Inge Gräßle: Európske výskumné granty sa stávajú „neatraktívnymi“

Ak sa proces udeľovania výskumných grantov EÚ od základu nezmení, hrozí, že výskumníci stratia záujem o podporu z európskych peňazí, varuje v rozhovore europoslankyňa Dr. Inge Gräßle (EPP-ED). Dopĺňa, že väčšina požadovaných dokumentov i tak končí v leteckom hangári a 87 percent projektov spravidla v papierovom zbernom koši.

Inge Grasle
Foto: EPP-ED

„Nemecké výskumné inštitúty hovoria, že nie sú viac naklonené uchádzať sa o európske peniaze, pretože je to príliš drahé a zaťažujúce. Spoliehajú sa na granty Deutsche Forschungsgemeinschaft (Nemeckej výskumnej nadácie), pretože získať prostriedky odtiaľ je jednoduchšie,“ hovorí v rozhovore pre EurActiv doktorka Inge Gräßle (EPP-ED).

Uprednostňovanie národných schém financovania výskumu je v protiklade s tým, čo zamýšľa Európska komisia, ktorá sa usiluje o väčšie integrovanie výskumu v Európe. Výskumníkov v jednotlivých členských krajinách by mal spojiť Európsky výskumný priestor (ERA). Gräßle hovorí: „Sme v rozhodujúcom okamihu. Európska výskumná spolupráca je tak dôležitá, tak prečo nie je jednoduchšia, menej zaťažujúca a lacnejšia? Ak nevyriešime tieto otázky, európsky výskum vkladáme do stávky.“

Ak sa vedecká inštitúcia chce uchádzať o prostriedky z európskych fondov, administratívne náklady, ktoré sa s tým spájajú, sa môžu vyšplhať až na 100 tis. eur. Pri tom všetkom nie je väčšina návrhov výskumných projektov vyhodnotená ako víťazná. „V súčasnosti je miera úspešnosti predložených výskumných projektov, uchádzajúcich sa o európske financovanie, na úrovni 13 percent. Znamená to, že 87 percent žiadostí o financovanie sa v Európskej komisii odhadzuje do zberného koša na papier,“ hovorí poslankyňa.

Ako riešenie navrhuje vytvorenie dvojstupňovej procedúry pre uchádzanie sa o európskej prostriedky. Znamanlo by to, že najskôr by záujemcovia poslali Komisii všeobecnejší popis projektu a ak by tá prejavila záujem o výskumný zámer, uchádzač by dodatočne vypracoval detailnejší návrh.

Dr. Gräßle pre ilustráciu uvádza, že väčšina dokumentov, ktoré Európska komisia vyžaduje pri predkladaní projektov, končí v sklade leteckého hangáru. Pýta sa preto: „Ak nekomunikujeme výsledky, aký zmysel má požadovanie všetkých týchto dokumentov v papierovej podobe?“

Inge Gräßle (EPP-ED) je členkou EP za nemeckú spolkovú krajinu Badensko-Württembergsko. Je členkou parlamentných výborov pre rozpočet a kontrolu rozpočtu. Medzi ostatnými poslancami je známa ako kritička spravovania výskumných európskych fondov. Netají sa presvedčením, že Európska komisia pri implementovaní 7. rámcového programu (FP7) neberie do úvahy skúsenosti a návrhy vylepšení, ktoré sa získali v rámci FP6.


Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA