.

Existuje viacero spôsobov ako k tomu postaviť a je to legitímne.

Podobné aplikácie sú úspešné, pretože sú lacné a ponúkajú skvelé služby. Ak by mali spadať pod bežné sociálne a daňové zákony, nezabilo by to zdieľanú ekonomiku?

Každý sektor musí uznať skutočné sociálne a environmentálne náklady. Veľkým nebezpečenstvom uberovej ekonomiky je to, že toto nedostanete.

Jedným z veľkých tvrdení zdieľanej ekonomiky je to, že prináša environmentálne výhody vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. V praxi to tak nefunguje. Vo Wisconsine stratili taxikári tretinu príjmu. Viedlo to k vytvoreniu skupiny vodičov Uberu v tiesnivej finančnej situácii, ktorí zarábali len tých 13 dolárov na hodinu. Títo taxikári spolu súperili tak, že jazdili cez noc. Stovky prázdnych áut, ktoré čakali na jedno zvezenie. Toto znečistenie vzduchu iba zhorší.

S týmto argumentom by som teda nesúhlasil. Veľa úspor ide na úkor toho, že náklady externalizujú na niekoho iného. Uber a Airbnb neinvestujú do infraštruktúry. Niet divu, že sú konkurencieschopnejšie, keď nestavajú hotely alebo nekujú taxilicencie.

Musíte sa pozrieť pod povrch toho, čo sa v prípade týchto externalít deje. V čase ekologickej krízy je to niečo, čomu by sme mali venovať pozornosť.

Ste dosť kritický. Vidíte na vzostupe zdieľanej ekonomiky nejaké pozitíva?

Vidím veľa pozitív pod podmienkou, že to nie je iba stroj na peniaze pre niekoho v Kalifornii. Malo by sa to stať niečím, čo je regulované rovnako ako zvyšok ekonomiky, kde sa berú do úvahy sociálne a environmentálne náklady.

To je jediná vec, ktorú tvrdím. Nie som proti modelu ako takému, ale proti jeho ultra-neoliberálnej interpretácii. Hovoria, že sa všetko vyrieši, no vo väčšine prípadov to tak nie je.

Vo svojej knihe uvádzate, že peer-to-peer ekonomika (založená na vzťahu rovný s rovným) zachráni svet tým, že otvorí éru postkapitalizmu. O čo v skratke pôjde?

Rozvíjajú sa tu dva druhy peer-to-peer ekonomík. Prvou z nich je zdieľaná ekonomika, ktorá je ako distribuované trhovisko, kde ľudia obchodujú prostredníctvom platforiem, akými sú Uber a Airbnb. Táto platforma nie je spoločná, je súkromná.

Alternatívou, ktorú ja a ostatní ponúkame, sú družstevné platformy (platform cooperatives). Uvedené sú na webovej stránke The Internet of Ownership, ktorú spravuje Nathan Schneider. Je tu už 250 takýchto platforiem, ktoré zainteresovaní vlastnia a výnosy opätovne investujú do svojej siete a schopností.

Ďalšou formou sieťovej ekonomiky je ekonomika spoločného dobra, ktorú definoval Christian Felber. Nastáva vtedy, keď kvalifikovaní pracovníci spoja svoje výrobné znalosti a vytvoria bezplatný softvér alebo open-design.

Znamená to, že sa vedomosti potrebné na produkciu softvéru alebo dizajnu považujú za spoločenské dobro, ktoré môže využívať každý. Produkujú ho prispievatelia, nie pracovné sily pod vedením spoločností. Vytvárajú tak spoločné zdroje, nie komodity, pretože nemôžete predávať niečo, čo je hojne a lacno reprodukovateľné.

To je dôležité. V tomto modeli sa tvorba hodnoty vymyká logike komoditných produktov. Tým je model v jadre postkapitalistický. Okolo tohto jadra sa vytvoria podnikateľské koalície, napríklad v linuxovej ekonomike fungujú na trhu bez toho, aby zničili pôvodnú otvorenosť a zdroj.

Takáto ekonomika dnes predstavuje asi šestinu HDP v Spojených štátoch. Je to zaujímavé, pretože v tomto prípade musí trh zohľadniť záujmy komunity bez možnosti externalizácie sociálnych a environmentálnych nákladov. Toto podľa mňa predstavuje zásadný pokrok pre spoločnosť, keďže trh musí túto novú logiku dodržiavať.

 

Celý rozhovor s Michelom Bauwensom si môžete prečítať na tomto odkaze.

Pozadie

Michel Bauwens je belgický teoretik a aktivista v oblasti peer-to-peer ekonomiky. Napísal o tejto téme viacero odborných publikácií a založil nadáciu P2P Foundation, ktorá združuje výskumníkov v oblasti kolaboratívnej ekonomiky.

REKLAMA

REKLAMA