Musíme zlepšiť povedomie o našom výskume a vývoji

Európa robí „vynikajúci“ výskum, ale nedarí sa jej to odkomunikovať verejnosti, povedala v interview pre EurActiv eurokomisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn. Zároveň chce premenovať výskumný program Európskej komisie FP8 na niečo, čo bude pre občanov zaujímavejšie, a prisľúbila, že viac sprístupní fondy pre malých podnikateľov.

Máire Geoghegan- Quinn
http://euractiv.sk

S eurokomisárkou sa rozprával Gary Finnegan.

  • Vedci už ovládajú žargón okolo fondov na výskum v EÚ, z ktorých najväčší je rámcový program (FP7), ale vy ste povedali, že chcete premenovať jeho nasledovníka FP8. Je to súčasťou snahy zlepšiť komunikáciu o vede s verejnosťou?

Na jednej strane to tak je. Pre mňa osobne bolo jednou z ťažkostí, že keď som sa pripravovala na môj híring, všetko malo nejakú skratku: tá skratka pre mňa nič neznamenala, ale znamenala všetko pre tých, ktorí v tom systéme pracovali, a v DG Research robíme úžasné veci, ale nekomunikujeme, čo robíme. O týchto úžasných veciach, ktoré robíme v oblasti neurodegeneratívnych ochorení alebo prenose HIV matky na dieťa, sa dozviete iba keď dlho hľadáte a pýtate sa jednotlivých tajomníkov v Komisii.

Nechcem tým povedať, že vedci nie sú dobrí komunikátori, len to nie je ich silná stránka. Chcú robiť vedu a nechávajú na ostatných, aby to spropagovali. A keď hovoríme o FP, potrebujeme niečo, čo verejnosti povie, o čom to všetko je.

Veľmi sa snažím, aby sa mladí ľudia znovu zaujímali o vedu a matematiku. Chcem vzory pre mladých ľudí a tiež chcem, aby videli, že navôkol je mnoho ľudí, ktorí vyštudovali vedu, matematiku či inžinierstvo, ale teraz môžu robiť niečo úplne odlišné.

  • Vyčleníte na spropagovanie vedy extra prostriedky alebo to bude len otázkou toho, že vedcov poprosíte, aby sa viac snažili komunikovať?

Nehovorím o vedcoch. V Komisii jednoducho dosť nepropagujeme všetku tú výbornú prácu, ktorou FP7 a jeho predchodcovia prispeli, ale my o tom jednoducho nepočujeme.

  • Predpokladám, že najbližším ekvivalentom Spoločného výskumného centra (JRC) je Americké združenie pre pokrok vedy (AAAS), ktorá sa dosť snaží zapájať verejnosť. Malo by JRC robiť tiež viac v tejto oblasti?

Samozrejme. Rozhodne. To je to ako mladých ľudí zaujmete. Je to o tom ako propagujete vedu v spoločnosti a ukazujete, čo robíte s peniazmi daňových poplatníkov. Na konci dňa im musíme ukázať, čo to pre nich obnáša, a to v súčasnosti nerobíme.

Predstavili ste nové komuniké, ktoré sa zameriava na zjednodušenie procedúry získavania fondov na výskum. Ako bývalá členka európskeho Dvora audítorov, kde je rovnováha medzi zjednodušením vecí a poskytovaním detailných informácií o tom, koľko prostriedkov sa minulo?

Nuž, Dvor audítorov vždy zdôrazňoval, že čím sú pravidlá komplikovanejšie, tým väčšie je riziko, že budeme mať problémy so spôsobom, akým sa vyúčtujú prostriedky. Ak je to komplexnejšie, je tu mnoho chýb. Takže čím sú pravidlá jednoduchšie, tým je pravdepodobnosť chýb menšia.

A preto, že máte rovnakú mieru chýb vo všetkých politikách, nezohľadňuje sa, že veda je rozdielna.

Máte do činenia s vedcami a výskumníkmi, ktorých zaujíma len vykonávanie vedy a výskumu. Mnoho z tých, s ktorými som sa v nedávnych týždňoch rozprávala, povedalo rovnakú vec: systém je byrokratický, je to obrovská administratívna záťaž. Výskumníci mi hovoria, že čelia pri fondoch v EÚ väčšej byrokracii ako vo svojich vlastných členských štátoch. Pýtajú sa, prečo nemôžu mať tie isté procedúry ako tie, ktoré sledujú národné orgány- ktoré sa tiež veľmi zaujímajú o to, ako sa vynakladajú ich prostriedky.

Takže to, čo robíme ohľadne zjednodušenia- spolu s nadchádzajúcim komuniké o tolerovateľnom riziku chýb- je, že zaisťujeme, aby sa všetci títo vedci dostali späť do svojich laboratórií a preč z kancelárií.

  • Hovoríte, že nemá zmysel mať podobný systém na uchádzanie sa o fondy EÚ ako tie, ktoré používajú členské štáty, ale určite sú medzi jednotlivými národnými systémami rozdiely. Ako ich chcete zharmonizovať?

Nuž, náš nový dokument má byť začiatkom diskusie v Parlamente a v Rade. Členské štáty veľmi rýchlo zbadajú, že sa snažíme zharmonizovať to, čo tu robíme a myslím, že budú nasledovať náš trend. Z toho vznikne najlepšia prax. Členovia Parlamentu sú v tejto otázke obzvlášť neústupní a pri každej príležitosti, kedy som bola v Parlamente- vrátane minulého týždňa, kedy som hovorila s výborom ITRE- doslova každý poslanec spomenul byrokraciu a spýtal sa, čo chce Komisia s byrokraciou robiť.

Keď tu boli časy boomu a vedci mali možnosť si vybrať, či sa uchádzať o národné prostriedky alebo o európske, považovalo sa za oveľa ľahšie získať národné prostriedky. Teraz sa to mení, takže sa znova obzerajú po Európe. Debata o zjednodušení bude veľmi zaujímavá.

  • Jeden z návrhov, o ktorom ste hovorili, hovorí, že vedcom by sa prisľúbili peniaze za splnenie určitých cieľov dala by sa im štedrá suma ak by sa im podarilo tieto ciele na konci splniť. Je tu problém v tom, že keď podporujete vedu, neviete vždy, čo sa stane? To je podstata vedy.

To je to, prečo sme to uviedli ako možnosť. Rozmýšľame nad týmito druhmi prístupov, ale je to diskusia- a nemusí byť jednoduchá. Niekedy bude definovaný cieľ, ktorý sa bude financovať. Ďalší krát sa nemusí výskum vydariť, ale odborníci v tejto oblasti môžu prehlásiť, že vedci boli vynikajúci i keď to nevyšlo ako dúfali. Ak by sme to však mohli spraviť, bolo by to oveľa jednoduchšie- ale je to jeden z radikálnejších ťahov a nemusí sa uskutočniť cez noc.

  • Tiež ste navrhli spoliehať sa viac na odmeny? Aká je výhoda tohto?

Povedzme, že chceme, aby niekto vynašiel batériu pre elektrické auto, ktorá sa rýchlo nabíja a dlho vydrží. Mohli by sme povedať, že spoločnosť alebo výskumníci, ktorí prídu s riešením, dostanú odmenu. Ak tá práca nestojí toľko, ako sa pôvodne predpokladalo a ostanú nejaké prostriedky, potom im dovolíme investovať tieto prostriedky do budúceho výskumu. To je len jeden z príkladov.

Zároveň, keď takto určíte odmenu, bude to mať pákový efekt. Odmena je možno len jedna, ale štyri či päť spoločností by mohlo v tejto oblasti investovať do výskumu a to by mohlo viesť k ďalším uskutočniteľným riešeniam.

  • Súčasťou debaty o EÚ 2020 je aj „indikátor inovácií“, ktorým sa má merať miera účinnosti investícií do vedy a výskumu. Národná vedecká nadácie (NSF) v Spojených štátoch na tom už pracuje a diskutovala o tom nedávno v Európskom parlamente. Niektorí poslanci preto navrhujú transatlantickú spoluprácu pri hľadaní vedeckých metód na meranie vedy. Je to na programe?

Ohľadne cieľa tri percentá HDP na výskum a vývoj sa mnoho ľudí obáva, že je to vstupný cieľ, takže skutočne potrebujeme spôsob, akým merať výstup. Pozeráme sa na to, ako to spravíme. Je to niečo, v čom OECD spravila veľa práce, ako aj Svetová banka a iné. Tak sme sa rozhodli nájsť malú skupinu ľudí- nie predstaviteľov rôznych členských štátov- ale tých, ktorí majú skúsenosti v tejto oblasti. Niektorí sú akademici, niektorí ekonómovia, niektorí podnikatelia- inovátori. Inštitúty v Komisii- vrátane nás, DG ECFIN, JRC, DG Enterprise a tak ďalej- prichádzajú s faktormi, ktoré by sa mali zahrnúť.

Ale skôr ako len vziať tieto a rozhodnúť sa, ktorý ukazovateľ z nich to bude, chceme, aby sa na to pozrela nezávislá skupina a zistila, či to bude fungovať alebo nie. Takže na konci dňa budeme mať ukazovateľ skladajúci sa z niekoľkých faktorov, ktoré nám pomôžu merať výstup a cítim, že toto je najlepšia cesta, ako to uskutočniť.

  • Spojené štáty a Brazília to spravili, a ich indikátory zahŕňajú patenty, vytváranie spoločností, publikovanie prác a podobne. Sú toto faktory, ktoré sa budú zohľadňovať?

Áno, samozrejme. A je to jednou z vecí, ktoré zamýšľam spraviť keď dostanem šancu ísť do Spojených štátov rozprávať sa s ľuďmi, ktorí sú do tohto zapojení. Ale nezabúdajte, že v rámci skupiny odborníkov sa musíme na to pozrieť. Sú tu podnikatelia- inovátori, ktorí budú na tomto spolupracovať so Spojenými štátmi a ostatnými krajinami, a budú schopní sa na to pozrieť z veľmi kritického pohľadu, na faktory, ktoré navrhujú inštitúcie.

  • Je tu dojem, že nové členské štáty by nemuseli byť tak popredu ako ostatné. Keď príde na FP8, budú sa prostriedky distribuovať s ohľadom na geografickú rovnováhu alebo sa budú alokovať v závislosti kvality?

Rámcový program bol vždy o kvalite. Úroveň investícií v niektorých členských krajinách je pomerne malá a je potrebné urobiť viac.

  • Hovorili ste o vyčlenení približne 86 miliárd zo štrukturálnych fondov na inovačné projekty a ich presunutie do oblasti rozvoja infraštruktúry. Na čo sa v súčasnosti využívajú tieto prostriedky? Ak výskum získa, kto stratí?

Keď bola Danuta Hübner eurokomisárkou pre regionálnu politiku, začala sa zameriavať na štrukturálne fondy, a komisár Hahn to chce posunúť na ďalšiu úroveň. Chce členským štátom povedať: „Chcem, aby sa tie prostriedky venovali na budovanie infraštruktúry v určitých oblastiach.“ Má tiež blízko k Východnej Európe a vidí, kde sú ťažkosti, a načúva členom Rady pre konkurencieschopnosť z Východnej Európy, ktorí hovoria „nemôžeme súťažiť, lebo nemáme infraštruktúru.“

Takže je to komisár Hahn, ktorý bude na konci dňa rozhodovať o tom, ako sa to rozdelí a koľko by sa malo odložiť bokom.

  • Eurokomisár Hahn je jeden z vašich spojencov v inovačnej podskupine. Panuje v tejto skupine napätie vychádzajúce z Plánu výskumu a inovácií?

Nie, nepanujú. Keď som došla do Komisie, s údivom som videla, že medzi nimi stále panuje komunikácia, hoci väčšina členských štátov už takto nefunguje.

  • Život Plánu pre výskum a inovácie sa začal DG Enterprise, ale teraz ste vo veľkej miere zaangažovaná. Eurokomisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani a Vy ste sa veľmi snažili zdôrazniť ako dobre sa vám spolupracuje. Ako hladko prebehla táto zmena dôrazu?

Predseda Barroso dáva od prvého dňa veľmi jasne najavo, že práca sa nebude robiť v novej Komisii ako býva bežné. Ľudia budú musieť pracovať vo veľmi kolegiálnom duchu a budú sa musieť prelínať v rozličných oblastiach. Nemôžeme viac povedať: „Ja som eurokomisár pre výskum, takže sa nemusím nikým zaoberať.“ Sme v kríze a Komisia potrebuje nájsť nové cesty ako robiť veci.

Prví dvaja, ktorí si potom spolu sadli, sme boli ja a Antonio Tajani, a ten povedal: „Pozri, zaoberal som sa inovačným plánom, ale iba z pohľadu priemyslu- viac k tomu nemôžem pristupovať týmto spôsobom, takže budeme musieť spolupracovať.“

Potom náhle začali chodiť ďalší eurokomisári- ako (eurokomisár pre vnútorný trh) Michel Barnier- a hovoriť, že majú záujem na dôležitej časti tejto politiky, napríklad na duševnom vlastníctve. A tak sa dala dokopy táto skupina eurokomisárov (pre inovácie), aby sa na vec pozrela holisticky.

Ďalšou vecou, ktorá sa stala, je že predseda Barroso to zobral do EÚ 2020 a teraz sa toho ujali lídri EÚ. Prezident Herman Van Rompuy sa do tejto veci veľmi vložil, a na jeseň to bude centrálnym bodom diskusie lídrov EÚ.

Aj predtým, ako sme skupinu formálne vytvorili, sme veľmi úzko spolupracovali. Do týždňa od svojho príchodu som vytvorila pracovnú skupinu- vrátane JRC, DG RTD a DG Enterprise- ktorá sa stretáva každý týždeň. Zobrali sme si od DG Enterprise ten dokument a pozreli sme sa na to, čo je treba pridať, aby sme získali celostný prístup. Doposiaľ to funguje veľmi dobre.

To, čo hovoríme je, že Stratégia pre výskum a inovácie je výrazná zmena. Bude to diametrálne odlišné od toho, čo sme robili predtým.

  • Je Európsky inštitút pre inovácie a technológie (EIT) súčasťou diskusie?

Nuž, komisárka Androulla Vassiliou, ktorá je za EIT zodpovedná, je do všetkého vo veľkej miere zapojená- má tiež univerzity, Marie Curie a tak ďalej- a má veľký záujem byť súčasťou hlavnej skupiny inovačných komisárov.

Predseda Barroso mi dal veľmi jasne najavo, že musím zapojiť aj ostatných komisárov, ktorý nie sú súčasťami skupiny- nemôžeme mať v podskupine každého, inak by sa to stalo len stretnutím všetkých eurokomisárov.

  • A čo definícia inovácií? Niektorí sa vyjadrujú kriticky k jazyku, ktorý ste použili. Ten sa často zameriava na prístup k inováciám založený na výskume a orientácii na trh. Ako celostná je Vaša definícia?

