Peniaze vedu nerobia

Príliš široký záber, roztrieštené kapacity, príliš veľa individualizmu, či slabý networking so svetovými kapacitami - to sú najväčšie problémy slovenskej vedy, povedal v rozhovore pre EurActiv.sk Štefan Chudoba, štátny tajomník ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Štefan Chudoba
zdroj TASR

V čom vidíte najväčší problém slovenskej vedy?

Problém je jednoduchý: príliš široký záber, moc roztrieštené kapacity, príliš veľa individualizmu a slabý networking so svetovými kapacitami. Myslím si, že sa musíme koncentrovať na menší záber a musíme ísť viac do hĺbky. Musíme vedieť dotiahnuť cez aplikovaný vývoj veci do inovácií a do výstupov v praxi.

Hovorí sa o preferencii technických odborov. Máte predstavu, ako chcete motivovať ľudí, aby si vyberali viac technické odbory?

Áno, veda je veľmi široký záber a my máme na mysli oblasť technických a prírodných vied, ktoré cez aplikovaný vývoj môžeme naozaj dotiahnuť do výstupov, ako sú patenty, inovácie a zárodky nových firiem. Dnes žijeme v dobe, v ktorej je inovácia zdrojom života novej firmy a tam máme obrovskú slabinu. Namiesto toho, aby sme novorodencovi pomáhali, tak od samého začiatku mu dávame nové a nové záťaže a povinnosti, a preto sa nám v byrokratických záťažiach inovácie nerodia, ale umierajú. Musíme to zmeniť.

Myslím si, že otázka, prečo sa koncentrujeme na ľudí, je veľmi jednoduchá. Bez ľudí sa nedeje nič. Najväčší problém Slovenska je, že sa nesústreďujeme na špičky, ale všetko riešime plošne – učiteľov, lekárov, vedcov a to je holý nezmysel. Pokiaľ túto prax nezmeníme a nevytvoríme doma pre tých najlepších dôstojné podmienky, tak nám ich tak ako hokejistov a futbalistov, kúpi vyspelý svet. Ak chceme byť dobrí musíme sa sieťovať v Európe, musíme mať lídrov a musíme ich nielen dobre platiť, ale vytvárať im aj podmienky, aby na tú svetovú špičku mohli vyjsť. A taká mala krajina to nemôže robiť vo všetkom.

Veda a vedci nemajú podľa mnohých také spoločenské postavenie, aké by mali mať. Čo vidíte ako príčinu tohto stavu a čo ako riešenie?

Príčinou je to, že špičky a mladí ľudia nám končia mimo vedy, pretože motivácia dosiahnuť solídny príjem je ďaleko vyššia. Vedec musí byť aj jazykovo vzdelaný a musí byť schopný pracovať tímovo. Takíto ľudia sú žiadaní v praxi, no a pochopiteľne vo vede nám potom chýbajú. A keďže Slovensko je malá krajina, stalo sa to, čo sa stať nemalo a to že sa nám vedci nereprodukujú. V snahe udržať potenciál nám vedecká obec zostarla a nie je tak motivovaná, ako by bolo žiaduce. Na to, aby ste vyšli na špicu, musíte mať aj rozumný vek. Kto nebol v štyridsiatke a päťdesiatke veľmi dobrý, špičkový už nebude.  

Taktiež sa kritizujú financie vo vede, ktorých je stále málo. Kde vidíte priestor na ich zvýšenie? Mali by to byť verejné, alebo súkromné zdroje?

Domnievam sa, že otázka financií vo vede, to je reťaz. Pokiaľ nemáte na konci užívateľov, podniky a veľké firmy, ktoré do vedy investujú, pretože si cez aplikácie zlepšujú výrobky, svoje výsledky, efektívnosť výrobného procesu, alebo zavádzajú nové unikátne technológie, tak ťažko hovoriť o tom, že je dostatok peňazí pre vedu. My nemôžeme celú vedu orientovať tak, že hovoríme len plošne o základnom výskume. Musíme mať časť prírodných, technických, medicínskych a poľnohospodárskych vied, kde musíme zákonite zadefinovať priority a ťahať to do praxe. Lebo to nám prinesie efekt a z tohto efektu, potom môžeme financovať vedu. Vyhovárať sa, že peniaze robia vedu, je nezmysel. Musíme riešiť problém systémovo a mám taký pocit, že sa nad tým začína veľa ľudí veľmi vážne zamýšľať a uvedomovať si to.

Samozrejme je aj časť vedeckých oborov, humanitných, spoločenských, kde rozhodujú citácie. Našej krajine prinášajú v dlhodobom horizonte prestíž a efekty, ale bohužiaľ teraz si musíme aj cez európsky tlak naozaj zadefinovať, v čom môže byť slovenské hospodárstvo silné. A to je energetika, poľnohospodárske vedy, biomedicína a technológie v priemysle, najmä čo sa týka elektrotechniky a strojárskeho a automobilového priemyslu. A tam očakáva aj verejnosť, že sa premietnu výsledky výskumu.

Rozhovor vznikol pri príležitosti festivalu vedy Noc výskumníkov.

Pozadie

Ministerstvo školstva prijalo záštitu nad festivalom vedy Noc výskumníkov, ktorý sa uskutoční v piatok 28. septembra v piatich slovenských mestách – v Bratislave, Žiline, Košiciach, Banskej Bystrici a v Tatranskej Lomnici.

Podujatie organizuje SOVVA, Slovenská akadémia vied a EurActiv.sk. Festival má širokej verejnosti ukázať zblízka prácu vedcov a jej výsledky, ktoré nás každodenne obklopujú.    

REKLAMA

REKLAMA