Musíme vedieť ustúpiť zo svojich pozícií

Ak nebudeme odvážnejšie pristupovať k poznatkom, ktoré produkujú najlepšie európske mozgy, Európa bude vždy druhá alebo tretia, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk počas svojej návštevy na Slovensku hlavná poradkyňa predsedu Európskej komisie pre vedu.

Anne Gloverová
zdroj europa.eu

Počas svojej návštevy na Slovensku ste sa zatiaľ stretli s predsedom Slovenskej akadémie vied a s ministrom školstva. Ako by ste zhrnuli vaše diskusie?  

Ako hlavná poradkyňa pre vedu predsedu Európskej komisie (José Manuela) Barrosa je pre mňa veľmi dôležité pochopiť štruktúru vedy a techniky v každom členskom štáte EÚ. Hlavne sa snažím pochopiť, ako sú veda a výskum na Slovensku organizované a ako môžeme najlepšie využiť špičkovú vedu, ktorá sa na Slovensku robí v prospech EÚ ale aj globálne, pretože veda je medzinárodným jazykom.

SAV robí veľa dobrého výskumu, mala som veľmi užitočnú diskusiu s jej predsedom, profesorom Pastorekom, o tom, ako vyzerá financovanie tejto vedy na Slovensku. Ak by som mala sumarizovať, tak poviem, že sú tu zjavne veci, ktoré fungujú veľmi dobre, no mnohé zo štruktúr vznikli pred 20 a viac rokmi. Niektoré z nich už nemusia byť veľmi užitočné. Je vždy zaujímavé pýtať sa ľudí, čo si myslia, že sú silné a slabé stránky ich vlastného systému. Musíte počúvať mnoho hlasov, pretože všetci máme nejaké partikulárne záujmy. Snažím sa navštíviť čo najviac ľudí, výskumných inštitúcií a univerzít, aby som zistila, čo je dobré a čo by sa malo zlepšiť, aby bolo Slovensko konkurencieschopnejšie.

Pokiaľ ide o ministra, mali sme pozitívnu diskusiu o budúcnosti. Najmä sme diskutovali o prínosoch toho, ak by každý členský štát mal hlavného poradcu pre vedu, ako som ja, alebo podobnú pozíciu. Hovorila som o tom so všetkými ministrami zodpovednými za vedu spolu a získala som pre tento koncept podporu. Musím však vedieť aj to, čo si myslia jednotliví ministri. Minister (Čaplovič) je tomu ale veľmi naklonený a ubezpečil ma, že dostanem kontakt na jedného človeka, ktorý bude hovoriť za slovenskú vedu, aby som mohla začať zostavovať takúto sieť poradcov.

Už viete, kto by to mal byť?

Áno, je to pán Stanislav Sipko (splnomocnenec vlady pre vedomostnú spoločnosť, pozn. red.)

Dočítala som sa, že ste ešte v pozícii hlavnej poradkyne pre vedu v Škótsku dosiahli pozoruhodné výsledky v oblasti zlepšenia využívania vedeckých dôkazov pri tvorbe verejných politík. Ako presne ste to dosiahli?

Verejné politiky založené na vedeckých dôkazoch je veľmi zaujímavý koncept. Z pohľadu vedca sa to zdá veľmi priamočiare – ak chcete tvoriť verejnú politiku, ktorá má zlepšiť zdravie obyvateľov, tak sa pozriete na to, čo sú najväčšie problémy – napríklad, ľudia sa nestravujú dobre, veľa fajčia, necvičia a podobne. Aký prístup teda zvoliť? Ako vedec by ste mohli povedať, mám všetky dôkazy o počte ľudí, ktorí umrú v dôsledku fajčenia. Takže zakážeme fajčenie, mohla by to byť jednoduchá odpoveď.

Zjavne ale nie je…

Presne tak. Nechceli by sme žiť vo svete, ktorému vládne veda. Bolo by to veľmi studené a nesympatické prostredie a dokonca ani ja ako vedkyňa by som to nechcela. Musíme ale premýšľať o tom, ako využívať vedecké dôkazy efektívne. Potrebujeme silnú verejnú politiku, ktorá prinesie, čo chceme, ale ktorá zároveň bude spĺňať ašpirácie politikov, občanov a musíme myslieť aj na jej rozpočet.

V Škótsku veľmi veľa ľudí kritizovalo vládu za to, že nebrala dôkazy do úvahy. Viem, že úloha politikov nie je priamočiara a nie je jednoduchá. Je veľmi ľahké ich kritizovať, no na druhej strane, my si ich volíme a zastupujú predsa nás, preto by sme sa mali navzájom chápať. Čo bolo dôležité v Škótsku a čo je dôležité aj v EÚ, je zabezpečiť a dodať najlepšie možné dôkazy vo forme, ktorá je pochopiteľná a presvedčivá. Potom musíme od politikov vyžadovať, aby si z toho zobrali čo najviac a pretransformovali to do efektívnej legislatívy alebo verejnej politiky.  

