Startupy sú cesta pre propagáciu Slovenska

Pomáha malým a stredným podnikateľom preraziť na americký trh. Intenzívna konkurencia a vysoké vstupné náklady však sťažujú Slovákom podnikanie v USA. Peter Kolesár tvrdí, že najväčší potenciál majú startupy a inovácie zamerané na informačné technológie a tzv. vyspelú bezpečnosť.

Peter Kolesár
Zdroj: PK

Rozhovor s Petrom Kolesárom viedol Adam Šebesta. 

Aký význam má ekonomická diplomacia a ako sa vyvíjala?

Ekonomická diplomacia bola tradične len doplnkom klasickej diplomacie. V 90. rokoch sa to všetko začalo meniť, veľké ekonomiky si uvedomili, že ekonomická diplomacia musí byť v jadre zahraničnej politiky. Slovensko nasledovalo tento trend od presunu obchodných radcov do kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Zahraničná politika a obchodná ekonomická diplomacia idú ruka v ruke.

Aká je nová vízia slovenskej ekonomickej diplomacie?

Trend je dať ekonomickú diplomaciu do centra zahraničnej politiky. Ministerstvo zahraničných vecí musí byť ministerstvom zahraničných príležitostí. Cieľom zahraničných ciest ministra a štátnych tajomníkov je aj podpora slovenských exportérov. Je dôležité, aby sa v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva i agentúrou SARIO dostávala do popredia podpora inovácií a technologicky orientovaných start-upov.

Jedna z aktivít ambasády vo Washingtone je vytvárať network slovenských podnikateľov v USA a podporovať startupy. Pomerne netradičné, pokiaľ ide o aktivity štátnej správy.

Je to jedna z priorít nášho veľvyslanectva. Aktivity vo Washingtone chcú byť príkladom aj pre ďalšie ambasády. V tradičnej ekonomickej diplomacii hovoríme o získavaní zahraničných investícií a podpore zahraničného obchodu. Obdobie masívneho investovania do výroby sa ale skončilo. Naša úloha je získavať investície s vyššou pridanou hodnotou. Nemajú možno taký veľký objem, ale ich efekt na ekonomiku môže byť podstatne dlhodobejší. Zameriavame sa najmä na podporu exportu malých a stredných podnikov, keďže tie sú našim najväčším zamestnávateľom a tiež na podporu globálnej expanzie slovenských start-upov. Potrebujeme viac firiem ako je Eset, preto musíme urobiť všetko pre to, aby start-upy na Slovensku vznikali a boli celosvetovo úspešné.

Popri tradičnej ekonomickej diplomacii teda vzniká nová?

Nová ekonomická diplomacia je zameraná práve na podporu inovácií a startupov. V tejto oblasti intenzívne komunikujeme s Ministerstvom financií, ktoré pripravuje koncepciu na podporu startup ekosystému. So Slovak Business Agency (pozn. red. bývalá NADSME) zasa pracujeme na implementácii startup development programu, v rámci ktorého budú slovenské startupy inkubované v inovačných centrách ako je  Boston, New York alebo Silicon Valley. Pomôže im to akcelerovať rast a získať spätnú väzbu na svoje produkty.

Prečo je program na podporu startupov potrebný?

Súvisí to so stavom inovačného ekosystému na Slovensku. Vidíme veľa dobrých ideí a kreatívnych komunít, ale chýba nám  dostatočný početmentorov, úspešných podnikateľov a investorov, ktorí mladých začínajúcich podnikateľov potiahnu vpred, poskytnú spätnú väzbu a sprostredkujú potrebné kontakty. Potrebujeme podnikateľov s globálnym úspechom. A práve v zahraničí môžete takých ľudí stretnúť.

Prednedávnom navštívil Ameriku aj prezident Andrej Kiska. V čom bola jeho návšteva prínosom?

Návšteva prezidenta v USA bola unikátna hlavne zameraním na podporu digitálnej agendy a inovačnej spolupráce. Po prvý krát tiež hlava štátu zapojila do delegácie slovenské startupy, čo vyslalo mimoriadne silný signál navonok, ale aj smerom do vnútra slovenského startup ekosystému. Prínos cesty vidím v troch rovinách: cesta otvorila možnosti spolupráce v podpore expanzie našich startupov do USA – napríklad otvorením Slovensko-amerického inovačného centra v San Diegu, alebo rokovaniami so šéfom Cambridge Innovation Center v Bostone. Po druhé, prezidentove návštevy prestížnych svetových univerzít Stanford a MIT položili základ spolupráce so slovenskými univerzitami v oblasti transferu technológií a online vzdelávana. A napokon, prezidentove stretnutia so slovenskými profesionálmi pomôžu ešte intenzívnejšie zapájať vysokokvalifikovaných členov krajanskej komunity do projektov v SR a prispieť tak k rozvoju slovenskej znalostnej ekonomiky.

Medzi odborníkmi sa objavuje aj kritika úzkeho zamerania na inovácie a IT sektor. Vraj sa máme držať aj klasických odvetví ekonomiky, najmä priemyslu. Čo na to hovoríte?

Nikto netvrdí, že klasické odvetvia ekonomiky, ako sú automobilový, strojárenský či oceliarsky priemysel, by sme mali ignorovať. Napokon stále sú piliermi nášho hospodárstva a zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Avšak aby Slovensko bolo konkurencieschopné o 10-20 rokov, musíme budovať vedomostnú ekonomiku. To znamená nielen podporovať hi-tech odvetvia ako sú informačné technológie, kybernetická bezpečnosť či biotechnológie, ale aj intenzívnejšie prepájať tradičné odvetvia s výskumom a vývojom. Je teda potrebné zmeniť naratív, aby sme nehovorili o Slovensku len ako o automobilovej veľmoci, ale aj o krajine s mimoriadnym potenciálom a úspechmi vo viacerých hi-tech oblastiach. Výborne to vystihol prezident Kiska počas cesty v Spojených štátoch, keď hovoril o ceste Slovenska „from iron to silicon“, teda od železa ku kremíku.

V rámci projektu InnovatorsConnect organizujete videokonferencie úspešných svetových podnikateľov a investorov so slovenskými startupermi.

Za minimálnych nákladov vieme cez Google Hangout priniesť informáciu niekoľko tisícom ľudí na Slovensku, motivovať mladých ľudí na Slovensku a podporiť podnikateľského ducha. Musíme im priniesť úspešné príbehy zo zahraničia, najlepšie tak, aby to štát nič nestálo. S projektom sme začali v Izraeli, v júni sa konala videokonferencia s Helsinkami, v septembri s Holandskom. V spolupráci s našim hlavným partnerom, spoločnosťou Neulogy, chceme projekt rozšíriť aj do ďalších miest.

Dá sa regionálna spolupráca realizovať aj v oblasti startupov?

Akokoľvek sa budeme snažiť, Slovensko pravdepodobne nikdy nebude popredným svetovým hráčom čo do počtu a kvality startupov. Preto je kľúčové spolupracovať s partnermi z Česka, Maďarska a Slovenska a v zahraničí spoločne prezentovať startupy z vyšehradského regiónu. V rámci slovenského predsedníctva vo V4 už realizujeme projekty propagácie stredoeurópskych startupov v USA prostredníctvom prezentačných podujatí pre investorov a partnerov. Ak spojíme sily, vieme zaujať aj v takej konkurencii aká je v Silicon Valley.

Čo konkrétne chcete preto urobiť?

Dlhodobou víziou je vybudovanie Vyšehradského domu v Silicon Valley, ktorý by systematicky podporoval stredoeurópske startupy na západnom pobreží USA. V prípade úspechu potom vieme rozšíriť takéto iniciatívy aj na iný typ aktivít. Počas nedávnej návštevy nášho prezidenta v USA sme v New Yorku organizovali veľmi úspešný Stredoeurópsky Google summit pre digitálnu ekonomiku. Chceme, aby značka Vyšehrádu bola v USA relevantná aj v oblasti inovácií a startupov. 

V ktorej oblasti startupov je pre Slovensko najväčší potenciál?

Nemôžeme sa sústrediť na každý sektor. Najväčší potenciál vidíme v sektore informačných technológií, v oblasti tzv. vyspelej bezpečnosti a prepájaní amerických a slovenských kapacít v tomto smere. Záujem z americkej strany je veľký, preto sa v týchto týždňoch začínajú na Slovensku intenzívne diskusie o vytvorení klastra pre vyspelú bezpečnosť, ktorého dôležitý pilier by bola kybernetická bezpečnosť. Minister zahraničia M. Lajčák nedávno v tejto súvislosti prevzal z rúk generálneho riaditeľa spoločnosti ESET pre severnú Ameriku list s ponukou na spoluprácu pri vytváraní takéhoto klastra. Na Slovensku máme silné kapacity v kybernetickej bezpečnosti a veľký počet technologicky orientovaných firiem v širšie definovanej oblasti tzv. vyspelej bezpečnosti. Ak si uvedomíte, že na Slovensku máme domáci ESET, veľkých zahraničných investorov v oblasti IT a na univerzitách sú špičkové IT tímy, je jednoduché zvoliť práve túto oblasť.

