Čaplovič: Podporiť inovácie vo firmách, vzdelávaní i vo verejnej správe

Slovenská vláda má jasnú stratégiu, pripravuje legislatívu a ponúka reálne finančné nástroje, ktorými podporí inovácie nielen vo verejnej sfére, ale aj v podnikateľských subjektoch, zdôrazňuje v rozhovore pre Euractiv.sk podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európsku integráciu a národnostné menšiny Dušan Čaplovič.

čaplovič
Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič
  • Súčasná vláda prezentuje ambiciózne plány v oblasti podpory inovácií. Myslíte si, že bez štátu sa v tejto oblasti nedokážeme hýbať vpred dosť rýchlo?

            Je pravda, že dnes zaznamenávame excelentný hospodársky rast a aj jeho aktuálne predikcie sú veľmi optimistické, najmä v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie. Lenže zároveň je zrejmé, že konkurencieschopnosť si môžeme udržať len vtedy, ak sa na ňu nebudeme pozerať len cez optiku ekonomického rozvoja, ale stále viac rozvoja trvalo udržateľného. Hybnou silou rozvoja modernej ekonomiky, ktorá dokáže nielen konkurencieschopnosť získať, ale si ju aj dlhodobo udržať sú inovácie. Štáty, ktoré v minulosti do týchto aktivít investovali vyšší objem finančných prostriedkov, sú v súčasnosti na ekonomicky vyspelej úrovni – vyspelejšej, než Slovensko – a značne znásobujú efekt vložený do vedy a techniky. Inými slovami, navrhujeme investície – a teraz nemyslím len finančné – do oblasti, ktorá ich celkom určite zhodnotí na prospech celej spoločnosti.

  • Aj predchádzajúca vláda hovorila o inováciách a modernej ekonomike, ale skôr sa spoliehala na sily trhu bez štátnych zásahov. Myslíte si, že tento prístup sa neosvedčil?

Odpoviem vám len zhrnutím faktov. V oblasti inovatívnosti dnes patríme medzi najslabšie krajiny EÚ. Predchádzajúca vláda sa sústredila na prilákanie zahraničných investorov a tvrdila, že tak dosiahne aj vznik nových technológií. V skutočnosti ich príchod síce znamenal aj presun nových technológií na Slovensko, ale len presun existujúcich. Zahraniční investori k nám väčšinou nepresunuli kapacity výskumu a vývoja. Túto situáciu sa usilujeme aktívne zmeniť rokovaniami s nimi. Našim predchodcom sa nepodarilo dosiahnuť signifikantné zvýšenie podielu exportu slovenských high-tech výrobkov a služieb alebo počtu registrovaných patentov akýmisi čisto trhovými nástrojmi.

„V oblasti inovácií nás zahraniční investori nespasia.“

To nie je ideologická kritika, to je štatistický fakt. Jednoducho sa nemôžeme spoliehať na to, že nás v tejto oblasti spasia zahraniční investori. Sami musíme inovovať a v rôznych oblastiach spoločenského a hospodárskeho života vytvárať kultúru podporujúcu a podnecujúcu inovácie.

  • Ak hovoríte „v rôznych oblastiach hospodárskeho života“, máte na mysli aj podniky? Slobodné trhové prostredie vari neposkytuje dostatočné impulzy, ktoré napr. z dôvodov udržania si konkurencieschopnosti, núti firmy inovovať?

Opäť sa pozrime na realitu. Podľa štatistiky Európskej komisie sme v rámci Únie poslední v oblasti inovácií na podnikateľskej úrovni. Naše podniky inovujú veľmi málo a väčšinou sa zásadnejším inováciám jednoducho vyhýbajú, svoju konkurenciu sa usilujú udržiavať inými nástrojmi. Prevažná väčšina si neuvedomuje, alebo podceňuje význam inovácií v dnešnom globálnom hospodárstve. Preto nám hrozí, že firmy nebudú vedieť využívať príležitosti, ktoré im ponúkajú napr. programy EÚ. Slabo rozvinutá inovatívna kultúra vyplýva z nedostatku moderne mysliacich manažérov. Tí siahajú k inováciám až v poslednom rade, radšej udržiavajú konkurencieschopnosť znižovaním výdavkov, čo napr. vedie k udržiavaniu nízkych miezd. Priemysel a služby v SR však vo viacerých oblastiach nedosahujú úroveň vyspelých krajín EÚ. Najmä v úrovni technológií, výrobných zariadení, inovačnej aktivite a produktivite. Pre objektivitu však treba priznať, že prekážok pre inovácie vo firmách je viac, napríklad nedostatok kapitálu.