Veľmi rada pomôžem politikom s dôkazmi, ale pochopím aj to, ak sa rozhodnú ich odmietnuť. Nie preto, že je nejaký problém vo vedeckých podkladoch, ale preto, že sa rozhodnú prisúdiť väčšiu dôležitosť politickým dôvodom. Z môjho pohľadu je ale najdôležitejšie, že ak sa rozhodnú dôkazmi neriadiť, mali by vysvetliť prečo, mali by v tom byť transparentní. Je neprípustné, aby sa tvárili, že chyba je v dôkazoch, keď nie je. Skutočná demokracia a veľmi pozitívny posun by bol, ak by povedali – beriem dôkazy na vedomie, ale z ekonomických, sociálnych alebo etických dôvodov sme sa rozhodli v tomto štádiu urobiť niečo iné.

Neznamená to, že dávate politikom možnosť ustúpiť obavám ľudí, aj keď vedci s najlepšími údajmi a znalosťou vedia, že tieto obavy sú neopodstatnené?

Tiež som občan a volím ľudí, aby zastupovali moje názory. Bola by som veľmi nahnevaná, ak by politik hovoril niečo len, aby ho zvolili a potom úplne zmenil svoje názory. Ak by som bola proti geneticky modifikovaným potravinám a volila by som politika, ktorý hovorí to isté a potom, keď ho zvolia povie –“Nuž, zmenil som názor”, potom by už nezastupoval môj pohľad. Problém ale je, ak politici hovoria, že dôkazy sú chybné a že GMO sú nebezpečné, pretože vedecké dôkazy toto nehovoria.

Vidíte v EÚ veľa prípadov, kedy politici spochybňujú vedecké dôkazy, o ktorých ste vy presvedčená, že sú solídne?

V rôznych členských krajinách – no to je mimo môjho mandátu, pretože čo sa deje v členských štátoch je na nich – vidím, že politici hovoria rôzne veci o vedeckých dôkazoch, ktoré jednoducho nie sú pravdivé. Je to problém pretože, pozrime sa napríklad na to, kto platí za tieto vedecké podklady. Vo všeobecnosti sa na to využívajú verejné zdroje. Používame cenné prostriedky na to, aby sme mali poznatky o jadrovej energetike, GMO, kmeňových bunkách, nanotechnológiách. Tieto poznatky musia byť mimoriadne spoľahlivé, pretože si nemôžete dovoliť robiť chyby, najmä pri nových technológiách, lebo inak zmaríte ich možnosti. Výskum teda musí byť veľmi dôkladný. Nemôžete potom ako politik povedať, že tieto poznatky nie sú dobré, pretože tým hovoríte, že ste minuli peniaze na niečo, čo za to nestálo. Politici musia s dôkazmi nakladať transparentne.

Ak sa pozrieme na Európu vo všeobecnosti a určite ak sa pozrieme na Európsky parlament, mohla by som hádam povedať, že potrebujeme viac odvahy. Ak nebudeme odvážnejší, Európa bude vždy druhá alebo tretia, niekedy nie prvá, pretože máme niektoré z najlepších mozgov na svete, ktoré produkujú poznatky, no nechávame iných, aby ich využívali. Sami to nerobíme, lebo sme váhaví.

Vidíte priestor aj pre výsledky ekonómie a spoločenských vied ako bázy pre európske verejné politiky?

Áno. Nedávno som navštívila International Institute for Applied Systems Analysis (IIASA) pri Viedni. Zaoberajú sa napríklad vedeckými dôkazmi o klimatických zmenách, tým, aký má naša aktivita na planéte dopad na klímu a že tieto dopady sa budú kumulovať. My možno dôsledky až tak nepocítime ale naše deti áno.

Bude veľmi ťažké žiť na Zemi najmä preto, že tu bude príliš veľa ľudí, možno 9 miliárd. V minulosti, keď sa na Zemi ľadové doby prirodzene striedali s teplejšími obdobiami, nebol to taký problém, pretože ľudia sa presťahovali inam, keďže ich bolo tak málo. Dnes sa už presúvať nemôžeme, pretože nemáme kam, obsadili sme celý povrch Zeme. V IIASA sa pozerajú na to, aké budú ekonomické dôsledky ak sa pokúsime tento scenár odvrátiť.

Sociálne vedy nám môžu povedať, ako ľudia túto realitu prijmú. Pretože, ak chcem ovplyvniť vaše správanie, je oveľa jednoduchšie povedať, že je tu pre vás nová príležitosť, než aby som vám hovorila, čo už nemôžete robiť. Potrebujeme pochopiť psychológiu a so sociálnymi vedami môžeme docieliť, aby sa ľudia aktívne domáhali zmeny. To nie je nevyhnutne úloha vedcov, oni hlavne produkujú dôkazy, no potrebujeme ekonómov a sociálnych vedcov, aby spolupracovali.

Ďalšou pálčivou témou, kde EÚ reguluje, je bezpečnosť potravín – od prísad až po označovanie potravín. Moja otázka je skôr, čím sa riadite vy, ako niekto kto má viac odborných informácií než bežný spotrebiteľ, keď vyberáte potraviny v supermarkete?

