Tvorivosť je o „netradičnom prelínaní relatívne tradičných partnerov“

Spoločnosť v EÚ, ale i ďalšie spoločnosti vo svete zažívajú transformáciu - prechod z ekonomiky založenej na informačných technológiách ku ekonomike založenej na tvorivosti, tvrdí v rozhovore Vladimír Šucha, riaditeľ DG EAC pre oblasť kultúry, viacjazyčnosti a komunikácie.

Vlado Sucha - cb
http://euractiv.sk
  • Rok 2009 je Európskym rokom tvorivosti a inovácie. Aký je zámer Európskej komisie – kam má tento rok posunúť Európske spoločenstvo a jeho obyvateľov?

Tak ako všetky európske roky, tak i teraz je cieľom zvoliť si tému, ktorá je dôležitá z pohľadu Európy a z pohľadu spoločnosti, a začať o nej diskutovať. Kreativita a inovácie sú s nami stále, žijeme nimi každý deň, ale nastáva tu istá spoločenská zmena. Keď sa pozrieme na výhľady ekonomiky a rozvoja spoločnosti, tvorivosť, či už individuálna alebo kolektívna, teda či už vnútorné naplnenie človeka alebo produktivita, sa stáva budúcim atribútom ekonomiky a spoločnosti. To, čo dnes pomenúvame ako informačno-poznatková ekonomika, sa postupne mení na kreatívnu ekonomiku. Z tohto vyplývajú základy, prečo sa Európska komisia rozhodla iniciovať tento rok. Je tam relatívne veľké množstvo prvkov, ktoré na to vplývajú, a radi by sme vzbudili diskusiu o nich. Sú to: vzdelávanie, umenie, kultúra a technické a sociálne inovácie.

  • Najviac inovácií v poslednom období prišlo zo sféry informačných a komunikačných technológií. Nie je koncept tvorivosti a inovácie len odvodeninou IT? V čom je kreativita ako taká odlišná od kreatívnosti, ktorú predstavujú informačné technológie?
  • Spomenuli ste nacionalizmus, populizmus a iné, nazvyme ich, menej dokonalé ideológie. Obdobie hospodárskej krízy je ale pre ne živnou pôdou. Myslíte si, že súčasná finančná a hospodárska situácia je vhodným obdobím pre presadzovanie konceptu tvorivosti?
  • Pokiaľ ide o Slovensko, v kontexte tvorivosti a inovácie je viditeľný najmä projekt „Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013“. Čo však ďalšie projekty – nie je v ich porovnaní s okolím na Slovensku akosi málo?

Myslím si, že košický koncept európskeho hlavného mesta kultúry je jeden úžasný príklad inovačného a kreatívneho projektu, ale príkladov máme viacero. Príkladom kreatívneho prístupu k riešeniu vážnych spoločenských problémov, napríklad sociálnej exklúzie hendikepovaných ľudí, je divadlo „Z pasáže“. Je excelentným európskym vzorom riešenia takéhoto problému. Máme tu tiež rôzne aktivity firiem. Na Slovensku máme ľudí, ktorí su nesmierne schopní a kreatívni.

Nemyslím si, že by sme hovorili o špecifickom probléme Slovenska. Samozrejme, my sa dívame kriticky na to, čo máme doma a myslíme si, že je to relatívne zlé, ale ide o nový koncept v európskom kontexte. Je to nový koncept, kde iba začíname hľadať cesty, ako ho implementovať do rôznych sektorových politík, ako ho implementovať do európskej legislatívy, čo ale nie je presné pomenovanie, pretože v tejto oblasti neexistuje legislatíva, s výnimkou komunitárnych programov. Chápem to skôr ako niečo, na čo sa treba pripraviť, čo je potrebné mať na pamäti a čo treba istým spôsobom včleniť do vízie budúcnosti. Netreba preto hľadať odpovede na otázku, že čo sa urobí zajtra, je to niečo dlhodobé.

  • Aké sú predpoklady pre rozvoj kreatívneho priemyslu? Alebo spýtam sa inak, do akej miery je kultúra ako taká nevyhnutným predpokladom pre rozvoj spoločnosti, ktorá sa zakladá na  tvorivosti a inováciách?

Na vysvetlenie treba povedať, že je rozdiel medzi tzv. kultúrnym a kreatívnym priemyslom na jednej strane a kreativitou na druhej strane, ktorá môže byť v širšom kontexte hnacou silou ekonomiky a spoločnosti. Každá definícia je istým spôsobom zjednodušením, ale ak by som chcel definovať kultúrny priemysel, povedal by som, že ide o také odvetvie, ktoré má svoj kultúrny vklad a svoj kultúrny výstup. Inými slovami, to, čo vstupuje, a rovnako i to, čo z neho vystupuje, má kultúrny obsah. O kreatívnom priemysle hovoríme vtedy, keď tam je kultúrny vstup, ale výstup je iný než kultúrny. Príkladom môže byť dizajn, pretože nemožno povedať, že auto, ktoré vyrobíme, by bolo kultúrnym produktom, ale dizajn, ktorý tam vchádza, je jednoznačne kultúrny vklad. Podobným príkladom je i architektúra.

Kultúrny priemysel netreba oddeľovať od kreatívneho priemyslu, lebo je jeho súčasťou. Ale ak hovoríme o kreatívnej ekonomike, o kreatívnej ekológii, hovoríme o súžití; symbióze rôznych dôležitých hráčov na danom poli. To môže byť priemysel, umelecká a kultúrna sféra, bezo sporu finančná sféra, vzdelávanie a tiež riadiaca sféra, ktorá určuje legislatívny rámec a pravidlá pre rozvoj. Kreatívna ekológia môže byť v makro, mikro alebo v úplne miniatúrnom súžití, do ktorého môže byť zainteresovaných pár ľudí napríklad čo i v len jednej firme.

V tomto je pridaná hodnota a nový rozmer konceptu, v ktorom ide o symbiózu netradičných prelínaní relatívne tradičných partnerov alebo hráčov. Pomocou netradičného prelínania, čo znamená, že cesty aktérov sa spoja a ich hodnoty sa tak valorizujú, možno dostať nový produkt a novú hodnotu, v čom ja vidím inováciu. Rýchlosť inovácií a „inovatívnosť“ inovácií môže byť v takomto prípade vyššia a presne na tomto sa zakladá kreatívna ekonomika. Samozrejme, vyžaduje si to nesmierne rozvinutý individuálny potenciál ľudí, ktorí sú takémuto konceptu otvorení. V podstate, žijeme v prostredí, kde takýto ľudia sú, akurát nie sme dostatočne otvorení na to, aby sme vnímali ekonomickú, národnú a kultúrnu rôznorodosť a diverzitu, ktoré sa môžu stať základom rozvoja.

  • Zhrňme to: Súčasný Európsky rok je impulzom, nie je to o otázke, čo sa stane bezprostredne zajtra, ale ide o dlhodobý proces. Podľa vášho názoru, aký časový rámec možno očakávať, pokiaľ ide o celkový prerod spoločnosti a posun od informačných a komunikačných technológií k tvorivosti a inováciám?

REKLAMA

REKLAMA