Alternatívou k prebytku univerzít by mohli byť študijné centrá

Europoslanec Alajos Mészáros v rozhovore pre EurActiv zdôraznil potrebu prepojiť edukačný proces s hospodárskou praxou. Upozornil, že na financovanie výskumu a vývoja by malo byť vyčlenených viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, keďže fondy EÚ sú len doplnkovým zdrojom.

Alajos Meszaros
http://euractiv.sk

Ste vysokoškolským profesorom, ako hodnotíte úroveň vysokoškolského vzdelávania a vedy v Európe a na Slovensku, príp. v porovnaní s inými krajinami? Aké sú podľa Vás hlavné nedostatky slovenského systému a aké nástroje by mohli pomôcť zvýšeniu jeho kvality a úrovne?

Hodnotenie úrovne vysokoškolského vzdelávania a vedy v rámci Európy vyžaduje viacročné pedagogické skúsenosti v zahraničí. Ak porovnávam slovenský školský systém so školským systémom v iných krajinách, ako sú napr. Česko, Maďarsko, Írsko alebo Belgicko, musím konštatovať, že sú tu isté rezervy. Ide predovšetkým o celkovú vážnosť, verejnú úctu a spoločenské ocenenie vedy a vysokoškolského vzdelania, ktoré u nás nie sú na želateľnej úrovni. Aj ročne investované prostriedky sú najskromnejšie.

V posledných rokoch vzniklo na Slovensku niekoľko vysokých škôl, bez skúmania reálnej potreby pracovného trhu a bez predbežnej analýzy nárokov na kvalitu vzdelávania. Táto skutočnosť má za následok nezamestnanosť absolventov, prípadne neadekvátne pracovné miesta k získanej kvalifikácii.

Riešením tohto nedostatku by mohli byť študijné centrá, ktoré by ponúkali špecifické vzdelávacie možnosti študentom v oblastiach, ktoré korešpondujú s potrebami pracovného trhu.

Ak chceme konkurovať zahraničným vysokým školám je potrebné presne definovať poslanie a ciele výučby a určiť nástroje ocenenia kvality výučby. Ďalej je potrebné zlepšiť cudzojazyčnú gramotnosť a zamerať sa na prepojenie teoretických vedomostí a praktických zručností. Musíme ešte aktívnejšie využívať európske a medzinárodné študijné programy, ktoré tiež prispievajú k skvalitňovaniu vysokoškolského vzdelávania.

Jedným z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 je dosiahnuť do roku 2020 podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dokončeným VŠ vzdelaním najmenej 40 %. Rumunsko, ČR a SR mali najnižší počet VŠ vzdelaných ľudí – okolo 17 %. Ako by malo postupovať Slovensko pri napĺňaní tohto cieľa?

O význame vzdelania pre rozvoj spoločnosti a jeho udržanie v dlhšom období sa diskutuje na rôznych úrovniach. Obvykle sa konštatuje, že investícia do vzdelania je najefektívnejšou investíciou ako pre spoločnosť, tak pre jednotlivcov. Kvalitné vzdelanie vytvára podmienky pre dlhodobý rozvoj spoločnosti a úspešné uplatnenie sa jednotlivca na trhu práce a prináša dlhodobé pozitívne efekty.

Edukačný proces musí byť prepojený s hospodárskou praxou. Absolventi stredných a vysokých škôl však podľa výskumov nespĺňajú požiadavky svojich zamestnávateľov. Kde je problém? Na viacerých stredných a vysokých školách na Slovensku sa uplatňujú prevažne tzv. klasické vzdelávacie metódy (cvičenie, diskusia, prednáška) , ktoré nevyžadujú veľa kreativity zo strany študenta, čo môže viesť k slabej motivácii až nezáujmu o štúdium. Je potrebné v edukačnom procese na všetkých úrovniach uprednostniť inovatívne, interaktívne a kreatívne metódy /hranie rolí, stimulácia, brainstorming/, ktoré zlepšujú a rozvíjajú spôsobilosti študentov, ponúkajú netradičný pohľad na rozličné situácie zo života. Zároveň zdôrazňujú jedinečnosť absolventa.

Okrem zmeny metód a foriem práce vo vzdelávacom procese ako motivačný faktor pre vysokoškolské štúdium je kvalita vzdelávania. Ak ju chceme zvyšovať, je potrebné na Slovensku zmeniť: zabezpečenie materiálnych a finančných podmienok pre kvalitu výučby, motiváciu učiteľa pre zvyšovanie jeho profesionality .