Ja milujem dáta. Čísla, informácie, percentá. Niekedy ma až prekvapuje, že iní ľudia to nemajú radi. Prečo by ste nechceli vedieť, aké percento proteínu, tuku alebo cukru je vo vašom jedle? Ste predsa to, čo jete!

Som presvedčená, že označovanie potravín je veľmi užitočné. Môžem zodpovedne povedať, že keď idem do supermarketu, vždy sa pozerám na etiketu. Je to trochu problém, pretože môj manžel tento prístup nezdieľa a jeho filozofiou je, že pri nákupe musíte za každú cenu udržať nákupný vozík v pohybe. Myslím, že chápete, že často spolu na nákupy nechodíme.

Myslím si, že EFSA je veľmi užitočná agentúra, pretože sa za nás stará o bezpečnosť potravín a ja tak viem, že ak si kúpim potravinu tu, vo Viedni alebo v Bruseli, je bezpečná. Berieme to ako samozrejmosť. Ak by sme sa preniesli o 100 rokov dozadu, bolo veľmi bežné, že ľudia zomierali na otravu jedlom.

Sme svedkami aj zaujímavej diskusie o etických štandardoch pri výskume, ktorý finančne podporuje EÚ a to aj v kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Brüstle vs Greenpeace ohľadom výskumu na kmeňových bunkách. Čo si o tom myslíte?

Je absolútnym imperatívom, aby sme sa vo výskume zaoberali etikou. Je to jediný spôsobo, ako môže výskum napredovať efektívne. Vedci generujú poznatky, no potom sa musíme veľmi pozorne zamyslieť ako tieto poznatky využívame.

Silne podporujem, že v Európe máme Európsku skupinu pre etiku vo vede a nových technológiách (EGE) ako aj podobné orgány v členských štátoch. Podobne ako ja, aj EGE podlieha priamo predsedovi Komisie Barrosovi. Skladá sa z jednej tretiny z vedcov, z jednej tretiny právnikov a tretiny teológov alebo ľudí z filozofickým vzdelaním. Nesnažia sa ničomu brániť, ale snažia sa o to, aby boli vedomosti používané eticky a spôsobom, ktorý je akceptovateľný. Podobne ako pri filozofii ani toto nie je čiernobiele. Môžeme mať spoločné jadro etických noriem, ale vy môžete považovať za akceptovateľné niečo, čo už pre mňa nie je, pretože máme rôzne presvedčenie, rôzny pohľad na život. Musíme sa snažiť o vyváženie, na jednej strane využitia vedy pre blaho ľudí a na strane druhej zvažovať to, na čo sú ľudia citliví, etické požiadavky a požiadavky životného prostredia.

Výskum kmeňových buniek je veľmi zaujímavá oblasť. Argumenty sú nevyhnutne vždy polarizované. Počula som veľa ľudí hovoriť o dôstojnosti života na jeho začiatku. Veľa sa diskutuje o tom, kedy si ľudia myslia, že život začína. Je o tom aj vtip: Ak sa spýtate katolíka, kedy začína život, povie, že v momente kedy je vajíčko oplodnené, ak sa spýtate protestanta, tí rozmýšľajú viac o embryonickom štádiu a ak sa spýtate niekoho židovského vierovyznania povie, že život začína vtedy, keď deti odídu z domu a my máme dosť peňazí na to, aby sme si ich užili.

Podstatné ale je – kto má pravdu? Samozrejme, že musíme premýšľať o dôstojnosti života na jeho začiatku, ale pýtala by som sa aj inú otázku – čo s dôstojnosťou života na jeho konci?

Musíme si uvedomiť, že máme v Európe starnúcu populáciu a veľká časť ľudí bude trpieť na rôzne formy demencií. Pre týchto ľudí je to s dôstojnosťou na konci života katastrofálne. Ak veda vyprodukuje poznatky, ktoré nám umožnia lepšie zostarnúť – a kmeňové bunky tu ponúkajú veľký potenciál – bolo by pre mňa veľmi ťažké povedať, že tieto poznatky nevyužijeme. To, že hovoríme o etike vo výskume nám umožní generovať konsenzus o tom, ako využívať vedu pozitívne. Vždy si ale musíme byť vedomí toho, že dôkazy sa menia, život sa mení a musíme byť schopní zmeniť naše pozície, ak máme v rukách dôkazy.

Pozadie

Anne Gloverová je hlavnou poradkyňou Európskej komisie pre vedu. Doktorát získala z molekulárnej biológie na Univerzite v Cambridge. V rokoch 2006 až 2011 pôsobila ako prvá hlavná vedecká poradkyňa škótskej vlády. Od decembra 2011 vykonáva rovnakú funkciu pre Európsku komisiu. Jej pozícia zahŕňa expertné poradenstvo v oblasti vedy, technológií a inovácií pre predsedu Európskej komisie, či popularizáciu vedy a výskumu v Európe. Slovensko navštívila 15. a 16. januára 2012.

REKLAMA

REKLAMA