Mečiar: Správy SMS sú slušnou náhradou za mestské rozhlasy

Zástupca primátora mesta Šaľa, Jozef Mečiar, hovorí o procese informatizácii vo svojom meste. Medzi prvé IT riešenia, ktoré si tamojšie vedenie mestského úradu objednalo, je mestský rozhlas prostredníctvom správ SMS. Čo sa týka OPIS-u, Mečiar považuje meškanie výziev za „zbytočne veľké a neopodstatnené.“ Podľa neho sa bude môcť začať s čerpaním prostriedkov najskôr na budúci rok. Informatizáciu nepokladá za tému, na ktorej by si mohol komunálny politik postaviť svoju kariéru.

Jozef Mečiar
http://euractiv.sk
  • Pán Mečiar, poďme sa rozprávať o Šali ako o príklade uvádzania e-governmentu do praxe. Kedy sa mesto vydalo cestou informatizácie? Aké sú nosné témy vašich aktivít?

Cestou informatizácie sme sa vydali po posledných komunálnych voľbách, v roku 2006. Bola jednou z našich nosných tém predvolebnej kampane. Stavili sme na otvorenosť a transparentnosť. Počas minulého roka sme pracovali na prvej fáze, ktorou sú také systémové nastavenia orgánov samosprávy, aby boli schopné poskytovať jasné informácie občanom o svojom fungovaní, o využívaní finančných prostriedkov, aktivitách predstaviteľov mesta a podobne. V tomto roku by sme chceli začať budovať druhý pilier – chceme uskutočniť prechod k elektronickému poskytovaniu služieb v čo najväčšej miere.

  • Vo svojej prezentácii počas konferencie Itapa ste spomenuli, že v Šali ste zrušili klasický mestský rozhlas a ponúkli občanom akýsi rozhlas prostredníctvom bezplatných správ SMS. Mestské rozhlasy sú v mnohých mestách najlepším zdrojom informácií o aktivitách samosprávy, avšak občania majú na ne veľmi rôzne názory. Myslíte si, že správy SMS sú ich adekvátnou náhradou a sú riešením, ku ktorému pristúpia aj iné samosprávy?

Informovanie prostredníctvom SMS je slušnou náhradou za obecné rozhlasy, hoci sa na Slovensku zatiaľ príliš nevyužíva. Na druhej strane, v Čechách som si všimol, že obce a už aj nejaké väčšie mestá takýto spôsob začínajú využívať. Zriaďovacie a prevádzkové náklady sú minimálne. Mesto platí len za odoslané SMSky, čo predstavuje sumu niekoľko tisícok korún mesačne. Ročný rozpočet sa tak vyšplhá do výšky niekoľkých desiatok tisícov, čo je v porovnaní s prevádzkovými nákladmi bežného rozhlasu menšia suma. Kvalita je však neporovnateľná – správa SMS vám príde na mobilný telefón kdekoľvek, či už ste doma, v práci alebo mimo mesta. Mestský rozhlas má zmysel iba vtedy, ak sedíte niekde doma a počúvate. Náš SMS-rozhlas zatiaľ financuje sponzor.

  • Hoci je skoro na hodnotenie výsledkov, predpokladajme, že nejaká spätná väzba od občanov už prišla. Ako vnímajú informatizáciu v meste vaši voliči?

To, čo sa udialo v roku 2007, občania určite vnímajú. Šaľa získala niekoľko IT ocenení. Vyhrali sme napríklad Infočin roka 2007, v rámci hodnotení HESO sme sa tiež umiestnili na prvom mieste. Toto všetko ľudia vidia a majú pocit, že Šaľa funguje transparentne a otvorene. Tí, ktorí vnímajú politiku v trochu širších súvislostiach, takéto výsledky určite vítajú. Na druhej strane sa samozrejme nájdu spoluobčania, ktorí pokladajú vynaloženie financií na IT riešenia za zbytočné a skôr si myslia, že za tie peniaze by bolo lepšie opraviť chodník alebo urobiť niečo iné. Určite, že sú aj takí, no na druhej strane nepredstavujú podstatnú časť miestnej komunity.

  • Čo budúcnosť? Máte konkrétnu predstavu, čo by malo mestský SMS rozhlas a iné prvé IT riešenia nasledovať?

Celá myšlienka je postavená na službách občanovi. Vo vzťahu mestský úrad – elektronická komunikácia je stále čo zdokonaľovať. Celkovo poskytujeme veľa služieb, ktoré by sme chceli postupne rad za radom informatizovať. Tempo bude závisieť od našich aktuálnych možností. Do konca aktuálneho volebného obdobia nám zostávajú niečo viac ako 2 roky, ktoré by sme chceli v tomto smere využiť naplno. Uvažujeme však aj o inom využití IT, ale to je zatiaľ v úrovni vízie. Nateraz to preto nemá zmysel bližšie rozoberať.

  • Rozumiem, že nemá význam hovoriť o konkrétnych prvkoch. Avšak nenačrtli by ste Vašu víziu aspoň rámcovo?

Veľmi sa mi páči napríklad model, ktorý vyvinuli v Plzni. Občan môže požiadať o vydanie jednotnej identifikačnej karty s elektronickým čipom, ktorou môže platiť za využívanie služieb v meste. Napríklad ňou môže zaplatiť návštevu kina, cestu hromadnou dopravou a podobne. Nekupuje si lístky, skrátka sa mu jeho aktivity zaznamenajú na akúsi mestskú kartu. Podobné služby by sme chceli rozvinúť aj v Šali, ale ako som spomenul, je to skôr výzva budúcnosti.

