Janez Potočnik: Slovensko je na križovatke, ale kráča správnym smerom

S komisárom pre vedu a výskum sa EurActiv.sk rozprával o investovaní do R&D v čase finančnej a hospodárskej krízy. Janez Potočnik povedal, že v tomto náročnom čase chce Komisia stimulovať výskum v prioritných oblastiach najmä prostredníctvom vytvárania verejno-súkromných partnerstiev. O Slovensku konštatoval, že "zatiaľ úplne nevyužíva svoj výskumný potenciál", nachádza sa na križovatke, ale uberá sa správnym smerom.

Janez Potočnik
http://euractiv.sk
  • Komisár, aká je stratégia EÚ pre boj s dôsledkami súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, pokiaľ ide o podporu výskumu a vývoja (R&D)? Ako hodnotíte Plán európskej hospodárskej obnovy, ktorý bol prijatý v novembri 2008; čo znamená pre vedu?

V súčasnosti sa nachádzame v momente, v ktorom sa stáva prioritou koordinácia krokov členských krajín na úrovni EÚ a globálna koordinácia krokov krajín vo svete. Aj stratégia Komisie sa zakladá na tomto princípe. Plán európskej hospodárskej obnovy, prijatý v novembri, je cestou, ako odpovedať na krátkodobé finančné a hospodárske potreby v kombinácii s dlhodobými výzvami, ktoré máme pred sebou. Vnímam ho ako nástroj zmeny súčasnej hospodárskej krízy na príležitosť. Môžeme to dosiahnuť prostredníctvom vytvárania synergie krokov v oblasti klimatických zmien a krokov pre hospodársku obnovu a tak vytvoriť dlhodobú finančnú hospodársku architektúru, ktorá bude stimulovať rast a udržateľný rozvoj.

V rámci plánu Komisia uznala, že investovanie do výskumu a inovácií je investíciou do budúcnosti Európy. Naše posolstvo je jasné: máme vážnu krízu, ale existuje cesta, ako z krízy von, a výskum a inovácie sú jej súčasťou.

Plán Komisie navrhuje zamerať sa na „inteligentné“ investície do výskumu v sektoroch s vysokým potenciálom pre rozvoj čistých technológií. Definovali sme tri iniciatívy v oblasti inovácií: „Európske energeticky efektívne budovy“, „Európske zelené automobily“ a „Továrne budúcnosti“. Všetky sa zakladajú na verejno-súkromných partnerstvách (PPP). Skrýva sa za nimi myšlienka, že verejná správa ponúkne orientáciu a stimuly pre súkromný sektor, ktorý bude investovať do kľúčových výskumných oblastí.

Komisia súčasne jasne odmieta protekcionizmus. Rovnako ako existovala hrozba, že členské krajiny odpovedia na hospodársku krízu protekcionizmom, existuje i hrozba „výskumného nacionalizmu“. Musíme povedať nahlas a jasne, že v čase vzájomnej prepojenosti a globalizácie protekcionizmus nie je v žiadnom prípade riešením. Je najlepším spôsobom, ako zväčšiť hospodársky útlm a stratu pracovných miest. Jednotný trh EÚ stavia na presvedčení o otvorenosti hraníc a slobodnom pohybe tovarov, osôb, kapitálu a služieb, čo je recept na úspech a rast. A čo platí pre ekonomiku, platí aj pre výskum! Firmy, malé i veľké, a univerzity naprieč EÚ potrebujú byť atraktívnym a jednotným prostredím a v rámci jednotného trhu potrebujú investovať do výskumu a technológií, musia zdieľať poznatky, spolupracovať a byť inovatívnymi.

  • 1. apríla sa Komisia a priemyselníci dohodli na rýchlej implementácii PPP s cieľom podporiť inteligentné investície. Aký časový rámec predpokladáte na takýto krok, odkiaľ vezmete finančné zdroje?

Keď som sa uplynulý týždeň stretol v Bruseli v vysokými predstaviteľmi priemyslu, zhodli sme sa, že inteligentné investície prostredníctvom PPP sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Prostredníctvom tohto druhu spolupráce môžeme rozvíjať udržateľné technológie rýchlejšie a efektívnejšie.

Pokiaľ ide o finančné prostriedky pre tri oblasti PPP, uvažuje sa o nasledovných sumách:

  • 1,2 mld. eur pre R&D „Tovární budúcnosti“,
  • 1 mld. eur pre R&D „Energeticky efektívnych budov“,
  • Iniciatíva „Zelené automobily“ má hodnotu 5 mld. eur, z ktorých miliarda pôjde na výskum a ďalšie 4 mld. ako investície Európskej investičnej banky.

Tieto tri PPP majú veľký význam pre posilnenie výskumného úsilia vo veľkých priemyselných sektoroch. Koordinovaný prístup má veľa výhod. Napríklad, priemysel môže hrať vedúcu úlohu v definovaní strategických priorít a môže sa ujať výskumu. Ak sa pozeráme do budúcnosti, stabilný a vopred vytvorený rozpočet zabezpečí kontinuitu a umožní priemyslu vytvárať trváce a dlhodobé investičné plány. Tiež je tu i ďalší benefit, ktorý považujem za kľúčový: Znamená to viac príležitostí pre podporu inovácií v malých a stredných firmách.

Aby sa začal výskum prioritných tém čo najskôr, Komisia publikuje prvé výzvy na výskumné projekty v júli 2009, pričom konečný termín na podanie návrhov bude na konci roka. To umožní, aby sa prvé projekty začali realizovať na jar roku 2010.

Komisia predpokladá, že 50 percentami prispeje z rozpočtu 7. rámcového programu (FP7), zvyšné investície budú pochádzať zo súkromných zdrojov.

  • Čo si sľubujete od tejto iniciatívy? Na druhej strane, čo môže od nej očakávať Slovensko?

V krátkodobom horizonte chce Komisia pomôcť sektorom, ktoré prežívajú ťažké časy a chce im pomôcť byť odolnými a vyhnúť sa masívnemu zániku pracovných miest. Z dlhodobého hľadiska, tieto sektory majú potenciál prispieť k transformácii na zelenú ekonomiku. Očakávame, že táto iniciatíva bude pre priemysel stimulom k investovaniu do strategických výskumných oblastí. Nízkouhlíkové technológie predstavujú kľúčový trh zajtrajška a očakáva sa, že vytvoria pracovné miesta a udržateľný rast. Ak budú európske firmy stáť v čele inteligentných technológií pre boj s klimatickými zmenami a v riešení energetických otázok, budú jednotkou na trhu, ktorá bude schopná profitovať z takto vytvorených inovácií. To súčasne spraví EÚ atraktívnejšou ako pre zahraničné talentny, tak i pre investície, ktoré si tu nájdu pôsobisko pre vykonávanie výskumu.

Po druhé, Komisia chce podporiť PPP ako nástroj, s ktorého pomocou sa posilní zapojenie súkromného sektora do financovania výskumu. Dovoľte mi pripomenúť cieľ EÚ investovať do výskumu 3 percentá hrubého domáceho produktu. Tento cieľ predpokladá, že dve tretiny prostriedkov prídu zo súkromného sektora.

Obe očakávania sú v záujme EÚ, čo znamená, že i v záujme Slovenska. Boj proti klimatickým zmenám a podpora európskej konkurencieschopnosti prispejú k bezpečiu a tvorbe nových pracovných miest aj pre obyvateľov Slovenska. Z praktického uhla pohľadu, môžem priemyselníkov a vedcov na Slovensku iba povzbudiť, aby boli súčasťou návrhov projektov, ktoré sa budú podávať v rámci výziev, ktoré začnú vychádzať v júli.

  • Pripomenuli ste Lisabonský cieľ – do roku 2010 investovať 3 percentá HDP do výskumu a vývoja. Ako to vidíte vy, je tento cieľ podľa vás mŕtvy alebo má stále malú šancu, že sa ho podarí dosiahnuť?

Podľa mňa Lisabon mŕtvy nie je: je oveľa nevyhnutnejší než doteraz! Cieľ, na ktorom sa v minulosti dohodli hlavy členských krajín a vlád, je stále platný: musíme vybudovať najkonkurencieschopnejšiu poznatkovú a nízkouhlíkovú ekonomiku na svete. Aby sme cieľ dosiahli, ako som povedal, nevyhnutnými budú investície do výskumu, ale súčasne sú podstatné i inovácie a vzdelávanie. Pre toto sme v roku 2002 stanovili 3-percentný cieľ. Samozrejme, ide o priemernú hodnotu štatistického ukazovateľa. Sme si vedomí, že nemôžeme od každej členskej krajiny požadovať rovnaké úsilie. Na druhej strane ale už bolo povedané, že EÚ je od dosiahnutia tohto cieľa ďaleko: v roku 2007 EÚ ako celok investovala do R&D len 1,84 percenta.

Situácia v jednotlivých členských krajinách je rozdielna. Väčšina členských krajín, zvlášť tých nových, zintenzívnila financovanie výskumu. Čo sa týka Slovenska, to zatiaľ úplne nevyužilo svoj výskumný potenciál. Posledné údaje, ktoré máme z roku 2007, ukazujú, že Slovensko investuje to R&D 0,46 percenta HDP, čo je medzi najnižšími hodnotami v rámci EÚ. Slovensko je zreteľne na križovatke, ale s modernizačným programom Slovensko 21 kráča správnym smerom.

Prihliadajúc na všetky tieto faktory, je vysoko nepravdepodobné, že do roku 2010 dosiahneme 3-percentný cieľ. Akokoľvek, verím, že tento cieľ zostáva stále platným, pretože zvyšuje povedomie o dôležitosti výskumu a vývoja pre ekonomiku. Súčasne, tento cieľ znamenal silný stimul, aby sa R&D dostalo do stredu politickej diskusie. Počas súčasnej krízy, je pravdepodobné, že súkromné investície do výskumu sa budú znižovať. Je preto oveľa naliehavejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme zvýšili objem verejných financií s cieľom vyvolať proti-cyklický efekt. Držme sa dlhodobej vízie.

  • Vlastná skúsenosť zo začiatku 90. rokov inšpirovala Fínsko, ktoré sa opäť v čase hospodárskej krízy rozhodlo masívne investovať do oblasti výskumu a vývoja. Podľa vás, je Fínsko najlepším príkladom v Európe, ako sa postaviť k výskumu v čase krízy, alebo máme i ďalšie príklady, ktoré sú hodné inšpirácie?

Áno, Fínsko sa poučilo z hospodárskej krízy, ktorej čelilo na začiatku 90. rokov. Strategické investovanie do výskumu a vývoja, zvlášť do oblasti informačných a komunikačných technológií, sa ukázalo ako úspešné. Predseda vlády vo Fínsku, ale aj premiéri ostatných severských krajín, Švédska, Nórska, Dánska a Islandu vyhlásili, že i teraz použijú rovnaký „recept“. Je to zreteľne dobrá správa.

Len nedávno prezident Obama oznámil investíciu vo výške 1,2 mld. dolárov do energetického výskumu a vývoja. Čisté technológie, biotechnológie a nanotechnológie sú pre dnes pre ekonomiku rovnako dôležité, ako pre ňu v 90. rokoch boli informačné a komunikačné technológie. EÚ nesmie premárniť túto príležitosť. Musíme sa stať šampiónom tretej priemyselnej revolúcie – zelenej revolúcie.

Aj ostatné členské krajiny sa rozhodli kráčať touto cestou. Napríklad Španielsko oznámilo, že pristúpi k väčšiemu investovaniu do obnoviteľných zdrojov energie, biotechnológií a biologických a medicínskych vied. Ostatní, medzi nimi i Francúzsko, prijali fiškálne opatrenia, ktoré umožnia oslobodiť výskum a vývoj od dane. Spomedzi nových členských krajín napríklad Slovinsko a Poľsko oznámili, že v nadchádzajúcich rokoch zvýšia investovanie do R&D.

Na európskej úrovni je to Európska komisia, ktorá v partnerstve s členskými krajinami vytvára prostredie priateľské k výskumu, najmä implementovaním Európskej výskumnej oblasti (ERA).


Komisár vystúpili v na konferencii „Vedomostná spoločnosť v praxi: HI-TECH SLOVENSKO“ 3. apríla 2009 v Bratislave. V rámci nej sa uskutočnila i tlačová konferencia, kde Potočnik komentoval výsledky Slovenska:

Konferenciu organizovali Úrad vlády SR a Ministerstvo školstva SR, v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Odbornú garanciu nad konferenciou prevzala SOVVA – Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity.

REKLAMA

REKLAMA