Na aký problém narážajú slovenské startupy pri vstupe na americký trh?

Mnoho slovenských startupov má dobré nápady a dobrých inžinierov, ale absolútne nedostatočné kapacity v oblasti marketingu a predaja. Vo všeobecnosti nevedia prezentovať a predávať svoje produkty. V Amerike potrebujete ľuďom vštepiť, že váš produkt potrebujú. Mnoho amerických startupov nie je vyšperkovaných, ale vedia sa predať. Pre veľa našich startupov sú problémom aj prvotné náklady, napríklad na cestu a pobyt v USA.

Ako to môže ovplyvniť ekonomický diplomat?

Slovenské startupy budeme v krátkej dobe podporovať cez Startup Development Program, ktorý organizuje Slovak Business Agency (pozn. red. bývalá NADSME). Naša ambasáda je partnerom pre zahraničnú vetvu programu, pričom financovanie poskytujú ministerstvo hospodárstva a financií. V ideálnom prípade chceme vidieť prvé slovenské startupy v USA podporené týmto programom už na konci roka 2014.

Ekonomický diplomat vie startupom hľadať partnerov na ďalší vývoj produktu, vieme informáciu o startupe poskytnúť investorom a umiestniť ho v inkubátore. Dokážeme otvoriť niektoré predajné kanály.

Takže verejná správa pomáha slovenským startupom uchytiť sa v zahraničí.

Áno, hoci stále môžeme urobiť viac. Niekoľko inštitúcií na Slovensku začína byť veľmi aktívnymi v podpore startupov. Napríklad Ministerstvo financií odvádza výbornú koncepčnú prácu v podpore celého startup ekosystému na Slovensku. Musíme si uvedomiť, aký dlhodobý vplyv majú startupy na ekonomiku.

Hľadáte Slovákov úspešných v biznise a vytvárate sieť slovenských profesionálov v USA?

Hodnota slovenských profesionálov v USA ale aj v iných krajinách je pre Slovensko obrovská. Na sociálnej sieti Linkedin sme vytvorili skupinu, ktorá prepája úspešných Slovákov v USA so Slovenskom. Pravidelne organizujeme stretnutia týchto ľudí, prepájame izolované komunity Slovákov medzi sebou a so Slovenskom. Krajania môžu byť v budúcnosti neformálnymi poradcami pri príprave novej legislatívy, radiť podnikateľom a startupom. V tejto súvislosti pripravujeme koncepciu tzv. poradnej rady, v rámci ktorej by slovenskí profesionáli v USA systematicky pomáhali startupov zo Slovenska. Aktívne spolupracujeme s organizáciou LEAF, ktorá na Slovensku už dlhšie pracuje práve na prepájaní slovenských profesionálov v zahraničí s domovom. Chceme, aby naši vedci, výskumníci a podnikatelia v zahraničí prinášali na Slovensko svoje know how.

V USA je množstvo Slovákov, úspešných vedcov, podnikateľov a manažérov na vysokých pozíciách v stámiliónových firmách naprieč celou Amerikou, a na Slovensku sa o nich nevie. Snažíme sa o nich zvýšiť povedomie, dať im príležitosť odovzdať Slovensku niečo späť a ukázať im, že doma si ich ceníme.

Aké slovenské firmy a startupy majú potenciál preraziť v USA?

Dosiaľ najväčšia sucess story slovenských startupov je firma m.dot. Dvaja mladí cieľavedomí ľudia,  Slovák Dominik Balogh a Čech Pavel Sebarljo, vyvinuli skvelý produkt na vytváranie mobilných webových stránok priamo zo smartfónu a bez akejkoľvek podpory štátu sa vydali do Silicon Valley. V priebehu niekoľkých mesiacov svoj startup za veľmi zaujímavú sumu predali firme Go Daddy, ktorá je svetovým hostingovým a doménovým poskytovateľom. Bola to jedna z najväčších akvizícií slovenských startupov americkou spoločnosťou vôbec. A tomuto chceme v rámci ambasády aktívne pomáhať.

