Reforma autorských práv ochudobní kultúru

Navrhovaná reforma autorských práv môže mať netušené následky. V niektorých prípadoch dokonca ohrozí dobre fungujúce prvky systému, hovorí belgický režisér Lucas Belvaux.

Lucas Belvaux
Lucas Belvaux (zdroj: Georges Biard/Wikipedia)

Európska komisia si dala reformu autorských práv na zoznam svojich priorít pre rok 2015. Čo si o tom myslíte?

Zaujímalo by ma, prečo je to zrazu tak naliehavá priorita. Copyright je určite potrebné prispôsobiť meniacemu sa internetu, no nechápem, ako to môže byť priorita v porovnaní s harmonizáciou daní či európskou obranou. Je to trochu naruby. Je tiež čudné, že keď už sa kultúra dostane na vrchol európskej politickej agendy, je tam preto, aby sa rozobrala.

Myšlienka uprednostňovania je predsa založená na tom, aby sa reformovali veci, ktoré nefungujú. No copyright je niečo, čo funguje! Mali by sme prejsť k posilňovaniu autorských práv, nie ich ničiť a nahrádzať neviemakým absurdným systémom.

Zdá sa, že celý sektor kultúry sa voči doteraz navrhnutým reformám ostro ohradzuje. Ktoré body sa vám zdajú ako najproblematickejšie?

Vidíme niekoľko problémov v správe europoslankyne Julie Redovej. Navrhuje v nej celý rad zmien v európskom autorskom zákone. Jej návrh „fair view“ (čestné použitie audiovizuálneho materiálu) je napríklad právo na citácie, ktoré by znamenalo, že ktokoľvek si môže vyrobiť úryvky a ľubovoľne ich používať bez súhlasu autora. Politické strany by tak na svoju kampaň, napríklad proti imigrácii, mohli použiť sekvencie z nejakej skladby. Nechcem, aby niekto takto zobral a bez povolenia využíval časti mojich filmov.

Návrh na skrátenie autorských práv po smrti autora zo 70 rokov na 50 je tiež v rozpore s medzinárodnými dohodami, ku ktorým sa zaviazala Európska únia.

V neposlednom rade by bolo možné, aby veľké internetové spoločnosti distribuovali dlhé výňatky z filmov bez opýtania a bez nutnosti zaplatiť držiteľovi autorských práv.

V tejto správe sa často spomína aj otázka teritoriality…

Myšlienka ukončiť územnú platnosť autorských práv je veľmi závažná. Museli by sme predávať naše filmové práva jedinému európskemu operátorovi, ktorý by ich následne spravoval. Už by sme nemali rôznych partnerov na distribúciu v kinách či v televízii.

S tým sa viaže niekoľko problémov. V prvom rade by nás to hneď od začiatku znevýhodnilo v porovnaní s piatimi alebo šiestimi veľkými paneurópskymi spoločnosťami: všetky by používali rovnaký model uprednostňovania filmov, ktoré sa ľahko predávajú.

Režiséri väčšinou pracujú na regionálnej báze. Hľadajú najvhodnejších partnerov, ktorých by film zaujímal, a poznajú svoje publikum, lokálne televízne stanice a vedia, ako zacieliť na konkrétnu časť verejnosti.

Je jasné, že vhodní spoločníci pre moje filmy nebudú tí istí ako pre film o Supermanovi. Nie je teda isté, či by veľké subjekty mali o naše filmy záujem, obzvlášť nie v celej Európe.

Budú pripravení vyrobiť film s litovskými titulkami, dať si všetku tú prácu, pre relatívne malý trh? Niektoré regióny by sa ocitli úplne bez určitých typov filmov. Z dlhodobého hľadiska by tieto filmy úplne prestali existovať a tým by sme riskovali značné ochudobnenie kultúry. Na druhej strane snímky, ktorým sa už teraz všade darí, by sa predávali ešte o trochu lepšie.

V súčasnosti to môžeme robiť tak, ako nám to vyhovuje. Môžeme predať licenciu pre niekoľko oblastí, do jednotlivých krajín, môžeme si vybrať. Prečo nahrádzať fungujúci systém takým, ktorý by fungoval menej?

Sú v správe poslankyne Julie Redovej nejaké návrhy, ktoré by mohli pomôcť vývinu autorského práva?

Na konkrétnych riešeniach a na zlepšovaní autorského zákona pracovali rôzne spoločnosti zhromažďujúce autorské práva, filmári a producenti roky. Odpoveď nenájde za dva mesiace niekto, kto o autorských právach či vzniku umeleckých diel nič nevie. Správa poslankyne Redovej je zbierka čisto ideologických návrhov, ktoré sú len prvým krokom k slobodnej kultúre.

Vo Francúzsku je veľmi dôležitou súčasťou autorského práva aj poplatok za súkromné kópie, ktorý ročne vynáša takmer 200 miliónov eur. V porovnaní s ostatnými krajinami je to omnoho viac. Bude sa aj tento mechanizmus vyvíjať, aby udržal krok s technologickými zmenami?

Poplatok za súkromné kopírovanie je pre spotrebiteľa len veľmi skromným nákladom v porovnaní s tým, čo stojí výroba audiovizuálnych diel. Samozrejme aj toto treba prispôsobiť technologickému pokroku. Musíme zdaniť cloud!

Nesmime zabúdať, že ukladanie dát na cloud je pre spotrebiteľa zadarmo, no autori z toho nič nezískajú, zatiaľ čo veľa prostredníkov zarobí balík peňazí. Prevádzkovatelia internetu a americkí giganti zarábajú na výtvoroch ľudí, ktorí za to nie sú zaplatení. A každému sa to zdá normálne!

No a napokon, je pirátstvo hlavným problémom autorských práv?

Áno, prečo nebojujeme proti pirátstvu? Nemám obavy, keď si dieťa stiahne film, aby si ho pozrelo zadarmo. Spotrebiteľ  nie je problém. Medzi filmom a jeho konzumentom je ešte niekto iný, kto na tom zarába peniaze, to sú skutoční piráti.

Pozadie

Belgický herec a režisér Lucas Belvaux je známy najmä vďaku účinkovaniu v úspešnom filme Šťastné a veselé (Joyeux Noël). Jeho film Právo slabšieho (La Raison du plus faible) bol v roku 2006 zaradený do výberu na festivale v Cannes.

Spoločne s kolegami Costom-Garvrasom, Dariuszom Jablonskim a Petrom Webberom nedávno v Európskom parlamente presadzovali svoju víziu autorských práv.

REKLAMA

REKLAMA