Mikulčík: Dôležitejší ako softvér je služba, ktorú sprostredkúva

S Miroslavom Mikulčíkom sme sa rozprávali o nadnárodných IT korporáciách a podnikaní v globalizovanom prostredí. Tvrdí, že softvérová firma, ak chce byť úspešná, musí mať potenciál tvoriť inovácie a súčasne sa zameriavať na služby zákazníkom. IT riešenie podľa neho nemá zmysel, pokiaľ neprináša dostatočne vysokú pridanú hodnotu. M. Mikulčík je generálnym riaditeľom CSC Computer Sciences na Slovensku.

Miroslav Mikulčík
http://euractiv.sk
  • Začnime globalizáciou. Akým spôsobom môže byť nadnárodná firma, napríklad CSC, úspešná v takomto zmenenom prostredí?

Problém, ktorý musí prekonať každá firma, ak chce uspieť v globalizovanom prostredí, je zmena vlastnej architektúry. Nadnárodné spoločnosti, keď sa zakladali, reagovali na vtedajšie výzvy. Od toho času sa objavili noví konkurenti, Čína, Brazília, India, a súčasne konkurencia ako taká sa posunula do úplne iných dimenzií. Dnes sa musí každá firma adaptovať na požiadavky efektívity a flexibility takých rozmerov, aké sme tu v minulosti nemali.

Podľa môjho názoru, základom sú obchodné stratégie, ktoré sa zakladajú na spolupráci medzi zamestnancami v jednotlivých krajinách. Hoci jednotliví zamestnanci pochádzajú z rôzneho kultúrneho prostredia a každá národná filiálka má svoje špecifické obchodné zámery, vytváranie reťaze spolupráce dokáže preklenúť všetky prekážky. Prekonávajú sa najmä priepasti v oblasti poznatkov a inovácií. Každá moderná firma vie, že poznatky z oblasti R&D presahujú akúkoľvek organizačnú štruktúru. Väčšina z nich dokonca prichádza nie z vnútra firmy, ale z okolitého prostredia. Otázka teda znie: ako zužitkovať a rozviť nápady, ktoré má človek, ktorý nepracuje priamo pre vašu národnú filiálku? Odpoveď je v kolaboratívnom prístupe.

  • Spomenuli ste, že celý kolektív ľudí, ktorí pracujú pre nadnárodnú korporáciu, je kultúrne rôznorodý. Myslíte, že to môže mať až tak veľký dopad na uberanie sa a výsledky, ktoré firma dosahuje?

Samozrejme. Oveľa jednoduchším príkladom, než kultúrna rôznorodosť, je napríklad veková štruktúra. V CSC po celom svete pracujú ľudia všetkých vekových kategórií. Vo všeobecnosti ich však možno rozdeliť na dve skupiny: tých, čo v podstate nepoznajú svet bez internetu a počítačov, lebo sa do takéhoto prostredia narodili, no a na druhej strane tu máme kolegov, ktorí pochádzajú z generácie „baby boom.“ Ak by ste ich nechali pracovať oddelene, výsledky by boli slabé. Ak ich necháte pracovať spoločne, staršie generácie odovzdávajú svoje skúsenosti a nápady z reálneho sveta mladším kolegom, ktorí ich transformujú pre potreby digitálneho sveta. Takýto spôsob tvorby inovácií by bez generačnej spolupráce nefungoval.

  • Aká forma spolupráce je v takom prípade najefektívnejšia?

Neexistuje jeden jediný správny spôsob, ako spolupracovať. Opäť to môžeme vidieť na jednotlivých vekových kategóriách. Tí, čo sa narodili do informačnej spoločnosti, dokážu nadväzovať veľmi hlboké vzťahy s ostatnými rovesníkmi vo virtuálnom svete bez toho, aby sa dakedy vôbec reálne stretli. Staršia generácia využíva internet predovšetkým na posielanie dokumentov cez e-mail. Inými slovami, zatiaľ čo prvá generácia dokáže veľmi efektívne spolupracovať na báze video-konferencií, krátkych elektronických správ a on-line diskusných fór, druhá skupina zamestnancov sa najprv zúčastňuje na rôznych firemných akciách zameraných na posilnenie osobných vzťahov a až potom prichádza do úvahy efektívna spolupráca. Výzvou je hľadať formu spolupráce, ktorá vyhovuje ako prvej, tak i druhej skupine.

  • Ak má firma potenciál tvoriť inovácie, ako vyzerá ďalšia jej stratégia, ak ich chce úspešne komercionalizovať?

Bez diskusie, najväčší dôraz treba klásť na služby zákazníkom. Ak si vezmete celý životný cyklus konkrétnej aplikácie, sú v ňom dôležité dva okamihy: inovácia, ktorá dá predpoklad pre vývoj aplikácie a potom posledná fáza, ktorou je poskytovanie služieb zákazníkovi. Služby prinášajú obom stranám, dodávateľovi aj zákazníkovi, vysokú pridanú hodnotu. Preto dnes aj v CSC pozeráme aj za horizont IT infraštruktúry. Nestačí len vyvinúť konkrétny softvér, treba mať na zreteli aj outsourcing obchodného procesu a jeho manažment. A je jedno, či sú IT produkt a služba zamerané na oblasť logistiky, verejnej správy, zdravotníctva, bankovníctva alebo na čokoľvek iné.

  • Dá sa teda chápať tak, že v súčasnosti ani tak veľmi nezáleží na konkrétnom softvérovom riešení, ako na službe, ktorú IT riešenie sprostredkúva a na pridanej hodnote, ktorú prináša bežnému človeku?

Presne tak. V minulosti sa kládol príliš veľký dôraz na vývoj softvéru. Očakávalo sa, že ak bude pre jeden typ služby existovať jedna platforma, dosiahne sa maximalizácia úžitku a synergický efekt. Opak je však pravdou. Vezmite si ako príklad ICQ. Služba je len jedna, no môžete si stiahnuť širokú paletu softvérových klientov, ktorí sa dokážu pripojiť na server a sprostredkovať danú službu. ICQ sa už viac nepovažuje za službu samotnú, ale skôr za prostredie, v ktorom môžete hrať hry, využívať ďalšie aplikácie a podobne. Podobne aj internet ako taký; dakedy sa považoval za službu, teraz ho každý vníma ako prostredie, v ktorom sa služby poskytujú.

  • Ako kľúčový ste predtým spomenuli outsourcing. Prečo?

Pádom železnej opony sa stal svet otvoreným. Inak povedané, otvorili sa možnosti pre ďalšie 3 mld. potenciálnych kapitalistov. Otvoril sa priestor, v ktorom vzniká veľa nápadov a ktorý má veľkú konkurenčnú výhodu v podobe lacnejšej pracovnej sily. Ak chceme inovovať, treba využívať tento potenciál technológií, procesov a pracovnej sily. V konečnom dôsledku nie je outsourcing výhodný len pre firmu, ale vytvára pridanú hodnotu aj klientom a spotrebiteľom tovarov a služieb.


M. Mikulčík rozhovor autorizoval. V prepise nič nezmenil.

REKLAMA

REKLAMA