A iné príklady?

Napríklad spoločnosť Colosseo, ktorá dodáva špičkové technológie pre športové štadióny. Majú kvalitnejšiu a dostupnejšiu technológiu ako ich americkí konkurenti. Pred niekoľkými mesiacmi dokončili veľkú inštaláciu v prestížnom Verizon Centre vo Washingtone. Obrovský potenciál skrýva aj firma GA Drilling s pobočkou v americkom Houstone, ktorá vyvíja nový spôsob hĺbkových vrtov, vypaľovaním elektrickou plazmou do zeme. Ak je nejaká slovenská firma, ktorá môže zmeniť celý priemyselný sektor, je to práve táto. Ivan Štefunko ich dokonca nazval slovenským Googlom. Určite treba spomenúť aj spoločnosť Aeromobil  vyvíjajúcu lietajúce auto – neuveriteľný príbeh, ktorý je už teraz pravidelne skloňovaný vo svetových médiách. Aeromobil je unikátny produkt, ktorý má potenciál skvele prezentovať Slovensko vo svete.

Veľmi dobré prezentačné video mal startup Goldee (pozn. red. výrobca inteligentných ovládačov svetla).

Za Goldee stojí šikovný Košičan Tomáš Baran, ktorý má skvelý tým ľudí a premyslenú stratégiu. V USA je pre ich produkt obrovský trh. V rámci možností sa Goldee i ďalších firmám s veľkým potenciálom snažíme v Spojených štátoch pomáhať vstupovať na trh a uspieť.

Ako reagujú podnikatelia?

V drvivej väčšine pozitívne, oceňujú, že sme tu pre nich, že našou misiou je podnikateľom slúžiť. Napokon sme platení z ich peňazí ako daňových poplatníkov.

Niekedy trošku zápasíme s tým, že nedostávame spätnú väzbu. Firmám pomôžeme a potom nevieme, čo sa s nimi deje, len náhodne sa dozvedáme o podpísaných kontraktoch. Častokrát nevidíme teda záver našej pomoci. 

Spýtal sa vás niekto, či a ako sa dá riešiť problém v USA pomocou úplatkov?

Nie, našťastie nespýtal. Väčšina podnikateľov, ktorí vstupujú na americký trh, sú si vedomí  kontextu, do ktorého vstupujú. Zároveň ich upozorníme, že formálne a neformálne pravidlá sú v USA iné ako v iných teritóriách.

Pracovali ste v zahraničí a v súkromnom sektore. Aké sú hlavné rozdiely podnikateľského prostredia v USA a na Slovensku?

V Spojených štátoch je obrovská konkurencia a to prakticky vo všetkých sektoroch. V USA je ale prítomná aj istá forma protekcionizmu. Explicitne – v časti verejných obstarávaní – alebo implicitne sa preferujú americké firmy a všetky ostatné s tým musia bojovať. Ďalší zreteľný rozdiel je dôraz, ktorý USA kladie na výskum a inovácie. Celý ekosystém, mladých startupov ale aj globálnych korporácií, je založený na imperatíve inovovať. 

Prečo ste sa rozhodli odísť zo súkromného sektora?

Chcel som prestať lamentovať a urobiť niečo pre svoju krajinu. Navyše, môj sen od strednej školy bol byť diplomat. Keď sa ekonomická diplomacia otvorila ľuďom z vonka, bola to perfektná príležitosť využiť skúsenosti z konzultačnej firmy.

Zahraničný obchod majú v kompetencii tri inštitúcie – ministerstvo zahraničných vecí, hospodárstva a SARIO. Nie je táto „deľba moci“ kontraproduktívna?

Neprináleží mi hodnotiť vnútroinštitucionálne usporiadanie na Slovensku. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že ak sa ekonomická diplomacia stane jednou z priorít hospodárskej politiky štátu a do podpory zahraničného obchodu sa vloží viac ľudských a finančných zdrojov, výsledky sa dostavia. Viacero európskych krajín má výborne nastavený systém podpory exportu a lákania zahraničných investícií. Napríklad severské krajiny sú v tomto ďaleko. Ich agentúry, ktoré majú na starosti podporu exportu, spolupracujú s agentúrami zameranými na inovácie. Finska agentúra Finpro je pološtátna agentúra na podporu vývozu a investícií a predĺžená ruka podnikateľov. Úroveň služieb agentúry sa môže porovnávať s kvalitnými konzultačnými firmami, pričom niektoré služby sú bezplatné, náročnejšie už podliehajú spoplatneniu. Toto považujem za udržateľný model.

