Eurofondy na vedu sú šialeným spôsobom prebyrokratizované

Inteligentný rast nie je založený na lacnej pracovnej sile, ale na mozgoch, zdôraznil splnomocnenec vlády SR pre vedomostnú ekonomiku Martin Bruncko. Najdrahšie opatrenia stratégie Minerva 2.0 by sa mali financovať z fondov EÚ, ostatné zo štátneho rozpočtu.

Martin Bruncko, TASR
http://euractiv.sk

Stratégia pre rozvoj znalostnej ekonomiky Minerva 2.0 sa pripravovala v čase, keď bola jasná potreba budúcich úsporných opatrení. Ako veľmi bude realizácia Minervy 2.0 závisieť od makroekonomického vývoja a ako nájsť rovnováhu medzi úspornými opatreniami a stimulovaním rastu?

Na úvod treba povedať, že niekedy sa dá urobiť veľmi veľa aj bez toho, aby sa do toho nalialo strašne veľa peňazí, a to len tým, že sa spraví poriadok a nastaví systém. To je jedna z hlavných snáh Minervy – pripraviť nové nástroje a urobiť si poriadok v tých existujúcich, ktoré máme na podporu výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania. Myslím si, že vieme urobiť  kus roboty bez toho, aby sa nejak radikálne museli navyšovať zdroje.

Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska, jediný spôsob ako si Slovensko môže udržať konkurencieschopnosť je ak bude aj štát nalievať viac zdrojov do tých oblastí, ktoré sú pre najvyspelejšie krajiny kľúčové, teda veda, výskum, vzdelávanie, inovácie a technológie. Čiže myslím, že v rámci priestoru, ktorý má vláda na financovanie svojich priorít a po dosiahnutí politického konsenzu, budú sa tieto potrebné zdroje dať nájsť, aj v súčasnom období. Takisto chcem podotknúť, že sa nebavíme o nejakých dramatických čiastkach, teda v stovkách miliónov EUR, minimálne nie v prvých rokoch.

Akými finančnými zdrojmi je teda Minerva 2.0 podložená? Z akých zdrojov sa bude čerpať na realizáciu opatrení?

Zo štátneho rozpočtu a zo štrukturálnych fondov EÚ. Trestuhodná vec, čo urobila minulá vláda je, že neefektívne čerpala peniaze práve zo štrukturálnych fondov. Vľa vecí, ktoré mohli posunúť Slovensko veľmi ďaleko dopredu, sa dalo financovať zo štrukturálnych fondov. Bývalá vláda to nerobila. Teraz sa snažíme využiť aspoň tie zbytky peňazí, ktoré tam zostávajú. A keď už sa bavíme o zbytku, nie sú to malé sumy. Preto chceme, aby aspoň tie boli použité naozaj efektívne a účelne na podporu niektorých kritických a najdrahších opatrení Minervy. Tie ostatné by sa mali financovať zo štátneho rozpočtu.

Dá sa nejako percentuálne odhadnúť, koľko peňazí z čoho?

V princípe, ako vyplýva z názvu, štrukturálne fondy sú určené na infraštruktúru, na štrukturálne zmeny. Sú to stovky miliónov eur a sú k dispozícii. Ide len o to ako ich efektívne využiť. U ostatných programov a projektov sa bavíme spolu o desiatkach miliónov eur, čo sú sumy, ktoré by mali byť relatívne jednoducho financovateľné zo štátneho rozpočtu z priorít vlády. Vláda Minervu schválila a povedala, že toto pokladá za kľúčovú prioritu.

Ako sa pri tvorbe Minervy 2.0 zohľadňovala Stratégia Európa 2020, ak vôbec?

