Tarina: Prvé výzvy v rámci OPIS v auguste

Splnomocnenec Vlády SR pre informatizáciu spoločnosti, Pavol Tarina, očakáva prvé výzvy v rámci OPIS v auguste tohto roku. Verí, že aj napriek miernemu omeškaniu voči ostatným operačným programom dokáže Slovensko vyčerpať celý balík prostriedkov z fondov EÚ a nebude musieť žiadnu jeho časť vracať do Bruselu.

Pavol Tarina
http://euractiv.sk
  • Pán Tarina, prejdime rovno k problematike Operačného programu Informatizácia spoločnosti. OPIS bol spomedzi operačných programov podpísaný v Bruseli ako prvý. Na druhej strane, OP v iných oblastiach už majú svoje prvé výzvy a OPIS akoby zaspal. Čo spôsobilo toto meškanie?

OPIS bol podpísaný 17. septembra 2007. Odvtedy ubehlo niečo viac ako 7 mesiacov, čo sa niekomu zdá dlho, niekomu krátko. V porovnaní s ostatnými OP je potrebné zdôrazniť jednu vec: Informatizácia spoločnosti je témou, ktorá ide naprieč viacerými rezortmi. Ak si vezmete iné oblasti, akými sú doprava, školstvo a podobne, sú to témy, z ktorých každá vždy spadá len pod jeden rezort. Existuje tam jeden šéf, riadiaci orgán, ktorý keď niečo zavelí, podriadené úrovne začnú konať podľa pokynov. Je to jednoduchší proces, ktorý nevytvára priestor pre veľké diskusie a široké úvahy.

Informatizácia spoločnosti ako taká sa dotýka veľa subjektov. Zoberme si ako príklad len zložky miestnej samosprávy. Máme približne 2.800 obcí, čo znamená, že potrebujeme prísť s dostatočne komplexným riešením, ktoré by zohľadňovalo špecifiká všetkých z nich. Pripraviť riešenie, ktoré zahŕňa veľa subjektov, je po intelektuálnej stránke veľmi náročné. V tomto prípade je do procesu zapojených mnoho inštitúcií, ktoré, zjednodušene povedané, nespadajú pod jedno velenie. Myslím, že už spomenutá zvýšená intelektuálna náročnosť je dostatočným ospravedlnením faktu, že vyhlasovanie výziev sa trošku posúva.

  • Kedy očakávate vyhlásenie prvých výziev? Aký je vo všeobecnosti aktuálny časový harmonogram OPIS-u?

Pred dvoma týždňami sme schválili Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy, ktorá je základným materiálom a súčasne podmienku pre publikovanie akýchkoľvek výziev. V oblasti e-governmentu by malo byť zrealizovaných 5 štúdií v oblastiach:

  1. integračná štúdia,
  2. informatizácia ústredných orgánov,
  3. informatizácia miestnej samosprávy,
  4. infraštruktúra ústredných orgánov,
  5. infraštruktúra miestnej samosprávy.

Štúdie by mali priniesť výsledky do konca tohto roka a na ich základe by sa mali objaviť prvé výzvy. Na prvý pohľad to nevyzerá veľmi optimisticky.

Na druhej strane, ak sa pozrieme na uznesenie vlády prijaté pred 2 týždňami, zistíme, že z prioritných oblastí sledovaných EÚ vyberie Slovensko niektoré uzatvorené témy a na ne sa uskutočnia ďalšie štúdie, ktoré by mali byť hotové do konca júla. Mali by to byť štúdie, ktoré sa dotýkajú registrov a iných komponentov, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie e-governmentu. Prvé výzvy na konkrétne projekty v rámci uzatvorených tém by sa preto mali objaviť na začiatku augusta tohto roku. Treba si skrátka počkať nejaké dva mesiace.

  • Do akej miery bude podľa Vás Slovensko schopné adsorbovať prostriedky vyčlenené na OPIS v aktuálnom programovom období? Máme rok 2008, programové obdobie skončí v roku 2013 a potom budú nasledovať dva roky na dobiehanie v budúcnosti začatých projektov. Myslíte, že to bude dosť času na vyčerpanie všetkých financií?

Peniaze určené pre rok 2007 treba vyčerpať do roku 2010. Hoci je to časovo na hrane, ja si stále myslím, že budeme schopní realizovať projekty v takom rozsahu, aby sme EÚ nemuseli vracať žiadnu časť prostriedkov. Očakávam teda adsorpčnú kapacitu na úrovni 100%. Verím, že to stihneme.

