Noc výskumníkov prichádza aj k rómskym deťom

Lýdia Šuchová vedie aktivitu "Veda v osade", ktorá sa už piaty rok stáva súčasťou festivalu Noci výskumníkov. Na rómske detské publikum pre pokusy a vedecké seansy nedá dopustiť.

Lýdia Šuchová
Zdroj: APVV, CVTI SR

Čomu sa venuje občianske združenie EQUITY, ktoré vediete?

Sme malé občianske združenie, ktoré spája ľudí na základe presvedčenia a vôle pomôcť tým, ktorí sú v našej spoločnosti znevýhodnení. Myšlienka vznikla, keď som pôsobila na Prírodovedeckej fakulte UK. Chceli sme mať na pracovisku kolegov, ktorí sú telesne znevýhodnení. Aj sme ich mali, bolo to výborné, vytvorili sme zmiešaný kolektív a veľmi nás to obohatilo. Mala som možnosť pochopiť, s akými všelijakými problémami sa v živote stretávajú, ktoré zdraví ľudia neregistrujú.

Potom ste sa presunuli najmä k rómskej problematike?

Pracovne som v určitom momente prišla do styku s rómskymi osadami a bol to pre mňa, ako Bratislavčanku, jeden z najväčších šokov v živote. Keď to človek vidí v televízii na sekundu si možno pomyslí, že je to hrozné, ale to rýchlo pominie. Po prvom, druhom aj treťom raze v osade som sa ťažko spamätávala. Keď som sa spoznala s ľuďmi, ktorí tam žijú a nadviazali sme priateľské vzťahy, získala som možnosť preniknúť do ich každodennosti. Trápia ich často dielčie problémy, ktoré si ani nevyžadujú veľké finančné prostriedky.

Prečo robíme aktivity pre rómsku komunitu? Je to o partnerskom vzťahu. Pre mňa priateľstvo a komunikácia s ľuďmi v osade znamená aj moje obohatenie. Nechápem to tak, že robíme charitatívnu činnosť pre niekoho, je to vzájomný vzťah, ktorý posúva obidve strany dopredu.

V akom zmysle?

Ak naše občianske združenie môže byť maličkým mostíkom medzi dvomi svetmi, budem rada. Svet v osade žije svojimi vlastnými pravidlami a my žijeme inými. Pravidlá sú často veľmi odlišné a nedajú sa preniesť. Mnoho problémov pramení len z toho, že tieto svety nepoznáme a často si neuvedomujeme, čo tomu druhému svetu na nás vadí. A môžu to byť drobnosti.

Napríklad?

Bežná stredná trieda je nervózna z toho, že Rómovia, keď niekam prídu, sú hluční, búchajú do stola, rozťahujú sa a podobne. Postupne som sa naučila, že jedno z pravidiel života v generačnej chudobe je aj vysoká hladina hluku, čo môže súvisieť s tým, že je na malej ploche koncentrovaných strašne veľa ľudí. Forma vyjadrovania sa v generačnej chudobe je iná ako v strednej triede. Je založená na užšom slovníku, ale na expresívnejších výrazoch podfarbených gestikuláciou. Často je takéto vyjadrovanie veľmi emotívne. Takéto správanie pritom nemusí mať za cieľ vyvolať roztržku alebo ukazovať „frajerinu“, je to normálne správanie ľudí žijúcich v extrémnej chudobe. A nám to vadí, lebo pre nás je takéto správanie neštandardné a vnímame ho ako agresívne.

Na našom správaní je iste mnoho, čo sa zdá divné im a my si to neuvedomujeme. Sama si dávam veľký pozor, aby som sa niekoho z osady pri rozhovore nedotkla. Ale napriek tomu sa stáva, že si aj sama uvedomím, že výraz, prirovnanie alebo hodnotenie, ktoré som použila, mohlo byť pre niekoho neúmyselne nepochopiteľné alebo nepríjemné.

Ako ste sa stali súčasťou festivalu pre popularizáciu vedy Noc výskumníkov?

V roku 2010, pri inej spolupráci s organizáciou SOVVA, som prišla s nápadom priniesť takéto podujatie do rómskych osád. Oslovila som kolegov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied s tým, či by sa nechceli ísť pozrieť aj so svojimi pokusmi do takýchto regiónov.

Aký bol prvý ročník a tie ďalšie?