Úplne. Každý raz, čo s niekým hovoríte o inováciách, keď máte desať ľudí v miestnosti, dostanete desať definícií toho, čo to môže byť. Takže hovoríme o všetkom od sociálnych inovácií- ktoré sú veľmi dôležité, ale ľudia o nich vždy nerozmýšľajú- napríklad ako zorganizujeme naše služby pre starostlivosť o starších. Je to o dizajnovej, priemyselnej inovácií- na konci dňa sa celá vec musí dať dokopy a podnecovať ľudí.

  • Na poslednom summite EÚ zaznelo na začiatku stretnutia päť cieľov plánu Európa 2020. Ku koncu dňa Váš cieľ na vynakladanie troch percent na výskum a vývoj prežil, ale ďalšie dva- chudoba a vzdelanie- nie. Privítali lídri EÚ túto stratégiu alebo je to problém?

Myslím, že to privítali. Pretože si uvedomujú, že každá krajina má svoje ekonomické ťažkosti a žiadna si s tým sama neporadí. Myslím, že situácia Grécka dokázala, že je to eurozóna, ktorá je pod paľbou. Nie je to Grécko, ktoré je pod paľbou. Všetci musíme spolupracovať.

Pri tejto príležitosti je cieľ tri percentá iný ako naposledy (v Lisabonskej stratégii). Tentoraz naše inštitúcie spolupracujú s každým jedným členským štátom na zadefinovanú ich stavu- v závislosti na to, kde sa nachádzajú a čo by malo byť v skutočnosti ich cieľom. Toto členské štáty veľmi oceňujú, lebo naposledy to bolo najmä o tom dosiahnuť tri percentá u každého a povedať „správne, teraz choď a urob to“. Tento krát sa aktívne zapájame. V inovačnom pláne uvidíte, že sme vybrali nástroje, ktoré nám pomôžu určiť diagnózu a poskytnúť cestu ako to dosiahnuť. Nebude to biznis ako predtým.

  • Takže, bude napríklad cieľ Bulharska nižší cieľ Švédska? Budú mať rozličné ciele?

Budú, lebo nemôžete ísť do Bulharska a trvať na tom, aby sledovali rovnaké ciele a časové osi ako severské krajiny- Aj tak si však myslím, že niektoré z väčších krajín neboli tak výkonné ako mohli byť. Takže by sme o tom nemali hovoriť ako o záležitosti Východnej Európy, keď si zoberiete, čo sa očakávalo od väčších krajín.

  • Aké konkrétne opatrenia máte na zvýšenie zapojenia malých a stredných podnikov do využívania fondov EÚ?

Pre začiatok ich ohradzujeme. To podnieti viac malých a stredných podnikov, aby sa zapojili. A svietime si na oblasti, odkiaľ dostávame ohlasy tak, aby sme sa venovali oblastiam, o ktoré sa malé a stredné podniky zaujímajú predovšetkým. Spolupracujeme s Európskou investičnou bankou na vytváraní niečoho ako Finančné nástroje zdieľania rizika (RSFF) zamerané špeciálne a malé a stredné podniky. Minulý týždeň sme mali v Európskej investičnej banke veľmi dobré stretnutie s Philippom Maystadtom a sú veľmi naklonení tomu sa pozrieť na nástroje, ktoré by mohli pomôcť malým podnikom.

Samotné malé a stredné podniky a podnikateľské prostredie vo všeobecnosti veľmi pomáhali. Keď sa stretnem s ľuďmi, mám tendenciu ich poslať domov s úlohou. Prídu ku mne a hovoria: „Chcem toto, toto, toto a toto“ a ja im poviem: „Dobre, ale môžete ísť, poradiť sa a prísť ku mne s návrhmi?“ Pretože sa zúfalo pozeráme po ľuďoch, ktorí by sa zapojili a ktorí by mali pocit, že sú zapojení. Každý v mojom úrade sa stretáva so skupinami, aby sa uistili, že máme také široké konzultácie ako je len možné a vytvárame dokument, ktorý má súhlas ľudí.

REKLAMA

REKLAMA