USA sú značka. Vidieť to napríklad aj počas Dňa nezávislosti, keď majú ľudia na sebe niekoľko kusov oblečenia s americkými vlajkami a svoju krajinu považujú za brand. Je možné urobiť zo Slovenska značku?

Áno, aj naše ministerstvo intenzívne pracuje na príprave koncepcie ako vybudovať „značku Slovensko“.

Na druhej strane by asi bolo príliš ambiciózne tvrdiť, že Slovensko bude v USA v dohľadnej dobe značkou, ktorú všetci rozpoznajú. Preto je dôležitá regionálna spolupráca, napríklad na úrovni V4. Vyšehradská štvorka ako centrum nových technológií je budúcnosť. Namiesto orientácie len na našu krajinu sa minimálne v USA musíme zamerať aj na širší región.

Americká ekonomika sa spamätala z krízy rýchlejšie ako európska. Čo je za tým?

Spojené štáty sa, zdá sa, skutočne spamätali z krízy rýchlejšie ako európske ekonomiky. Hospodársky rast napríklad za druhý polrok 2013 bol okolo štyroch percent. Avšak zďaleka sa ešte nedá hovoriť o robustnom a udržateľnom raste. Navyše, niektoré štrukturálne ukazovatele, akými sú napríklad štátny dlh alebo rozpočtový deficit, sú dlhodobým problémom, ktorý periodicky vyvoláva politické krízy. Aj šéfka amerického FEDu sa nedávno vyjadrila veľmi opatrne k perspektívam rastu hospodárstva, keď ozdravenie ekonomiky nazvala „neúplným“. Preto by som bol v príliš pozitívnom hodnotení zdržanlivý.

Nezamestnanosť v USA okolo 6 percent je ale výrazne lepšie číslo ako priemer Európy.

Nezamestnanosť v USA je dlhodobo výrazne nižšia. USA sú vo všeobecnosti schopné rýchlejšie tvoriť pracovné miesta ako európske krajiny. Schopnosť inovovať je kľúčová, veľký objem služieb v USA tiež zohráva podstatnú úlohu pri tvorbe ekonomiky. V poklese nezamestnanosti v USA hrá tiež dôležitú úlohu fakt, že miera ekonomickej aktivity obyvateľstva v USA klesá, t.z. že počet pracujúcich ľudí, resp. ľudí hľadajúcich prácu sa za ostatný čas znižuje.

Je v tomto rozhodujúci liberálnejší pracovný trh?

Čiastočne áno, pracovný trh je skutočne liberálnejší, ochrana zamestnancov je spravidla nižšia ako v Európe a reálna minimálna mzda stagnuje už desiatky rokov. Vo väčšine krajín Európy sú bariéry pre zamestnávateľov vyššie. V USA je napríklad materská dovolenka na základe federálneho zákona dvanásť týždňov, avšak je neplatená. Ak zamestnávateľ zamestná 25 ročnú ženu, nevníma „riziko“ jej odchodu na dlhú materskú dovolenku.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

Ráno si prečítam monitoring médií, zisťujem, čo sa deje v ekonomike a biznise. Prečítam si korešpondenciu ostatných ambasád. Absolvujem stretnutia s partnermi. Veľa času venujem príprave koncepčných materiálov. Samozrejme, patrí k tomu ešte administratívna agenda (úsmev).

Čo máte z toho najradšej?

Keď som v poli, stretávam sa s ľuďmi z biznisu a osobne veciam pomáham.

Pozadie

Peter Kolesár (32) sa narodil v Košiciach. Absolvoval Fakultu sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti. Rok študoval na Bard College v New Yorku. Pracovnú kariéru začal ako konzultant v Candole Partners v Bratislave, kde mal na starosti vzťahy s vládou a poradenstvo pre zahraničných investorov. V rokoch 2011 – 2013 pôsobil ako ekonomický diplomat v Tel Avive, od augusta 2013 pracuje na rovnakej pozícii vo Washingtone D.C. Jeho prioritou je pomáhať slovenským startupom preraziť na americkom trhu.

REKLAMA

REKLAMA