Naše Noci výskumníka spravidla trvajú dva dni, lebo chodíme najmä na stredné a východné Slovensko. Keď sme tam išli prvýkrát, náš rozhovor v aute vyzeral úplne inak ako keď sme sa vracali. Moji kolegovia, ktorí boli v osade prvýkrát odchádzali naplnení dojmami, pocitmi a emóciami, len ťažko sa to dá opísať. Hodnotili to veľmi pozitívne. Títo istí kolegovia o rok povedali, že radi pôjdu znova, dokonca sa k nám pridali ďalší. Naša Noc výskumníkov „Veda v osade“ je založená na dobrých ľuďoch, dobrých srdciach. 

Začali sme robiť aj tábory pre rómske deti. Vedúci tam fungujú bez nároku na honorár. Zoberú si dovolenku, idú tam a považujú to za hodnotne strávený čas nielen pre deti, ale aj pre nich samých.  

Pozorujete pri svojich aktivitách, že deťom z rómskych osád chýbajú podnety?

Určite áno. Ja som veľmi alergická ak niekto hovorí, že rómske deti sú neposlušné. Som učiteľka, viac ako 10 rokov som učila v Bratislave od základnej po strednú školu, v štátnych, cirkevných a súkromných školách a dovolím si povedať – aj na základe Noci výskumníkov,  lebo sme už prešli viacero lokalít – že rómske deti sú poslušnejšie.

Zväčša máme napríklad v škole počas Noci výskumníkov 3 alebo 4 tematické skupiny. Je to veľmi interaktívne, deti sa môžu pozerať, pýtať a skúšať. Nie je to tak, ako by si niekto myslel, že deti sú „ako z divých vajec“, vidia niečo na stole, napríklad paleontologické exponáty, a vrhnú sa na ne hlava-nehlava. Naopak, deti netreba upozorňovať, pýtajú sa a sú aktívne, ale určite nie sú nedisciplinované. Sú spontánne. Ako publikum sú mimoriadne vďačné. Je vidieť, že nemajú podnetov až tak veľa a preto sa z nich tešia viac ako deti z miest, ktoré už takmer nič nezaujíma.

Chodíte s Nocou výskumníka skôr do škôl alebo do osád?

Ako kde, niekde ideme do osady a niekde do školy. Závisí od toho, či je aktívnejšia škola alebo komunitný pracovník. Závisí to od lokality a od okolností.

Ako to teda celé prebieha?

Pokrývali sme zatiaľ oblasť fyziky, paleontológie, geológie a chémie. Tento rok prvýkrát začleňujeme humanitné a spoločenské vedy. Budeme mať etnológiu, na čo sa veľmi tešíme. Zatiaľ sme mali vedcov z UK a SAV a teraz máme etnológov z univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice.

Obvykle sú na danú tému dvaja či traja kolegovia. Dopredu sa dohodneme so školou a rozdelíme sa po skupinách do viacerých miestností. V strede miestnosti je stôl a deti sedia okolo. Jedna tematická seansa trvá asi pol hodiny a je to veľmi interaktívne. Potom sa deti prestriedajú. Najviac srandy je pri pokusoch, ktoré horia, dymia a búchajú. Uvidíme, čo bude na etnológii (smiech).

Tento rok budeme mať teda geológiu, paleonotólgiu, chémiu, etnológiách a vedu o drahých kameňoch. Rozširujeme repertoár (smiech).

Tento rok smerujete do Plaveckého Štvrtku.

Presne tak. Tam budeme mať aj novinku, v Plaveckom Štvrtku si deti zároveň pripravili program pre nás, na čo sa špeciálne teším. Dohodli sme sa aj s kamarátmi z občianskeho združenie Cirkuskus, že prídu a predvedú cirkusové ukážky, čo je vlastne  kompletná fyzika.

Z roka na rok sa to teda rozrastá?

Všetko je to založené na dobrých ľuďoch. Čo však na deti veľmi funguje je, keď im povieme, že sme prišli, pretože sme počuli, že tam sú najlepšie deti, že sa snažia a preto európska Noc výskumníkov prišla až k nim. Vždy sa im zaligocú oči, keď hovorím, že tá istá Noc výskumníkov sa v rovnakom čase odohráva aj v Paríži, v Bruseli a Berlíne a… zrazu aj v Muránskej Dlhej Lúke. Vtedy deti vidia, že aj ich dedinka je zaujímavé miesto, aby sa tam niečo dialo.

Udržiavate po takýchto výjazdoch aj kontakty s učiteľmi a komunitnými pracovníkmi?