Naopak nemáme problém pri zvyšovaní počtu absolventov v odboroch matematika, prírodné vedy a v technických odboroch, kde sme v období 2000-2008 zaznamenali nárast o takmer 186 %. Čomu pripisujete tento trend a záujem?

Nárast počtu študentov sa riadi pravidlom dopytu a ponuky. Absolventi technických odborov po roku 1989, keď zanikali výrobné podniky a došlo k reštrukturalizácii priemyslu mali problém s uplatnením. Prudký rozvoj automobilového a elektrotechnického priemyslu na Slovensku v posledných rokoch priniesol záujem o tieto odbory. Na prírodovedeckých fakultách vznikajú nové odbory, ako informačné technológie.

Veda a výskum sú na Slovensku financované primárne z fondov EÚ – Operačného programu výskum a vývoj. Investície do vedy boli v roku 2009 na úrovni 0,48 % HDP a sme s Cyprom a Litvou na konci rebríčka. Ako vidíte naše šance zmeniť tento prístup?

V prvom rade musí byť na Slovensku politická vôľa o väčšiu podporu vedy a výskumu . Bez vedy a výskumu nebudeme môcť zvyšovať životnú úroveň a Slovensko ostane len montážnou linkou pre nadnárodné spoločnosti. Žiaľ túto skutočnosť zatiaľ nevníma ani verejnosť a neexistuje badateľný tlak na politikov. Verejnosť treba presvedčiť, že rozvoj vedy a výskumu vedie k blahobytu krajiny.

Naším vzorom by mohlo byť Fínsko, ktoré investíciami do vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja zlepšilo svoje postavenie a momentálne patrí k ekonomicky najsilnejším krajinám EÚ.

Je potrebné si uvedomiť, že Európsky fond pre regionálny rozvoj nie je všeliekom na ozdravenie vedy a výskumu. Mal by byť len doplnkovým zdrojom financovania. Operačný program veda a výskum je určený predovšetkým na budovanie infraštruktúry pre vedu a výskum. Zo štátneho rozpočtu by malo byť vyčlenených viac prostriedkov na financovanie základného a aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja.

Ďalším problémom, ktorý treba riešiť je fragmentácia finančnej podpory pre vedu a výskum. Je nutné zladiť činnosti podporované zo zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu a aj zo súkromných zdrojov, ktorých je nedostatok.

Keď chceme zabezpečiť dlhodobý rozvoj životnej úrovne, mali by sme rešpektovať priority stratégie Európa 2020 a zvýšiť investície do výskumu a vývoja na úroveň 3 % HDP.

Hovorí sa, že Komisia navrhuje v rámci finančnej perspektívy 2014-2020 zjednotenie všetkých programov na podporu vzdelávania do jedného s cieľom zjednodušiť ich organizáciu a administráciu a používať značku najúspešnejšieho z nich – Erasmus. Podporili by ste takúto zmenu?

Európska únia v súlade so stratégiou Európa 2020 sa usiluje o racionalizáciu vo všetkých oblastiach európskej politiky, pričom nie je výnimkou ani oblasť vzdelávania. Osobne som pre väčšiu transparentnosť aj pri financovaní vzdelávania v rámci EÚ, či to bude zavedené pod menom Erasmus alebo nie. Je však pravdou, že tento názov sa „preslávil“ a jeho programy sú úspešné a široko využívané. Vôbec  vzdelávacie programy a projekty únie patria medzi tie najúspešnejšie. Komisii sa podarilo vybudovať systém, ktorý už aj doteraz umožnil väčšiu mobilitu a efektívnejšiu cezhraničnú spoluprácu profesionálov a inštitúcii. Zjednodušenie štruktúry financovania a integrovanie programov, umožní lepší prehľad pre uchádzačov programových miest alebo projektov. Väčšie kompetencie národných agentúr pri riadení projektov uľahčí ich monitorovanie a hodnotenie. To, že Európska komisia vníma vzdelávanie, výskum a kultúru ako jednu z hlavných generátorov Európskeho rastu sa ukáže aj v číslach. Na spomínané obdobie Komisia navrhuje vyčleniť 15,2 mld. EUR na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy.

Pozadie

Prof. Ing. Alajos Mészáros PhD. je slovenským poslancom Európskeho parlamentu v poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) za Stranu maďarskej koalície. Pôsobí vo výbore EP pre právne veci a ako náhradník vo výbore pre priemysel, výskum a energetiku. Je vysokoškolským pedagógom a bývalým veľvyslancom SR vo Švédsku.

REKLAMA

REKLAMA