Elektronické aukcie zefektívňujú obstarávanie

Elektronické aukcie zlacňujú verejné obstarávanie, nemožno však očakávať úspory v desiatkach percent, tvrdí na základe výsledkov výskumu Emília Sičáková-Beblavá.

Emília Sičáková-Beblavá
Emília Sičáková-Beblavá, zdroj: Transparency Internatinal Slovensko

Hlavným argumentom za elektronické verejné obstarávanie je, že má priniesť nižšiu cenu, teda šetriť prostriedky. Nakoľko tento predpoklad váš výskum potvrdil?

Predpoklad sa potvrdil. Keď sme porovnali vzorku obcí, ktorá robí v daných tovaroch a službách elektronické aukcie, so vzorkou ktorá ich nerobí, v prvej boli ceny nižšie. Musím pripomenúť, že sa nedajú očakávať úspory v desiatkach percent, predsa tam však nejaké sú. Ich hodnota kolíše, no pri 190 pozorovaných obstarávaniach bol priemer do troch percent.

Môže zavedenie elektronických aukcií vplývať aj na politickú kultúru verejného obstarávania?

Myslím si že veľmi. Keď sme sa v obciach, ktoré zaviedli elektronické aukcie, pýtali primátorov a starostov, prečo to urobili, jedným z hlavných uvádzaných dôvodov bolo zníženie tlaku na to, kto zákazku získa. Proces sa otvára, vstúpiť doň môžu viacerí podnikatelia. Môže to teda vplývať na politickú kultúru i správanie sa podnikateľov, ktorí budú menej času venovať stretávaniu so starostami a poslancami, a viac času kvalite služieb a tovarov, ktoré dodávajú. Na druhej strane však treba povedať, že to určite nie je samoliek. Verejné obstarávanie má množstvo problémov, a elektronické aukcie riešia len niektoré z nich. Neriešia napríklad v súčasnosti najväčší, kvalitu súťažnej dokumentácie. Je veľmi vážny pri tradičných postupoch, i elektronických aukciách.

Okrem toho, elektronické aukcie sú strešným konceptom pre viaceré druhy postupov. Nie každý z nich prináša rovnaké úspory. V súčasnosti porovnávame jednotlivé postupy, aby sme vedeli povedať, ako je možné tento efekt maximalizovať.

Niekedy počuť argument, že elektronické aukcie môžu byť riešením pri nákupe relatívne jednoduchých tovarov a služieb, no pri komplexných riešeniach ich nemožno použiť, pretože cena nie je jediným rozhodujúcim kritériom.

Myslím, že toto obmedzenie neexistuje. Myslím, že je to falošný argument. Pri akomkoľvek výbere musíte definovať kritériá. Či už postupujete tradične, alebo elektronickou aukciou, môžete použiť multikriteriálne hodnotenie. Aj pri elektronickej aukcii teda môže byť viacero kritérií výberu, nie len cena. Samozrejme, že je to komplikovanejší proces, ale dá sa nastaviť. Vo svete aj na Slovensku ho už využívajú viaceré organizácie a firmy. Podľa mňa je pes zakopaný inde – v schopnosti definovať predmet obstarávania a kritériá, podľa ktorých budeme hodnotiť. Ak nevieme nastaviť toto, výber nemôžeme urobiť korektne žiadnym postupom.

Na Slovensku je súčasťou podnikateľského folklóru tvrdenie, že nemôžete vyhrať verejné obstarávanie, v ktorom si sami nenapíšete podmienky. Na riešenie tohto problému budú pravdepodobne potrebné nové inovácie, nie len elektronické aukcie.

Na univerzite, ale aj v rámci Transparency International Slovensko, v ktorej sa tejto téme venujem, skúmame viacero možných inovácií. Napríklad v smerniciach Európskej únie aj našich zákonoch je jednoznačne zakotvený zákaz diskriminácie, ako jeden z princípov verejného obstarávania. Právomoc posudzovať súťažnú dokumentáciu z tohto hľadiska má úrad pre verejné obstarávanie. To nevyrieši nik z vonka. Dôležitá je metodika, ktorú pre posudzovanie ÚVO používa. A v tomto kontexte je pre mňa veľmi zaujímavé sledovať, kto bude budúcim šéfom úradu. Podľa mňa by na to miesto mala prebehnúť súťaž. Kandidát by mal prísť s víziou, ako chce jednotlivé veci meniť, aby sme potom vedeli posúdiť, nakoľko bol vo funkcii úspešný. Ako chce riešiť kvalitu súťažných dokumentov, ako bude reštrukturalizovať ÚVO, koho chce v tíme a aké peniaze na to potrebuje. Výber politického nominanta je úplne scestný. Úrad čelí toľkým vážnym problémom, že pokiaľ človek na jeho čele nie je odborníkom a nemá jasnú predstavu, nikam sa nepohneme.

Druhou možnosťou je začať zospodu. V Transparency uvažujeme o vytvorení webového portálu, na ktorom by boli popisy najčastejšie obstarávaných produktov, a k nim priradená potrebná súťažná dokumentácia. Bude dostupný pre každého obstarávateľa. Rozdiel medzi slovenským a napríklad britským poctivým úradníkom je totiž v tom, že britský má k dispozícii množstvo manuálov. Tieto manuály a vzorové súťažné podklady pre najčastejšie obstarávané tovary a služby môže samozrejme vyvinúť ÚVO, pod vedením nového riaditeľa, ale môžeme aj začať odspodu. Čakala som, že podobná iniciatíva vzíde z kruhov profesionálnych obstarávateľov. Zatiaľ to tak nie je. Preto to chceme riešiť v Transparency International.

Hoci to môže znieť neuveriteľne, problém s obstarávaním väčšinou nie je v tom, že by chcel niekto vedome korumpovať, ale v nekvalifikovanosti ľudí. Morálku ľudí v krátkom čase úplne nezmeníme. Čo však vieme riešiť, je kvalifikovanosť. Ak poskytneme potrebné informácie v štruktúrovanej, prehľadnej podobe, pomôže to tým, ktorí nechcú podvádzať. A to je veľká časť ľudí.

Spomenuli ste možnosť profesijnej samoregulácie. Funguje niekde v zahraničí niečo ako etický kódex profesionálnych obstarávateľov, osôb ktoré pripravujú verejné obstarávania?

Na niečo podobné som nenarazila, a neviem si predstaviť, ako by to mohlo fungovať. Do procesu rozhodovania v tomto prípade vstupuje mnoho ľudí. Nie sú to len tí, ktorí pripravujú dokumentáciu, ale aj štatutári, hodnotiace komisie zložené z interných a externých ľudí, a podobne. Zodpovednosť teda nenesie jeden človek. Okrem toho, obstarávatelia v štátnej správe spadajú pod zákon o štátnej službe. Iné to je, keď máte externých obstarávateľov, nejaké firmy. No keď sme to testovali na menšej vzorke, pri externých obstarávateľoch boli dosahované nižšie ceny.

Pozadie

Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD. je spoluzakladateľkou Transparency International Slovensko, kde v súčasnosti pôsobí ako programová riaditeľka. Prednáša tiež na Fakulte sociálnych a ekonomických štúdií UK v Bratislave. 

V rámci Centra excelentnosti pre spoločenské inovácie Univerzity Komenského (CESIUK) sa venuje výskumu v rámci úlohy Inštitucionálne a organizačné inovácie pre nový typ správy vecí verejných. 

Rozhovor vznikol počas medzinárodnej vedeckej konferencie Sociálne a politické inovácie: Európsky pohľad na Slovensko, ktorá sa konala 19.-21. mája v Bratislave.  

Centrum excelentnosti pre spoločenské inovácie Univerzity Komenského (CESIUK) vzniklo v rámci projektu „Globálne a lokálne procesy na Slovensku: rozvoj spoločenských inovácií v podmienkach internacionalizácie Európskej únie“, podporeného z Operačného programu výskum a vývoj v rámci opatrenia 4.1 „Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskom kraji“.

REKLAMA

REKLAMA