  • Akým spôsobom sa budú pripravovať IT riešenia pre samosprávu? Bude to prístup „top-down,“ kde centrálna úroveň ponúkne niekoľko produktov? Alebo to bude prístup „bottom-up“ podobný tomu vo Veľkej Británii, kde sa prihliada na špecifickosť samosprávnych jednotiek, z ktorých každá si od IT firmy objedná produkt, ktorý jej bude takpovediac šitý na mieru?

Priznám sa, že si nedokážem celkom dobre predstaviť, ako by sme vyvíjali riešenia na lokálnej úrovni. Ak by sme sa vydali takouto cestou, pripustili by sme, že na jednu tému by sme museli vyvinúť napríklad 5 rôznych riešení. Každý z takýchto produktov by sa zaoberal zo sémantického hľadiska rovnakým problémom a potom by sme od EÚ žiadali, aby nám zaplatila v podstate rovnaký produkt päťkrát. Takúto filozofiu EÚ kategoricky odmieta. Na jednej strane je pekné, že samosprávy chcú byť svojské, ale nechať ten istý prvok vyvinúť niekoľkokrát a nechať si to zaplatiť – to je neprípustné.

Čo si viem predstaviť, to je súťaž niekoľkých návrhov. Vyhlásime výzvu a o víťazstvo sa bude uchádzať niekoľko odlišných koncepcií, avšak víťaz môže byť len jeden. Na základe konkurzu sa vytvorí prototyp, ktorý budú môcť obce prevziať, ak budú chcieť danú službu poskytovať elektronicky. Samosprávam sa povie: Nech sa páči, takéto riešenie bolo pripravené Európskou úniou, ak chcete, môžete ho používať, ak nechcete, môžete si z vlastných zdrojov vyvinúť iné.

Pre občana je dôležitá funkčnosť, nie to, že kto, kde a za čie peniaze vyvinul daný produkt. Pre občana sú takéto veci nepodstatné. Alfou a omegou je jeho komfort.

Samozrejme, pripúšťam vytvorenie niekoľkých prototypov, ktoré sa budú odlišovať vo svojom prispôsobení sa počtu obyvateľov danej obce a palete služieb, ktoré poskytuje. Riešenie tej istej služby pre malé obce môže byť mierne odlišné od riešenia pre veľké mestá. Je logické, že 200-členná obec nepotrebuje ponúkať tak širokú škálu služieb ako zabezpečuje Bratislava. To je prirodzené. Opakujem však, že pre samosprávu a štátnu správu, pod ktorú spadá príslušný počet obyvateľov a kompetencií, bude vybratý len jeden víťazný prototyp. Ten sa bude ponúkať na celom Slovensku. Toto nie je výmysel slovenských vládnych úradníkov, je to požiadavka EÚ, ktorá sa riadi filozofiou, že službu treba zaplatiť raz a použiť ju v maximálnej možnej miere.

  • Odhliadnuc od pravidiel EÚ, aký je Váš súkromný názor? Nemyslíte si, že napríklad britský model informatizácie samosprávy je práve preto tak úspešný, lebo každá samospráva si objednala svoje riešenie a produkty teda prichádzali zdola?

Na Slovensku budú tiež riešenia prichádzať zdola. Vláda nenanúti ani jednej samospráve implementáciu konkrétneho produktu. Opakujem, riešenia prídu zdola, ale s tým, že budú vybraté len niektoré, spravidla jeden prototyp pre jednu sémantickú oblasť.

  • Spýtam sa inak. Ak sa pozeráte na komfort občana, je podľa vás lepšie vyvinúť za prostriedky OPIS-u jedno lacnejšie riešenie, ktoré bude istým spôsobom „monopolné“ alebo je konkurencia medzi mnohými IT produktmi činiteľom, ktorý zvýši kvalitu poskytovaných služieb?

Je to na zváženie. Cieľom ale nie je niečo vyvinúť a potom to nepoužívať. Z Európskej únie nám príde kontrola, ktorá bude zisťovať, či reálne používame to, čo sme si objednali. Na druhej strane, finančná prevádzka napríklad 20 rôznych riešení je o niečom inom ako prevádzka malého počtu prototypov. Veď ak sa pozrieme len na dynamiku legislatívy, zistíme, že každý rok sa v zákone niečo zmení. Prispôsobovanie 20 systémov legislatívnym zmenám je drahšie, než prispôsobovanie piatich. Niektorým obciam sa to môže zdať ako diktát alebo nanucovanie, ale takéto rozhodnutie má aj svoje praktické opodstatnenie.