V podstate sú tieto stratégie dosť kompatibilné. Samotná Stratégia 2020 je v princípe o inteligentnom raste a to je to, čo potrebujeme robiť aj na Slovensku. Inteligentný rast nie je založený na lacnej pracovnej sile, ale na mozgoch. Priority v rámci stratégie 2020 hovoria napríklad o investíciách do ľudí, o mobilite. Všetko sú to veci, ktoré sa teraz snažíme prostredníctvom veľmi konkrétnych nástrojov urobiť cez túto Minervu na Slovensku.

Stanovili ste si aj nejaký časový horizont, dokedy chcete ktoré z navrhovaných opatrení stratégie dosiahnuť?

Do polovice októbra má vláda schváliť už detailné akčné implementačné plány aj s dátumami, ktoré sa momentálne pripravujú. Predstava je taká, že niektoré z tých jednoduchých riešení by sme chceli mať pripravené už do konca roka a začiatkom budúceho by sme ich mohli postupne spúšťať. Tie najdôležitejšie by mali nabiehať v priebehu budúceho roka. Chceli by sme teda, aby všetko bolo viacmenej pripravené tak, aby najneskôr o rok a pol, to znamená na začiatku roku 2013, všetky opatrenia nabehli.

Vážny problém môže vzniknúť v tom, že ide o dosť sofistikované opatrenia. Na Slovensku nemáme špičkových, úzko špecializovaných odborníkov, ktorí dokážu veľa z uvedených opatrení pripraviť. Preto sa asi budeme potrebovať orientovať aj na externých odborníkov, ktorých si budeme musieť najať, aby nám ich pomohli nadizajnovať. Trošku problém, môže byť aj v tom, že súčasný zákon o verejnom obstarávaní je úplne zablokovaný. Je možné, že práve to nám bude spôsobovať časové problémy. Aj napriek tomu je snaha mať všetko pripravené do konca budúceho roka.

Niektoré z tých opatrení už teraz bežia. Prvé z nich – to jest Štefánikove štipendiá – sme dávali do Minervy, ale medzitým, keď sa Minerva pripravovala, sme zistili, že chceme, aby študenti mali už tento rok možnosť uchádzať sa o tieto štipendiá. Tým pádom sme program museli spustiť ešte skôr ako vláda schválila Minervu. V tomto sme boli veľmi efektívni a rýchli.

V stratégii sa uvádza, že „vzdelávací systém je nevyhnutnou podmienkou budovania vedomostnej ekonomiky.“ Aké hlavné problémy v systéme vzdelávania na Slovensku vidíte a čo navrhujete pre zlepšenie stavu?

Myslím, že nepoviem nič nové ak uvediem, že základné a stredné školstvo upadá. Naozaj ešte do veľkej miery žijeme z dedičstva komunizmu, v tomto smere pozitívneho. Upadajú alebo stagnujú výsledky našich študentov v matematike a prírodných vedách. Potvrdzujú to aj výsledky hodnotenia Pisa. Sme síce niekde okolo priemeru OECD, ale OECD má dnes viac ako 30 krajín a nemyslíme si, že byť okolo priemeru je nejaké úžasné. Krajiny ako Južná Kórea, Čína alebo Taiwan výrazne napredujú, pričom nejde o krajiny OECD. Ich študenti sú ďaleko pred nami, aspoň podľa výsledkov Pisa. Kľúčovým problémom je takisto schopnosť analyzovať prečítaný text, čiže také praktické, kreatívne, tvorivé myslenie, dávať veci do súvislosti. V tomto sme hlboko pod priemerom krajín OECD. Všetko sú to známe veci.

Čo sa týka vysokého školstva, považujem to možno ešte za väčší problém. Je dobre známe, že ani jedna zo slovenských univerzít nie je medzi najlepšími 500 na svete. TNa viacerých univerzitách máme nejaké ostrovy excelentnosti. Sú tu ľudia, ktorí sú na svetovej úrovni, svetová špička, len je ich strašne málo. A namiesto toho, aby ich počet narastal, existuje riziko, že ich počet bude klesať. Takmer úplne chýba stredná generácia vynikajúcich profesorov, vo veku 30 – 40 rokov, teda tí, ktorí sú vo vyspelom svete najtvorivejší.

Takže ak začnem od konca, ako zlepšiť univerzity, prvou vecou je, že sem musíme pritiahnuť špičkových ľudí. Na to sú v Minerve priamo zamerané dve opatrenia a niekoľko opatrení nepriamo. Pretože, samozrejme, špičkových ľudí nestačí len zaplatiť, ale je nutné pre nich vytvoriť aj podmienky z hľadiska ako funguje samotná univerzita. Či nie je príliš prebyrokratizovaná, príliš administratívna, či daní ľudia majú čas na to, čo majú robiť, teda vzdelávať a robiť výskum a vzdelávať na báze tohto svojho výskumu. Nepriamo na podporu získania špičkových ľudí, sú zamerané veľké infraštrukturálne projekty, projekty na budovanie špičkových laboratórií a vybavenia na svetovej úrovni . Je potrebné vytvoriť podmienky z hľadiska kvalitných priestorov až po kvalitné technologické vybavenie, s ktorým môžu potom vedci a pedagógovia fungovať. Toto sú asi také najviac kľúčové problémy a spôsoby ako ich chceme riešiť.

A ako konkrétne chcete zlepšiť základné a stredné školstvo?

Veľa výsledkov kvality základného a stredného školstva hovorí, že najrozhodujúcejším faktorom, ktorý ovplyvní kvalitu vzdelávania je kvalita učiteľov. TPreto opatrenia, ktoré robíme v Minere sú najmä z hľadiska posilnenia kvality učiteľov, výmeny najlepších skúseností. Úplne úprimne, základné a stredné školstvo vnímame ako tak obrovský a komplikovaný problém v toľkých rovinách, že nemáme ani ambíciu to v rámci Minervy vyriešiť. Opatrenia, ktoré tam sú z hľadiska základného a stredného školstva sú skôr čiastkového charakteru a sú skôr orientované na podporu kvality učiteľov a potom vecí, ktoré súvisia s prepojením na ďalšie aspekty inovačného systému, teda vzdelávania v oblasti podnikania či celoživotné vzdelávanie zamerané na podporu inovácii. Veľkú štrukturálnu reformu základného školstva, ktorú berieme ako základnú vec, má na starosti ministerstvo školstva a nemáme ambíciu sa do nej púšťať cez Minervu.

Niektorí kritizujú, že veda a výskum je na Slovensku primárne financovaná z fondov EÚ a nedostáva dostatočnú podporu z verejných financií – od štátu alebo od súkromného sektoru. Aké sú šance Slovenska zmeniť tento prístup a ako chcete v tejto oblasti stimulovať súkromný sektor?

Je to pravda. Z verejného rozpočtu ide relatívne málo peňazí do vedy, pri porovnaní s inými krajinami by som povedal, že až veľmi málo. Toto chceme zmeniť. Je to jedna z mojich priorít – dostať oveľa viac zdrojov do vedy. Ale predtým než do vedy nalejete veľa peňazí, je potrebné vytvoriť systém, ktorý zabezpečí, že financie naozaj potečú tam, kde z toho bude najväčší úžitok, najväčšie výsledky.

Prioritou Minervy je vytvoriť viacero nástrojov, ktoré umožnia použiť peniaze na vedu efektívne. Preto chceme úplne zreformovať grantové schémy na podporu akademického výskumu, chceme vytvoriť grantový systém na podporu aplikovaného výskumu na základe najlepších skúseností zo sveta, chceme vytvoriť viacero ďalších mechanizmov na podporu výskumu, a to hlavne aplikovaného a firemného výskumu. Napríklad jeden zo spôsobov ako chceme pritiahnuť aj súkromné zdroje je, že štát bude priamo spolufinancovať čiže podporovať súkromnú vedu. V praxi to znamená, že ak firma dá peniaze na výskum, štát prispeje ďalším balíkom. Druhý spôsob ako to chceme robiť, je prostredníctvom vytvárania infraštruktúry, aj veľmi drahej infraštruktúry. To znamená dať aj firmám k dispozícii drahé prístroje, špičkové laboratória, samozrejme, za nejaký poplatok alebo za jasne nastavených pravidiel. Tým pádom, keď budú veľké firmy vyvíjať na Slovensku, budú mať k dispozícii špičkové laboratóriá, špičkovú infraštruktúru a kvalitných ľudí a v podstate všetko bez toho, aby teraz do tohto museli pracne investovať a vybudovať to. Bude teda aj väčšia pravdepodobnosť, že sem nejaký výskum donesú a zainvestujú svoje vlastné peniaze do výskumu.

Na Slovensku máme veľa malých a stredných podnikov, ktoré sú dlhodobo podvýživené. Málokedy sú pre ne inovácie prioritou. Ako by sa dal zvýšiť počet a výkon týchto malých a stredných podnikov v oblasti inovácií?

V podstate dvoma spôsobmi a oba sa snažíme podporiť konkrétnymi aktivitami. Jeden spôsob je ten, že potrebujeme generovať firmy, ktoré sú technologicky orientované, ktorých primárnym cieľom nie je poskytovať službu, alebo tovar, ktorú robí už ďalších sto firiem na svete a oni ju chcú robiť lacnejšie alebo rovnako ale na Slovensku, ale firmy ktoré majú nejakú unikátnu technológiu, unikátny produkt. Takýto produkt, alebo služba vznikápráve na báze výskumu, vývoja či inovácii. Potrebujeme teda podporiť vznik a rozvoj inovatívnych firiem.

Konkrétny nástroj ako to chceme robiť, jeden z mnohých, je program na podporu malých inovatívnych firiem – SBIR. Je to obdoba amerického programu, ktorý bol úspešne replikovaný aj v mnohých európskych krajinách. Sú to vlastne granty pre začínajúce firmy, na začínajúce technológie, na otestovanie nápadu, či ten nápad môže naozaj viesť k nejakému úspešnému produktu. Ide teda o skutočne veľmi prvotný vývoj produktov na báze novej myšlienky.

Ďalšá spôsob je prostredníctvom budovania spoločných špičkových laboratórií. Povedzme, že tu budú nejakí dvaja-traja šikovní vedci alebo profesori, ktorí majú dobrú myšlienku, len ju potrebujú na nejakom prístroji rozvíjať. Avšak dané prístroje sú sakramentsky drahé, takže v praxi nemajú šancu si ich sami kúpiť za vlastné peniaze. Ak tu budú prístroje a budú k dispozícii im a ďalším, možno práve toto im môže pomôcť myšlienku posunúť ďalej až do vytvorenia a rozbehnutia novej, inovatívnej firmy. To by bol teda určitý prvý spôsob podpory inovatívnych firiem, vzniku a rozvoja inovatívnych firiem na Slovensku.

Medzi opatreniami Minervy 2.0 uvádzate „radikálne efektívnejšie využívanie budúcich štrukturálnych fondov EÚ. Znamená to, že ste už rezignovali na tie súčasné fondy a ich zefektívnenie?

Určite nie. Mojou prioritou je, a veľmi v tomto spolu s ministrom financií tlačíme na relevantné rezorty, teda najmä na školstvo, aby sa výrazne odbyrokratizovali eurofondy na vedu, lebo dnes sú šialeným spôsobom prebyrokratizované. Naozaj, stojím si za týmito slovami.

