O´Móráin: Neexistuje jediné riešenie

Feargal O´Móráin, výkonný riaditeľ Enterprise Ireland, hovorí o vytváraní poznatkovo orientovanej ekonomiky a rozličných cestách, ktorými musia európske krajiny posilňovať svoju konkurencieschopnosť.

Feargal O´Móráin
Feargal O´Móráin

 

  • Myslíte si, že v Európskej únii existuje v podstate len jedna cesta k poznatkovo orientovanej ekonomike, alebo sa v tomto procese omnoho silnejšie prejavuje rozličná realita v členských krajinách?

Myslím si, že skúsenosti s vytváraním poznatkovo orientovanej ekonomiky sú v jednotlivých krajinách rozličné, pretože každá krajina má svoju špecifickú históriu. Napríklad v Írsku sme začínali s veľmi vysokou úrovňou priamych zahraničných investícií, s najvyššou mierou v Európe. Vývoj v Írsku bol veľmi silo ovplyvnený technológiami, ktoré prišli do krajiny, najmä, aj keď nie len, s korporáciami z USA. Okrem toho pohľadu sme mali výhodu, a súčasne aj nevýhodu, že náš systém univerzít bol veľmi mladý. Len jediná univerzita v Írsku má históriu niekoľko sto rokov. Ostatné majú 150 rokov a menej. Nemáme teda niektoré problémy s neflexibilitou veľmi starých a veľmi veľkých európskych univerzít. Riešenia v Nemecku, Francúzsku a inde budú teda o niečo iné. Centrom každého riešenia však podľa mňa musí byť flexibilita a konkurencia. Jednotlivé riešenia, ktoré každá krajina prijme, však musia byť prispôsobené jej potrebám. Mimochodom, presne to sa dialo v USA – aj tam sú v jednotlivých oblastiach rozličné podmienky a uplatňujú sa rôzne riešenia.

  • Na Slovensku je vypuklým problémom nedostatok súkromných korporátnych investícií do výskumu a vývoja. Myslíte si, že vláda môže a má v tejto oblasti niečo robiť? Ako?

Samozrejme, neviem čo by mala robiť slovenská vláda. Môžem hovoriť len o írskom prípade. U nás má vláda svoju funkciu v podpore investícií do výskumu a vývoja zo strany priemyslu. Robíme to dvoma spôsobmi. Po prvé, prostredníctvom poskytovaním incentív pre priemysel, aby investoval do výskumu a vývoja, napríklad prostrednítvom daňových zvýhodnení. Okrem toho poskytujeme technickú pomoc a rady. V Írsku teda vláda zohráva v tejto oblasti veľkú úlohu, a na tom sa zhodujú prakticky všetky politické strany. Treba tiež dodať, že súčasťou je aj podpora infraštruktúry – teda investícií do univerzít.

  • Niektoré štúdie poukazujú na fakt, že americká a európska ekonomika majú približne rovnakú schopnosť zamestnávať nízkokvalifikovanú pracovnú silu. Európskym problémom však je, že máme príliš veľa nízko kvalifikovaných ľudí. Je problémom len nedostatok peňazí vydávaných na vzdelávanie, alebo je to viac v systéme vzdelávania, napríklad v nedostatočnom prepojení vzdelávania s podnikateľskou sférou?

Výzvy, ktorým Európa čelí, nie sú jednoduché. Neexistuje jediné riešenie. Je potrebné pozerať sa aj na vzdelávací systém, ktorý je v niektorých prípadoch dosť neflexibilný, oddelený od priemyslu. No je tu aj mnoho iných otázok. Vezmite si nemeckú ekonomiku – majú veľké skúsenosti, expertné znalosti. Problémom je starnúca populácia. Je to komplikovaná otázka. Teda, áno, vzdelávanie je jedným z podstatných bodov, no nebral by som ho ako jediný bod.

  • Hoci nové členské krajiny prirodzene podporujú voľný pohyb pracovnej sily v EÚ, niekedy sa objavujú obavy, že by tak mohli stratiť najvzdelanejšiu, najschopnejšiu časť pracovníkov. Aké sú v tomto skúsenosti Írska? Tiež vstupovalo do európskej integrácie ako pomerne menej vyspelá krajina…

To je reálny problém, najmä pre každú malú krajinu. V Írsku sme mu v minulosti čelili mnoho krát – naposledy v 80. rokov. Nemôžete ľuďom zabrániť cestovať, nemôžete ich zavrieť v krajine. Je prirodzené, že sa mladí ľudia budú sťahovať, hľadať nové príležitosti. Pre krajinu je výzvou, a jediným riešením, stať sa dostatočne atraktívnou, aby sa do nej chceli ľudia vracať. Riešením je fungujúca ekonomika, vytvárajúca príležitosti. A väčšina ľudí sa v skutočnosti do krajiny chce vrátiť. V Írsku dnes benefitujeme z druhej stránky tohto procesu – pracuje u nás asi 10 000 ľudí zo Slovenska. Verím, že k nám prišli na prechodný čas, získajú skúsenosti a vrátia sa na Slovensko. V Írsku sme mali tento problém – v 50. rokoch sme stratili jednu celú generáciu. Mnoho z jej príslušníkov odišlo a nikdy sa nevrátilo, pretože ekonomika bola v tak zlom stave.

  • Myslíte si, že pri podpore konkurencieschopnosti by mali mať inštitúcie EÚ silnejšiu pozíciu, alebo je to treba nechať na konkurenciu národných prístupov? Potrebujeme viac európskej harmonizácie, koordinácie, alebo národnej konkurencie?

Európa by sa mala snažiť zabezpečiť, aby správne fungoval európsky jednotný trh. Len cez skutočnú súťaž prídu zlepšenia. Nemôžeme vytvárať uniformnú Európu, v ktorej má každý členský štát rovnakú sociálnu politiku, rovnaký spôsob boja s nezamestnanosťou a podobne. Európa musí zabezpečiť, aby členské krajiny neblokovali voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb, kapitálu a podobne, no v Írsku sme jasne proti napríklad harmonizácii daňového systému. My sme sa rozhodli pre určitú konkrétnu cestu, iné krajiny, severské členské štáty, si zas vybrali inú cestu, v iných podmienkach. A tak to má byť.

  • Ako je v Írsku vnímané z ekonomickej a sociálnej stránky rozšírenie EÚ?

V Írsku vítame ľudí, ktorí k nám prídu zo zahraničia. Či už ako turisti, alebo ako záujemcovia o prácu. Treba však poznamenať, že naša ekonomika rastie a vytvára dostatok príležitostí. Akonáhle by sa stala statickou a začala by rásť nezamestnanosť, čelili by sme rovnakým problémom, ako inde v Európe pokiaľ ide o zahraničných pracovníkov. No v súčasnosti má rozširovanie v Írsku silnú podporu, rovnako tak ľudia prichádzajúci z rozličných krajín. Dublin bol za posledné roky značne zmenený, stal sa omnoho kozmopolitnejším, a domáci ľudia to považujú za pozitívum.


Feargal O´Móráin bol hosťom konferencie projektu Minerva s názvom „Úspechy a výzvy Slovenska na ceste k znalostnej ekonomike“, ktorá sa konala 11. apríla 2006 v Bratislave. Organizovalo ju Ministerstvo financií, Americká obchodná komora a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA