Saarinen: Investujte do výskumu, inak ostane všetko po starom

V podpore výskumu a vývoja hrá svoju úlohu vláda, univerzity i firmy, tvrdí Niilo Tapani Saarinen, viceprezident Vedecko-technologického parku vo fínskom Turku.

Niilo Tapani Saarinen
Niilo Tapani Saarinen, autor: Maňo Štrauch
  • Fínsko je európskym lídrom pokiaľ ide o množstvo ľudí zamestnaných vo výskume a vývoji, ale aj iných ukazovateľoch poznatkovej ekonomiky. Akú úlohu v tomto úspechu zohrala spolupráca medzi univerzitami a firmami?

Od polovice 80. rokov fínska vláda tvrdila, že Fínsko má byť krajinou poznatkov a expertnosti. Súčasťou tejto snahy bolo zvyšovanie financovania výskumu a vývoja. No neplatilo to len pre vládu, aktívne sa zapojila aj podnikateľská sféra. Dnes je skutočnosťou, že keď porovnáte prostriedky vynaložené na výskum a vývoj v pomere k HDP krajiny, sme svetovým lídrom. Samozrejme, objem našej ekonomiky je menší než mnohých veľkých štátov, no ukazuje to, že vláda, politici prijali za svoj cieľ zabezpečiť špičkovú svetovú infraštruktúru pre vedu, výskum a vývoj. Súčasťou bolo aj vytvorenie niekoľkých organizovaných systémov, ktoré zabezpečujú spoluprácu medzi firmami a univerzitami. Jedným z hlavných je fond Agentúry pre technológiu a inovácie. Ide o fínsky štátny fond s ročným rozpočtom viac ako 400 miliónov eur. Približne polovica z týchto peňazí ide firmám, druhá polovica univerzitám. Ak sa spoločnosť uchádza o financovanie výskumného a vývojového projektu, musí prispieť minimálne 70% z vlastných zdrojov. Pri malých a stredných podnikoch stačí 50%. Za externé prostriedky zo štátneho fondu si potom môže kúpiť výskumné kapacity univerzity. Peniaze tak pomôžu obom stranám – malým a stredným podnikom, ktoré získajú externé zdroje na dodatočné výskumné kapacity, a pomôžu univerzitám, ktoré sú takto schopné udržať si kvalitných ľudí. Výsledkom je, že ak na fínskych univerzitách pracuje asi 10 000 profesorov, výskumníkov a pod. platených z „klasického“ rozpočtu, ďalších 10 000 je financovaných externými fondmi. Aj preto spoločnosti ako Nokia využívajú rozsiahlu sieť dodávateľov – malé a stredné podniky môžu využívať podporu štátu a majú silné inovačné kapacity.

  • Akú rolu zohráva v podpore výskumu a vývoja, vytvárania poznatkovej ekonomiky, trh, a čo možno dosiahnuť len cielenou podporou z verejných zdrojov?

Od 90. rokov je široko akceptovaný model trojitej špirály (Triple Helix Model) – špecifickej úlohy vlády, firiem a univerzít. Potrebujete všetkých troch hráčov. Univerzity ako tvorcov poznatkov. Firmy, ktoré dokážu poznatky zužitkovať. Ale aj verejnú sféru, vládu, ktorá takúto spoluprácu umožní garantovaním dlhodobej udržateľnosti – napríklad tým, že garantuje fungovanie výskumného projektu na, povedzme, sedem rokov a tým vytvorí priestor pre výskumné aktivity. Vo fínsku máme 30 vedeckých parkov. A Fínska asociácia vedeckých parkov sedí za rovnakým stolom, ako ministri. Udržiava fungujúci model trojitej špirály, pomáha všetkým jeho častiam, je olejom tohto motora.

  • Niekedy možno počuť obavy, že úzka spolupráca s firmami pre univerzity znamená, že musia obetovať základný výskum na úkor aplikovaného. Ako to riešite vo Fínsku?

Také riziko samozrejme existuje. Máme 20 univerzít a nie všetky inštitúty a fakulty sú veľké, nie vo všetkých pracuje mnoho výskumníkov. Preto existuje riziko, že budú všetky kapacity pohltené aplikovaným výskumom. Treba mu zabrániť. Cyklus vývoja nových produktov, najmä v sektore informačných a komunikačných technológií, sa skracuje, a základný výskum je často niečo, čo sa môže zmeniť na aplikovaný a následne využiť najskôr za päť, sedem, či desať rokov. Preto musíte zabezpečiť udržanie určitej úrovne základného výskumu v poznatkových zónach.

  • Je výskum vo Fínsku iniciovaný najmä firmami, ktoré si kupujú kapacity od univerzít, alebo sú aktívnymi hráčmi aj univerzity? Hľadajú vlastné zdroje a snažia sa následne o využitie výsledkov?

Sú stále aktívnejšie. Systém financovania um umožňuje vystupovať aktívne a vyhľadávať si partnerov. Pre svoje projekty môžu získať ešte väčšiu pomoc ako firmy – až do 80% nákladov. V takýchto projektoch sa potom univerzity viac približujú základnému výskumu. Väčšina univerzít má samostatné ľudské kapacity, ktorých úlohou je hľadať spôsoby využitia výsledkov výskumu, partnerov medzi firmami a podobne. Musím však povedať, že s fínskymi univerzitami je to podobne, ako s univerzitami inde vo svete – väčšina z toho čo produkujú nie sú inovácie, ale je to invencia. Invencia je niečo, do čoho musíte vložiť peniaze, a dostanete poznatky. Pri inovácii vkladáte poznatky, a dostanete peniaze. Je dôležité to vyvažovať a práve sieť vedeckých parkov slúži ako priestor kontaktu medzi priemyslom a univerzitami. Snažíme sa rozvinúť invencie do inovácií a tie do podnikateľských príležitostí.

  • V diskusiách o rozpočte na výskum a vývoj na Slovensku často počuť, že sektor – univerzity, výskumné inštitúty, ale aj súkromní aktéri – nie je dostatočne pripravený absorbovať výrazne vyššie množstvo peňazí, že nie je dosť zrelý. Fínsko bolo samo na konci 80. a začiatku 90. rokov transformujúcou sa ekonomikou. Ako ste tento problém riešili? Stačí len „naliať do výskumu“ všetky peniaze, ktoré máte k dispozícii?

Mali sme presne taký istý problém. Bola nedostatočné spolupráca firiem s univerzitami, pretože tie chceli robiť len čistú vedu, štruktúru hospodárstva charakterizovalo niekoľko veľkých spoločností a nedostatok inovatívnych malých a stredných firiem… Uspeli sme však, a to aj vďaka boomu informačných a komunikačných technológií na konci 80. a začiatku 90. rokov. Pomohol Fínsku a prejavil sa aj v tradičných sektoroch, pretože aj naše lodiarstvo, drevospracujúci, papierenský priemysel a podobne potrebovali IKT nástroje, nový softvér. Podstatne sa zvýšilo množstvo malých a stredných firiem, keďže veľké spoločnosti potrebovali subdodávateľov a chceli outsourcovať časť vývojových aktivít.

  • Transformujúce sa ekonomiky majú jeden špecifický problém – veľkí zahraniční investori neprichádzajú hľadať výskumné a vývojové kapacity, ale skôr relatívne lacnú pracovnú silu. Je len vecou času, pokiaľ túto prvú vlnu nahradia investície s vyššou pridanou hodnotou? Alebo by mala vláda postupovať podľa nejakého špeciálneho receptu, aby prilákala investorov do oblasti výskumu a vývoja?

Samozrejme je to vecou trhu a stavu ekonomiky ako takej. Musíte však pamätať na jednu vec. Diskutoval som s ľuďmi z bratislavských univerzít o tom, ako vyzerá Slovensko z pohľadu zahraničného investora, povedzme z Fínska. Podľa mňa vyzerá oblasť Bratislavy, ale aj celé Slovensko, nedostatočne využitá – vzhľadom na to, že sa nachádza v centre Európy s dobrým spojením. Keďže neexistuje viditeľný model trojitej špirály, je omnoho menej atraktívna. Práve toto vláda musí urobiť – zviditeľniť platformu spolupráce medzi univerzitami a firmami. Keď už platforma vznikne, potrebuje silný marketing, vytváranie imidžu. Inak zastanete na dnešnej úrovni – keď väčšina veľkých priemyselných investícií smeruje do výroby z nižšou pridanou hodnotou. Samozrejme, teraz je to pre ekonomiku a krajinu dobré, no z dlhodobého hľadiska nie udržateľné.


Rozhovor vznikol v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporenýého v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.

REKLAMA

REKLAMA