Myslím, že minister školstva sa v poslednej dobe tomuto problému dosť aktívne venuje a pripravujú sa kroky na odbyrokratizovanie, resp. on ich pripravuje aj na základe mnohých vstupov a návrhov, ktoré prišli práve od nás. Dnes už bola väčšina súčasných fondov vyčerpaná a nejakým radikálnym spôsobom sa nedajú meniť ich základné nastavenia. To znamená, že sa v mimulosti určili hlavné osy ako tie peniaze čerpať, hlavné priority. Keby sme to dnes chceli celé redizajnovať, tak sa to nedá stihnúť. Preto dnes už skôr len čiastočne usmerňujeme zdroje tam, kde nájdu najväčšie zužitkovanie a snažíme sa odbyrokratizovať existujúce pravidlá, aby sa už tie bežiace alebo zamýšľané projekty oveľa ľahšie implementovali.

V budúcnosti však bude možné úplne nanovo postaviť celý systém. Myšlienkou je, aby už tie ďalšie peniaze bežali podľa oveľa efektívnejšieho systému a v oveľa lepšom nastavení, aj z hľadiska alokovania, do čoho by tie peniaze mali ísť, na základe čoho sa budú projekty vyberať. Mala by tam byť aj jasná spätná väzba, kontrola. Nie však administratívna, ale z hľadiska obsahu. Dnes je mojou najväčšou výčitka voči tomu ako sú míňané eurofondy na vedu to, že úradníci, ktorí sú za ne zodpovední sa primárne venujú tomu, či sú splnené všetky administratívne podmienky a nie tomu, či ten podporený projekt dáva zmysel. A keď sa už realizuje, či tí vedci naozaj urobili to, čo sľúbili, že spravia. Nielen že formálne vykážu ´áno, spravili sme to´, ale či sú za tým nejaké skutočné výsledky.

O tom je vlastne americký systém na podporu vedy. Vedec najrpv dostanete relatívne malý balík peňazí, pár stotisíc dolárov. Podáte si projekt, že chcete skúmať to a to a dostane na to desaťtisíce až niekoľko stotisíc dolárov. Potom ste už pod drobnohľadom štátnej agentúry, ktorá peniaze poskytuje, a to z hľadiska toho, či dané peniaze naozaj vedú k výsledkom, či robíte kvalitný výskum. A keď sa ukáže, že napĺňate to, čo ste sľúbili vo svojom projekte, zrazu dostanete radikálne väčšie množstvo peňazí, aj milióny dolárov. A v princípe má vedec dosť voľnú ruku v tom ako tieto peniaze použije.

U nás je to pri eurofondoch presne naopak. Nikoho nezaujíma aké sú skutočné výsledky výskumu. Peniaze sú totálne zošnurované. Počas projektu majú vedci minimálnu možnosť používať peniaze podľa toho, kam v daný čas projekt ukazuje, že by mal ísť. A kontrolovaní sú primárne len z hľadiska toho, či do bodky splnili všetky administratívne pravidlá.

K určitému pokroku v oblastiach podpory vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií by došlo pravdepodobne aj bez samostatnej stratégie Minerva 2.0, napríklad z dôvodu už vyčlenených financií zo strany EÚ. Aká je teda pridaná hodnota tejto stratégie?

Myslím si, že doteraz ten pokrok, ak nejaký bol, tak bol živelný. Prosto tu chýbala akákoľvek stratégia, akákoľvek jasná vízia, akékoľvek nástroje. Akýkoľvek pokrok bol skôr výsledkom náhod než nejakého premysleného plánu. S Minervou – jasnou, premyslenou stratégiou – dokážeme ten pokrok dosiahnuť neporovnateľne rýchlejšie a v oveľa väčšej miere. Ako raz povedal jeden slávny americký investor: hlupák s plánom vždy dobehne alebo predbehne múdreho človeka bez plánu.

Pozadie

Martin Bruncko je splnomocnencom vlády SR pre vedomostnú ekonomiku. Študoval na univerzite v Stanforde a Harvarde. Pôsobil aj ako konzultant pre OECD a Svetovú banku.

REKLAMA

REKLAMA