  • Aj to je dosť prekvapujúce konštatovanie. Dzurindov kabinet predsa plošne privatizoval štátne banky a chválil sa, že to zlepší prístup podnikov ku kapitálu…

Lenže na druhej strane sú naše kapitálové trhy ešte stále nerozvinuté, takže chýba predovšetkým rizikový kapitál. Podpora zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií pre zvýšenie konkurencieschopnosti i zabezpečenie trvalo udržateľnej priemyselnej výroby a dosiahnutie úrovne porovnateľnej s krajinami EÚ je finančne veľmi náročné. Nedostatok investičného kapitálu v podnikoch, predovšetkým v malých a stredných, obmedzuje inovačné aktivity firiem a vyvoláva potrebu zlepšiť prístup k finančným prostriedkom aj z verejných zdrojov. I posledné neformálne stretnutie lídrov členských štátov EÚ v Lahti potvrdilo dôležitosť prepojenia verejného a súkromného sektora práve v tejto oblasti.

  • Predchádzajúce volebné obdobie však bolo charakterizované práve znižovaním verejných výdavkov takmer za každú cenu. Znamená vaša predošlá odpoveď, že súčasná vláda to chce zmeniť?

Podľa štatistiky Európskej komisie, ktorú som už spomínal, sme v celkových výdavkoch v pomere k HDP v EÚ tretí od konca, pričom v oblasti investícií do vedy a výskumu sme predposlední.

„V inováciách a investíciách do vedy a výskumu dosahujeme v rámci EÚ hrozivé výsledky.“

To sú dosť hrozivé výsledky, spôsobené aj nedostatkom verejných zdrojov na inovácie. Samozrejme, nemalo by zmysel nesystémovo „naliať“ miliardy. V prvom rade sme preto prijali Inovačnú stratégiu SR na roky 2007 – 2013, pracujeme na zákone o inováciách. Chceme tak pripraviť komplexný legislatívny rámec a širokú škálu nástrojov na podporu inovatívnych firiem.

  • Avšak tieto nástroje si celkom určite budú vyžadovať aj finančnú podporu, máte na ňu zdroje?

Na podporu financovania rizikovejších projektov pripravujeme v spolupráci s Európskou komisiou celý systém inovatívnych finančných nástrojov (napr. JEREMIE) a vytvorenia zdrojov rizikového kapitálu zo štrukturálnych fondov, verejných i súkromných financií. Chceme samozrejme využívať aj možnosti 7. rámcového programu pre vedu a techniku a okrem neho máme k dispozícii Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Ide o nový rámcový program, ktorého implementácia sa začne v tomto roku a potrvá do roku 2013. Tento program nemá nahrádzať chýbajúce aktivity v rámci štrukturálnych fondov, ale je chápaný ako doplnkový so zameraním na riešenie horizontálnych problémov celej EÚ a nielen jedného členského štátu. Má priniesť intenzívne námety pre konkrétne inovačné procesy. Samozrejme, počítame tiež so súkromnými investíciami. A pokiaľ ide o náš štátny rozpočet, mojím zámerom je, aby sa dostupné a plánované finančné zdroje, roztrieštené do viacerých rezortov, vynakladali nielen efektívne, ale aby sa vzájomne dopĺňali.

  • Premietli sa inovácie ako priorita aj do príprav na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre obdobie 2007-2013?

Samozrejme. Informatizácia, ako významný nástroj budovania vedomostnej spoločnosti, sa stala horizontálnou prioritou Národného strategického referenčného rámca. To znamená, že v každom operačnom programe, v každom rezorte sú plánované výdavky aj na informatizáciu. Ministerstvo školstva bude mať osobitný operačný program Veda a výskum s dotáciou prevyšujúcou miliardu eur.

„Operačný program Informatizácia spoločnosti je pred definitívnym schválením v Bruseli.“

Miliardou eur bez národného spolufinancovania bude dotovaný aj špeciálny operačný program Informatizácia spoločnosti, ktorého riadiacim orgánom je úrad vlády pod mojou gesciou. Práce na ňom dosahujú zo všetkých operačných programov v rámci SR najväčší pokrok a patria k najpokročilejším dokonca v rámci EÚ. V podstate je tesne pre finálnym schválením v Bruseli.

REKLAMA

REKLAMA