  • Prejdime teraz k slovenskej legislatíve v oblasti informatizácie samosprávy. Pred vyše polrokom bol podpísaný OPIS, ale doteraz sa neobjavili žiadne konkrétne výzvy. Máte pocit, že by sa vláda usilovala o intenzívnu podporu informatizácie verejnej správy?

OPIS ako taký nie je zlý, ale problém tkvie v niečom úplne inom. Nachádzame sa v rozpočtovom období 2007-2013 a už máme polovicu roka 2008. S čerpaním prvých prostriedkov budeme podľa mňa môcť začať až na budúci rok. Za najväčší problém považujem práve omeškania, ktoré ohrozujú schopnosť vyčerpať všetky vyčlenené prostriedky.

Druhá, nemenej podstatná vec, je rýchly rozvoj IT. Technologický pokrok ide dopredu tempom, pre ktoré aj strata jedného roka môže byť veľmi veľká.

  • Predstavitelia slovenskej vlády na konferencii Itapa povedali, že meškania sú spôsobené komplexnosťou problematiky, ktorá si vyžaduje značnú komunikáciu so všetkými stranami. Máte pocit, že slovenská vláda mala o názory samosprávy veľký záujem? Oslovil niekto aj predstaviteľov Šale a žiadal ich o stanovisko?

Nie, neviem o tom, že by sme v mene samosprávy v Šali s niekým komunikovali. Jediné, čo nám ostáva, je čakať a sledovať, čo sa bude diať. Podľa môjho názoru sú zdržania zbytočne veľké a neopodstatnené.

Ďalší problém, ktorý sa objaví, bude, že aj menšie mestá a obce si budú musieť vytvoriť koncepciu rozvoja informačných systémov, čo pre ne bude administratívne a technicky pomerne náročné. Najmä menšie jednotky samosprávy trpia nedostatkom personálnych kapacít, aby dačo také zvládli.

  • Čo pokladáte za najväčšiu prekážku na úrovni samosprávy, ktorá jej bráni slobodne sa vydať cestou informatizácie svojich služieb?

Bolo by potrebné zadefinovať štandardy, ktoré by mali IT riešenia spĺňať. Problémom je aj vzdelanostná úroveň ľudí, ktorí sú v samospráve zodpovední za realizáciu prechodu na elektronický spôsob vybavovania agendy. Ako vidíte, nie sú to ani tak problémy, ktoré by prichádzali zhora. Problémom je, že mnohé mestá jednoducho nedokážu zaplatiť informatikov. Je to o prioritách rozpočtu a mestá budú musieť túto otázku postupne riešiť. Osobne si však myslím, že riešení bude dostatok. V regiónoch vznikne dosť poskytovateľov, ktorí budú aktívni a pomôžu zastrešiť proces informatizácie aj v menších obciach a mestách.

  • Stačí, ak majú komunálni politici iba politickú vôľu alebo je potrebné aj niečo viac?

Na mestskom úrade sa musí zísť dobrá a vhodná zostava ľudí. Treba si uvedomiť jednu vec, fakt, že informatizácia je takpovediac „na dlhé lakte.“ Od myšlienky využívania IT služby vedie k prvým výsledkom naozaj dlhá cesta. Je dlhšia a zložitejšia, než rozhodnutie opraviť už spomenutý chodník, vybudovať fontánu, či postaviť pešiu zónu. Najdôležitejším predpokladom je preto vôľa primátora a mestského zastupiteľstva začať projekt vytvárania IT riešení. Mnohí primátori a komunálni politici idú skôr cestou lacných a jednoduchých riešení, od ktorých si sľubujú zotrvanie vo funkciách aj v nadchádzajúcich volebných obdobiach.

  • Myslíte, že informatizácia mesta nie je témou, ktorá by dokázala zabezpečiť znovuzvolenie primátora a členov jemu blízkeho mestského zastupiteľstva?

Myslím si, že skôr nie je. Využívanie IT služieb nie je tým, na čom by sa dala stavať akákoľvek politická kariéra, to veru asi nie. Na druhej strane, ak je človek presvedčený, že treba vykonať niečo užitočné, mal by to vykonať bez ohľadu na výsledky v ďalších komunálnych voľbách.

  • Ak sa na IT riešeniach nedá vybudovať politická kariéra, má informátizácia aspoň nejakú inú pridanú hodnotu, ktorá by mohla komunálnych politikov prezentovať pred ich voličmi v lepšom svetle?

Áno, určite má. IT riešenia sú v konečnom dôsledku o šetrení nákladov na správu mesta. Využívanie IT by tiež malo šetriť čas občanov a vniesť do komunikácie s mestom viac pohodlia. Ako som však už spomenul, je to na dlhé lakte – o ušetrených peniazoch možno hovoriť až s odstupom niekoľkých rokov. Teda výstavba pekných a potrebných vecí v meste za takto získané prostriedky je tiež vecou v dlhodobom horizonte.


Rozhovor pripravil editor portálu EurActiv.sk počas konferencie Itapa v Bratislave (EurActiv 29/05/08).

REKLAMA

REKLAMA