  • Čo rozširovanie existujúcich IT riešení v samospráve? Vieme, že niektoré slovenské mestá už poskytujú svoje služby v elektronickej forme. Ak si napríklad Skalica alebo Šaľa vyvinuli svoje web aplikácie z vlastných zdrojov, bude ich možné v budúcnosti rozšíriť za prostriedky z OPIS-u? Predpokladajme, že nie všetky unikátne riešenia v malom budú kompatibilné s budúcimi víťaznými prototypmi v rámci jednotlivých výziev…

Povie sa, že sa vyhlasuje verejná súťaž a konkurz na výber víťazného produktu. Do súťaže sa prihlásia jednotlivé samosprávy, napríklad Skalica, Trenčín a Zvolen a každý predstaví svoju myšlienku a koncepciu udržateľnosti. Ak to vyhrá Skalica, tak skalické riešenie sa stane prototypom pre poskytovanie danej služby v danom rozsahu.

  • Áno, ale pýtal som sa na možnosť aktualizácie už existujúcich aplikácií. Každý IT produkt treba po čase prispôsobiť zmeneným podmienkam. Bude možné takéto úpravy už existujúcich riešení zaplatiť z prostriedkov OPIS-u?

Ešte raz, Európska únia stanovuje jednoznačné podmienky a tie musíme rešpektovať. Žiadne špekulácie neprichádzajú do úvahy. Bude vyhlásená súťaž na výber produktu, ktorý musí poskytovať istú funkcionalitu a bude vhodné pre nejaký rozsah. Do otvorenej súťaže sa bude môcť prihlásiť ktokoľvek. Každé verejné obstarávanie má svoje jasné kritéria. Kto bude na ich základe označený za víťaza, ten bude financovaný z EÚ. Čo sa týka ostatných, bohužiaľ… Myslím, že nad týmto nie je čo špekulovať.

  • e-Governemt má dve stránky – pripravenosť verejnej správy poskytovať svoje služby elektronicky, ale súčasne aj technické zabezpečenie prístupnosti služieb širokej verejnosti. Ako sa počíta napríklad s pripájaním nových domácností do internetu a vôbec budovaním infraštruktúry?

V rámci OPIS-u sa v časti 1.2 počíta s infraštruktúrou, financovaním technických prvkov, prípadne aj s budovaním dátových sietí. Doteraz sme sa bavili o e-governmente ako o softvérovom riešení, ale máte samozrejme pravdu – uskutočniť prechod na elektronické poskytovanie služieb má zmysel iba tam, kde majú úradníci počítače s pripojením do internetu. Tam, kde neexistuje konektivita, sa o nejakom e-governmente nedá hovoriť.

Čo sa týka pripájania domácností do internetu, týmto problémom sa zaoberá Prioritná os č. 3 v rámci OPIS. Je to problematika, ktorá sa rieši práve teraz. Existuje viacero názorov, aký spôsob realizácie je ten najlepší. Podľa môjho názoru sa do popredia tlačí dosť nešťastný regulačný prístup. Takéto oblasti by mali byť podľa môjho názoru ponechané na trh. Vezmite si ako príklad už spomenutých Angličanov; tí ponechali rozvoj súkromných dátových sietí výlučne na trh. Ak vpustíte do tejto oblasti štát, narastá riziko porušovania hospodárskej súťaže. Skrátka, je to zložitá problematika a tanec na tenkom ľade.

  • Do akej miery je slovenská spoločnosť pripravená na elektronické riešenia komunikácie s verejnou správou? Nepanuje medzi obyvateľmi našej krajiny istá nedôvera voči internetovej komunikácii ako takej?

Povedomie verejnosti sa dá budovať prostredníctvom informačnej kampane. Rovnako je možné takýmto spôsobom postupne pestovať dôveru občanov v e-riešenia. Na druhej strane, najlepšou kampaňou sú reálne výsledky, z ktorých môže mať úžitok ktokoľvek. Uviedol by som príklad mobilného telefónu. V televízii beží už niekoľko rokov intenzívna kampaň mobilných operátorov. Myslím si však, že úspech mobilnej komunikácie ako takej nevychádza z reklamy, ale predovšetkým zo skúseností bežných užívateľov, ktorí sa vďaka nim presvedčili, že mať mobil je výhodné a prináša istú pridanú hodnotu. Prijímanie alebo odmietanie e-governmentu bude čiastočne súvisieť aj s kvalitou mediálnej kampane, ale rozhodujúcu váhu budú mať osobné skúsenosti.


Rozhovor pripravil editor portálu EurActiv.sk počas konferencie Itapa v Bratislave (EurActiv 29/05/08).

REKLAMA

REKLAMA