Zostávame v kontakte a je to veľmi dôležitý aspekt. S komunitnými centrami spolupracujeme napríklad pri výbere detí do nášho tábora. Máme aj malú schému na štipendiá. Je založená na príspevkoch dobrých ľudí, ktorí chcú pomôcť rómskym deckám, aby študovali. My sa nezameriavame na talentované deti, ale na deti, ktoré chcú. Ak sa snaží a má hoci trojky a štvorky, je to v poriadku. Veľakrát sú to veľmi zložité situácie, v ktorých sa tieto deti nachádzajú. Práve aj na základe týchto kontaktov nám terénni pracovníci alebo učitelia dávajú vedieť, ak vidia dieťa, ktoré by potrebovalo pomoc. Zároveň, ak poskytujeme štipendiá, potrebujeme mať pravidelnú kontrolu a tu nám opäť pomáha komunitný pracovník.Vieme sa na týchto ľudí spoľahnúť. Majú tie deti radi, čo neznamená, že nie sú prísni.

Noc výskumníkov pre nás teda bola a je odrazovým mostíkom do dlhodobých aktivít. Zvažujeme, že pôjdeme medzi tieto detí aj keď nebude Noc výskumníkov. Sú to minimálne náklady – doprava, nocľah, strava, pomôcky, v porovnaní s tým, čo takéto stretnutia prinesú pre obe strany. To, čo sa za to dostaví, stojí za to.

V rámci zapojenia sa do Noci výskumníka Vám preplatia náklady?

Áno, z projektu Noc výskumníka máme hradenú réžiu, dopravu, stravu a prenocovanie, prípadne ak potrebujeme nejaké pomôcky. Výskumníci sa zúčastňujú podujatia bez nároku na akýkoľvek honorár.

Povzbudili by ste iné mimovládky, aby sa na také niečo dali?

Áno, ak tak cítia. Človek musí robiť to, čo cíti. Ja už neverím ničomu inému, než tomu, že osoh prinášajú veci, ktoré robíme s obyčajnou, ľudskou láskou a pochopením. Pre peniaze už vôbec nie. Keby mi niekto povedal, že tu máte peniaze na zaplatenie lektorov, asi by som to nevyužila, lebo by z nášho podujatia mohol vyprchať ten osobitý náboj a to by bola strašná škoda. Možno je to naivné, ale verím, že v tomto čase toto je tá správna cesta.

Rezignovali ste teda na rozumnú verejnú politiku, veríte len na ostrovy pozitívnej deviácie?

Určite by mal byť systém dobre nastavený, lebo zlý, aj ten ostrov pozitívnej deviácie, udupe. Tento problém je veľký, keďže je veľmi veľa ľudí, ktorí žijú veľmi špecificky v podmienkach extrémnej chudoby. Ak mi niekto povie, že však každý môže pracovať – tak to je jednoducho blbosť. Ak to chceme vyriešiť, musíme mať systém, ktorý znevýhodnenie ľudí z generačnej chudoby zohľadní a urobí medzikrok. Pozitívne príklady nesmierne inšpirujú. Ja si chodím dobiť baterky napríklad do základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke, na Šumiaci alebo v Šíde. Je dobré ak majú ľudia veľké plány, ja som si to možno tiež myslela. Ale presvedčila som sa, že akákoľvek malá zmena potrebuje veľkú vytrvalosť a dlhý čas. Treba na to veľa finančných a ľudských zdrojov. Mňa to naučilo veľkej pokore.

Pozadie

Lýdia Šuchová založila občianske združenie EQUITY, ktoré sa venuje predovšetkým marginalizovaným Rómom žijúcim v podmienkach extrémnej chudoby. Vyštudovala fyziku na Univerzite Komenského, pracovala ako učiteľka fyziky a matematiky na viacerých bratislavských školách. Je odborníčkou v oblasti evaluácie a manažmentu projektov. Donedávna pôsobila ako riaditeľka Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Noc výskumníkov 2014Veda v osade

Tematické zameranie interaktívnych blokov:

  • Paleontológia – Marianna Kováčová, Andrej Ruman (Katedra geológie a paleontológie PriF UK, Bratislava)
  • Geológia – Tomáš Klučiar, Lucia Ledvenyiová (Katedra geológie a paleontológie PriF UK, Bratislava)
  • Gemológia –  Ivan Kaus, Michal Jánošík (katedra ložiskovej geológie PriF UK, Bratislava)
  • Chémia – Csaba Igaz (ZŠ Nový život)
  • Etnológia – Zuzana Drugová (Metodické centrum, UMB, Banská Bystrica)
REKLAMA

REKLAMA